I'm not scared! (Liam Payne, Slovak FF)

8. DIEL

Láska dokáže byť niekedy naozaj veľmi krutá. Len nedávno som Liama nenávidela a teraz... bojím sa to slovo len vysloviť. Postupne sa mi premietali všetky šťastné a nešťastné chvíle, ktoré sme spolu zažili. Začali sa mi do očí hrnúť slzy. To všetko bolo také nádherné a zároveň kruté a škaredé. Liam si všimol, že plačem a dosť ho to zaskočilo.
"Deje sa niečo? Prečo plačeš?"
"Nie, nič sa nedeje. Ani sama neviem, prečo plačem."
"No tak, neklam. Povedz mi pravdu."
Vedela som, že dnes pravdu budem musieť povedať. Už na prvý pohľad bolo vidno, že so mnou nie je niečo v poriadku. Rozmýšľala som ako bude reagovať na pravdu. Kiežby to pochopil.
"Vieš, nezačali sme spolu práve najlepšie. Nikdy by ma nenapadlo, že sa niečo takéto stane. No bohužiaľ sa tomu nedá ubrániť."
"O čom to hovoríš? Nerozumiem ti."
"Jednoducho ti musím povedať pravdu."
"Pravdu o čo?"
"O tom že, že..."
"Miluješ ma?" prerušil ma Liam.
Jediné, čo som dokázala, bolo slabé prikývnutie. Liam sa mi zahľadel do očí a potom sa pousmial. Nevedela som, ako si vysvetliť túto reakciu.
"Och, zlato. Ty si naozaj myslíš, že som to nezistil už skôr?"
"Skôr? Ako si to mohol zistiť?"
"Keby si sa nezamilovala, nezačala by si ma poslúchať. Nerešpektovala by si ma a ja by som ti musel stále ubližovať. Všetky ženy sú rovnaké a zaberá na vás presne to isté. Najprv ubližovanie a potom láska."
"Chceš mi povedať, že s každou robíš presne to isté?!"
"S tými, čo sa mi do postele hodia hneď je to omnoho ľahšie."
Znovu pre mňa nastal ten istý pocit. Cítila som sa veľmi zle. Liam presne vedel, čo robiť. Bola to len jeho taktika, ako si ma získať. Bola som nešťastná, ale zároveň som už dávno vedela, že pre neho láska neexistuje. Toto všetko by sa dalo prežiť, no teraz som bola na dne aj z niečoho iného. Môj plán stroskotal. Teraz už nemám ako Liama zničiť. Chytila som sa do vlastnej pasce. Vlastne som sa zničila ja. Chcela som, aby zistil, aké je to trpieť, no trpím znovu ja.
Slzy sa mi liali po tvári, ako silný neutíchajúci dážď. Liam sa dokázal znovu len pousmiať.
"No tak, nevrav, že tak silno plačeš pre lásku." Vedela som, že ak mu poviem o mojom stroskotanom pláne, nedopadne to dobre. Radšej som ho znovu oklamala.
"Plačem pre lásku. Milujem ťa a ty nie."
"Ber to pozitívne. Milióny dievčat ma milujú a nemajú šancu sa ku mne ani priblížiť. Ty si aspoň so mnou a patríš celá iba mne." Zasa som videla ten jeho povýšenecký výraz. Ako keby bol jediným mužom na svete a patrili mu všetky ženy. Neudržala som sa a všetku mu na rovinu povedala.
"Liam, už mám toho dosť! Ty si naozaj myslíš, že celý svet sa bude podriaďovať iba tebe. Si normálny človek ako aj ostatní, ale v niečom sa predsa odlišuješ. Si bezcitný muž, ktorému ide len o to, aby dostal ženu do postele. Keď jej máš už dosť, odhodíš ju a viac si ju nevšimneš!"
"Myslím, že by si sa mala ukľudniť. Už dávno si predsa vedela, že ťa nikdy milovať nebudem. Nemusíš tu teraz hrať divadlo. Lebo ináč..."
"No čo ináč. Vyhodíš ma? Znásilníš ma? Aký trest zasa dostanem?"
"Zajtra pôjdeš preč. Tvoje správanie už nebudem viac akceptovať. Musíš prísť na to, akú chybu si spravila." Nechcela som veriť tomu, čo som práve počula. Už ma nechce a posiela ma preč. Toto všetko sa skončilo. Bola som síce veľmi smutná, no nenechala som to na sebe ukázať.
"Vieš čo? Nie zajtra, ale dnes pôjdem preč. Nechcem tu s tebou byť už ani minútu."
"V tom prípade ťa budem musieť asi priviazať. Znova si zabudla, že pravidlá určujem ja. Povedal som, že odchádzaš zajtra, takže dnes tu zostaneš. Alebo sme sa vrátili do starých zlých čias a chceš, aby som ti spravil znovu niečo nepekné? Chceš takto škaredo ukončiť náš vzťah?"
"Takže vzťah? Nebuď smiešny, my sme nikdy vo žiadnom vzťahu neboli. Ty si si totiž vždy myslel, že som tvoja štetka."
"Radšej si zavri ústa. Lebo budem naozaj zlý."
Spomenula som si na tie všetky strašné veci, ktoré som pri Liamovi zažila. Nechcela som, aby sa to zopakovalo. Preto som si znovu ľahla a snažila sa zaspať.
"Takto sa mi páčiš. Dobre vieš, že aj tak ma vždy nakoniec poslúchneš a ak nie, tak si s tebou spravím čo budem chcieť aj sám." Snažila som sa túto poznámku prepočuť. Nepovedala som nič a znovu som sa snažila zaspať.
