I'm not scared! (Liam Payne, Slovak FF)

33. DIEL

"Nie, mýliš sa. Nemôže ma milovať. Som si tým istá a dokonca mi to sám povedal."
"A čo ti povedal? To, že ťa nemiluje a nikdy ani nebude? A nepovedal ti už náhodou niekedy, že ťa miluje?"
"Povedal, ale vtedy klamal. Chloe, Liam je typ muža, ktorý chce ženu len preto, aby bol s ňou v posteli. On žiadnu lásku na celý život nehľadá."
"Si si tým istá?"

"Som."
"Dobre, ak tomu teda veríš, ja ti už nič nepoviem. Ale osobne si myslím, že mi klameš. Verím tomu, že sama musíš cítiť, že Liam ťa neberie len ako štetku, ale ako niekoho úplne iného."
"Ako koho?"
"Myslím, že to ti nemusím hovoriť. Sama to vieš."
"Nie, nemiluje ma. Naozaj som si tým istá. Síce sú niekedy chvíle, keď mám pocit, že..."

"Že ťa miluje?"

"Áno, ale viem, že si to namýšľam. Vieš čo? Prosím, nehovorme už o tom."
"Dobre. Len ti ešte niečo poviem. Ja som si sto percente istá, že ťa miluje viac než čokoľvek iné na Zemi."
Neviem prečo, ale keď to Chloe povedala, zostala som ako skamenená. Ako keby som prestala existovať na tomto svete. Ten pocit, ktorý ma ovládol, bol neopísateľný. Na jednej strane som tomu chcela uveriť, ale zároveň mi niečo vravelo, že to nemôže byť pravda a Liam ma určite nemiluje. Nevedela som ktorým smerom sa mám vydať. Či mám veriť láske v ktorú som doteraz len dúfala, alebo či sa mám snažiť zabudnúť na to, čo Chloe povedala. Nechcem sa znovu sklamať. Nechcem veriť v lásku, ktorá neexistuje. Veď ak by ma Liam miloval, tak by sa ku mne správal inak, nie? Neubližoval by mi a snažil by sa mi pomôcť. Lenže on mi ubližuje, trápi ma a robí všetko pre to, aby som bola smutná. Rozhodla som sa, že tento krát Chloe neuverím. Síce je to moja najlepšia kamarátka a doteraz sme si neklamali, ale mám pocit, že mi o tej láske vraví len pre to, aby som sa netrápila. Pravdepodobne chce, aby som žila v ilúzii, že ma Liam miluje. Lenže to ja nechcem. Nechcem veriť niečomu, čo nie je pravda.

Nakoniec sme sa o téme menom Liam prestali rozprávať. Začali sme preberať všelijaké sprostosti, ktoré sa netýkali toho, čo sme v poslednej dobe prežili. Aspoň na chvíľu sme zabudli na to, čo sa nám stalo. Potom sme počuli príchod auta a vedeli sme, že to bude určite Liam. Ani sme sa nemýlili. Liam vošiel dnu a hneď sa na nás pozrel.

"Už ti Chloe povedala pravdu?"
"Povedala."
"Tak mi už konečne veríš?"

"Nikdy som nepovedala, že ti neverím. Len som si nebola istá."
"Dobre. Čo teraz s Chloe chceš spraviť?"

"Čo by som mala spraviť? Hádam si nemyslíš, že ju nechám znovu zatvoriť do väzenia."

"A čo mám teda ja akože s ňou spraviť?"
"Pustiť ju. Teda, Jason by ju mal pustiť. Nedovolím, aby ju tam držal zatvorenú."
"To akože myslíš vážne? To ju máme teraz len tak pustiť, aby všetko vyzradila?"
"A komu by mala čo vyzradiť?"

"Predsa všetko, čo sme jej robili. Ak by niekomu povedala, že som v tom zapletený aj ja, mal by som zbytočné problémy."

"Och, nebodaj sa bojíš?" opýtala som sa trochu posmešne.

"Nie, nebojím. Ja len vravím, že pustiť ju, neprichádza do úvahy."
"Ale prichádza! Chloe, môžeš ísť nachvíľu preč, prosím?"

"Jasné." Chloe odišla preč a ja som sa mohla naďalej rozprávať s Liamom. Nieže by mi Chloe v našej prítomnosti vadila, ale radšej som sa s Liamom chcela rozprávať o samote.

"Liam, musíš ju pustiť. Môžeš si byť istý, že nikomu nič nepovie."
"Možno nepovie, ale predsa ju aj tak nemôžem poslať domov."
"Prečo?"
"Lebo. Prepáč, ale nemôžem ti to povedať."

"Sľúbil si, že mi už nebudeš klamať. Tiež si povedal, že budeš hovoriť pravdu. Tak mi povedz prečo?"
"Dobre. Bohužiaľ aj keby chcem, nemôžem ju poslať preč. Jason mi to zakázal a dobre vieš, že ona patrí jemu. Ja zaňho nemôžem rozhodovať."
"Zakázal, ale prečo? On si snáď neuvedomuje akú dlhú dobu ju tam už drží zatvorenú? Veď ju už musí pustiť!"
"Nehnevaj sa, ale nemôžem nič spraviť. Na jednej strane ho aj chápem."