I'm not scared! (Liam Payne, Slovak FF)

29. DIEL

"Ako som vravel, stratila si nad sebou kontrolu. A vtedy prišiel ten pravý čas na to, aby som si ťa celú vzal. Čakal som, že keď sa ťa začnem dotýkať, tak sa začneš brániť a nebudeš to chcieť. Väčšina dievčat to robí a hlavne tie, ktoré predo mnou ešte žiadneho muža nemali. Lenže ty si reagovala inak. Dosť prekvapivo."
"Ako inak? Prosím, nenaťahuj to."

"Bol som veľmi prekvapený. Najprv si ma surovo pobozkala a keď ťa to prestalo baviť, tak si sa začala vyzliekať. Bola si predo mnou celá nahá, no a na moje prekvapenie, neskôr si začala vyzliekať ty mňa. Ale ešte viac ma zaskočilo to, čo si spravila potom. Myslím, že veľmi dobre vieš, čo mám na mysli. Jednoducho si si tam predo mňa kľakla a..."
"Nie, ani nepokračuj!" Začala som sa cítiť trápne. Sama som tomu nechcela veriť, ale niečo mi vravelo, že to bolo tak. Stále som, ale nechápala, prečo ma teda znásilnil.

"A prečo sa mi snívalo, že som spala a vtedy si ma znásilnil?"
"No to sa bohužiaľ stalo. Vieš, večer predtým ako som išiel do baru, som sa pohádal s mojou vtedy ešte manželkou Victoriou. Mal som čudný pocit a bál som sa, že si niečo spraví. Vtedy som jej totiž povedal, že sa chcem rozviesť. Preto som prikázal jednému ochrankárovi, aby ju išiel skontrolovať a dal mi vedieť, či je v poriadku. On mi zavolal, že sa pokúsila zabiť. Preto som ťa tam nechal a utekal som domov. Nakoniec som zistil, že to bol hlúpy žart a nič si nespravila. Chcela sa mi len ospravedlniť za tú hádku a preto všetko naplánovala tak, aby som z toho baru prišiel domov. Ona sa chcela so mnou vyspať. Myslela si, že jeden sex všetko vyrieši. No mýlila sa."
"A čo, potom ste sa vyspali a ty si mal ešte náladu znásilniť ma?"

"Nie. Pravdepodobne Victoria oľutovala, že som prišiel domov. Neznášam keď ma niekto odtrhne od toho, čo práve robím. Už vôbec nie, keď som mal pred sebou dievča, s ktorým som chcel vtedy robiť naozaj všeličo."

"Takže všeličo? A čo si spravil Victorii?"
"No už si presne nepamätám, ale asi som ju zbil."

"Si hnusný. A potom si len tak prišiel znásilniť mňa?"

"Nechcel som ťa znásilniť. Lenže keď som prišiel, tak si sa už zo všetkého pomaly spamätávala a už si v sebe drogy nemala, takže si bola pri vedomí. Vtedy si si uvedomila, že nechceš so mnou mať nič. Ja som sa dosť nahneval a preto som ti dal niečo na spanie. To, čo bolo ďalej, už vieš."

"Ako si to mohol spraviť? Tebe nestačilo to, čo som pre teba spravila predtým?"
"Nie, to mi nestačilo. Emma, ty môžeš byť tak akurát rada, že som vtedy odišiel za Victoriou. Keby som neodišiel a bola by si moja, práve teraz, by si tu nesedela. Druhýkrát som ťa k sebe zobral preto, lebo som chcel vedieť, aká si v posteli s plným vedomím. No vtedy si to dosť pokašľala. Našťastie si sa neskôr uvedomila a kľudne si spravila všetko, čo som chcel. Mám rád také ženy, ktoré predo mnou roztiahnu nohy bez toho, aby som im musel ubližovať. No a ty patríš medzi ne."

Najprv som sa pokúsila držať jazyk za zubami, ale nakoniec som to nezvládla. Jednoducho som konečne Liamovi povedala pravdu. Pravdu o tom, ako som dosť dlhú dobu tú lásku predstierala a všetko robila nasilu. Tiež som nezabudla povedať to, že mi na môj plán aj naletel.

"Nie, mýliš sa. Nepatrím medzi tie, ktoré ti kľudne roztiahnu nohy. Vieš, vtedy keď som ti povedala, že som sa zmenila a budem ťa poslúchať, tak som klamala. Vymyslela som plán, ako ťa oklamať. Ako vidno, ty si naň naletel." Liamovi hneď zmizol úsmev z tváre. Namiesto neho sa zatváril nahnevane a dosť chladne. Vtedy som oľutovala to, čo som povedala.

"Emma, ihneď povedz, že si ma teraz oklamala. Však si si to vymyslela? Vtedy si nič nepredstierala, že nie?"

"Ale predstierala. Oklamala som ťa a ty si mi na to naletel."

"Takže vravíš pravdu?"

"Áno, prečo by som klamala?"

"Pre tvoje dobro."

"Prosím?"

Liam sa začal ku mne približovať. Videla som, ako sa na mňa nahnevano díva a tiež dosť drzo. To neveštilo nič dobré.

"Keďže si ma ty oklamala, tak ja môžem tiež teba."

"Ako to myslíš?"

"Poviem ti pravdu. Nahnevala si ma a to dosť. Nenechám to tak. Emma, povedz mi niečo. Povedal som ti niekedy, že ťa neznásilním?"

"Áno, povedal."
"Naozaj? Ja si totiž nepamätám. Alebo lepšie povedané, oklamal som ťa."

"Liam, prosím..." Už som ani nestihla nič povedať. Liam ma chytil a odniesol do spálne.

Nepomohlo mi nič. Ani to, že som sa bránila. Ani to, že som ho prosila, absolútne nič. Hodil ma na posteľ a hneď zo mňa strhol nohavičky. Vyzliekol sa aj on a ľahol si na mňa. Cítila som, ako sa chystá vraziť svoj penis do mňa. Celá som sa triasla a jediné, čo som dokázala, bolo neustále prosenie, aby prestal.

"Liam, prosím, nerob to. Veľmi ťa prosím. Povedal si, že to už nikdy nespravíš."

"Oklamal som ťa," povedal s nevinným úsmevom na tvári. Tváril sa ako nejaké neviniatko a z toho mi bolo veľmi zle.

"Liam, prosím, ak chceš, tak ublíž mne, ale to malé z toho vynechaj. Ono ti neublížilo. Nemôže za nič. Neublíž tomu dieťatko, prosím."

Vedela som, že to naňho nezaberie, ale mýlila som sa. Neviem prečo, ale keď som spomenula to dieťa, tak sa Liam odtiahol a zliezol zo mňa. Dostala som pár silných faciek, síce som nevedela za čo a potom sa obliekol a tiež odišiel.

Jediné, čo ešte spravil, bolo to, že ma pripútal k posteli. Nemohla som sa ani pohnúť. Ruky som mala spútané a nohy bohužiaľ tiež. Potom sa Liam vytratil. Nechápala som, prečo to spravil. To ma tu akože chce takto väzniť? Alebo čo?

Ležala som tu už dosť dlho až som sa nakoniec dozvedela, čo má so mnou v pláne.

pozn.autorky: Ahojte. Ďalší diel je za nami. Môžete sa už teraz tešiť na ten budúci. Emma nájde spôsob, ako môže ovplyvňovať Liama.

Dominique