Onedlho som zaspala, ale v noci som sa zobudila. Liam spal a preto som potichu odišla z izby. Posledný krát som si to tu chcela prezrieť. V každej miestnosti boli moje spomienky. Zlé, ale aj dobré. Zažila som tu všeličo a hlavne som prišla na to, že život nie je taký sladký, ako som si myslela. Nakoniec som išla do spálne a len tak ležala. Čakala som až do rána, pokým Liam nevstal.
"Dobré ráno," povedal.
"Dobré."
"Teraz ti niečo poviem a ty dobre počúvaj. Ak chceš, aby som si ťa pamätal ako tú skvelú ženu, ktorá dokázala pre mňa spraviť všetko, nesprávaj sa smutne a nebuď nahnevaná. Pokiaľ však budeš smútiť a plakať ako malé decko, zabudnem, že si bola naozaj skvelá. Tie dobré spomienky sa u mňa strácajú rýchlejšie a tie zlé si budem pamätať navždy." Liam mal pravdu. Bude lepšie pokiaľ tých pár hodín, čo spolu budeme, prežijem bez smútku. Teda aspoň navonok to tak bude vyzerať, moje srdce bude aj tak navždy zlomené.
S úsmevom na tvári som ho pobozkala a ospravedlnila sa za to, čo som včera spravila. Naraňajkovali sme sa a ja som čakala, čo sa bude diať. Nechcela som hneď odísť, no zároveň aj chcela. Začali sme sa rozprávať o všetko, čo sme spolu zažili. Zistila som, že to nebolo až tak strašné, ale udialo sa tu mnoho vecí na ktoré nikdy nezabudnem. Vlastne na dni, počas ktorých som bola s Liamom nezabudnem nikdy. Všimla som si, že neskôr začal naznačovať, aby som odišla. Nechcela som vyzerať ako nejaká zlatokopka, ktorá ho chce len obťažovať a preto som povedala, že už pôjdem.
"Dobre, môžeš sa ísť pobaliť."
"Pobaliť? Veď som si sem nepriniesla žiadne veci."
"Boli sme predsa spolu nakupovať a všetko patrí tebe. Načo by mne boli tvoje veci?"
"Ale Liam, predsa si nezoberiem to, čo si mi kúpil ty."
"Zasa ma neposlúchaš?"
"Nie, nie. Poslúcham a idem sa teda zbaliť."
Všetko som nahádzala do kufra, obliekla sa a zišla dolu za Liamom.
"Ešte ti niečo chýba."
"A čo?"
"Niečo, vďaka čomu nikdy na mňa nezabudneš. Niečo, čo ti vždy pripomenie, že si bola moja."
Nechápala som na čo naráža, ale keď mi niečo začal zapínať okolo ruky, vedela som, že mi znovu dá nejaký náramok. Pozrela som sa a videla som, že nie je taký obyčajný. Veľkými písmenami tam bolo napísané "LIAM". Daroval mi náramok s jeho menom. Neviem, prečo to spravil. Veď ma už nechce a teraz mi dá niečo, čo mi ho bude navždy pripomínať. Začal ma bozkávať, no ja som nechcela, aby sme sa milovali.
"Už by som mala ísť."
"Dobre, zaveziem ťa."
"Bude lepšie ak mi zavoláš taxík, nechcem, aby nás spolu niekto videl. A už vôbec nie moji rodičia. Budem musieť vymyslieť niečo, čo im poviem. Bola som skoro dva týždne preč a naozaj neviem, čo mám povedať. Kde som akože tak dlho bola?"
"Ty si šikovná, určite niečo vymyslíš. Ale nikdy nikomu nepovedz, že si bola so mnou."
"Jasné, tým si môžeš byť istý."
Liam zavolal taxík, ktorý tu už o chvíľu bol.
"Tak teda zbohom."
"Si si istá, že sa už nikdy neuvidíme."
"Len ak by nás spojil osud. "
"Tak teda zbohom." Keď to Liam povedal, mala som pocit, že zomriem. Ešte pred týždňom, by som bola rada, že môžem od neho odísť, no teraz... Posledný krát som povedala zbohom tomuto domu a nastúpila do taxíku.
Ten ma zaviezol domov. Počas cesty sa mi opäť vynárali všetky spomienky a nechápala som, ako som sa mohla do niekoho tak bezcitného zamilovať. Už sa to však nedalo vrátiť. Zatiaľ, čo ja mám zlomené srdce, Liam si už dnes večer domov dovedie ďalšiu jeho obeť. Stála som pred domom a pomaly odomkla zámok dverí. Rodičia neboli doma, čo mi veľmi vyhovovalo. Stihla som vybaliť všetky veci a stihla vymyslieť, čo im poviem. Moja stará dobrá izba v ktorej sa absolútne nič nezmenilo. Keby som mohla vrátiť čas, nikdy by som nešla do toho sprostého baru. Tam sa to všetko zlo začalo. Z týchto myšlienok ma vtrhol až príchod rodičov.
Zišla som dolu schodmi a pozrela sa na mamu, ktorá ma zbadala prvá.
"Emma!"
"Mami." Podišli sme k sebe a silno sa objali.
Po tomto dni som tak veľmi túžila, byť zasa s rodinou. Zároveň som navždy stratila niekoho, koho som veľmi nenávidela, ale aj tak veľmi milovala. Nič sa však nedalo robiť a ja som si povedala, že dnes sa vrátil môj starý život. Na toho hlupáka jednoducho zabudnem. A oddnes som znovu to bláznivé dievča, ktoré zabudne na posledné dva týždne.

pozn.autorky: Ahojte. Chcela by som sa vám ospravedlniť, za to, že som dlho nepridala nový diel. Budem sa vám to snažiť vynahradiť a už určite budú nové diely častejšie.

Dominique

Moja pozn. Prosím, napíšte nejaký komentár :D Len jeden, plosím :( xD