I'm not scared! (Liam Payne, Slovak FF)

25. DIEL

V živote by som nedovolila, aby niekto môjmu dieťaťu ublížil. A už vôbec nie, aby mi ho vzal. Keď si pomyslím, že by to Liam spravil, je mi zle. Ako vravím, nikdy by som to, ale nedopustila. Nedovolím mu to! Lenže jedno je pravda. Liam je silnejší, ako ja. Či už myslím tú fyzickú silu, alebo akúkoľvek inú. Je to presne také isté, ako s tým rozvodom s Victoriou. Ona o tom ani nevedela a rozviedli sa. Čo keď mi takýmto podobným spôsobom zoberie dieťa? Nie, nemôžem na to ani pomyslieť. V živote by som sa potom z toho nezviechala. Jedno je isté. Od Liama musím odísť. Lenže ako? Nedovolí mi to a preto neviem, či mám vlastne šancu na útek. Nikdy sa mi to doposiaľ nepodarilo. Bojím sa, že ak by ma prichytil, bolo by to ešte horšie.

Liam sa už dosť dlho len tak na mňa pozeral, ale nič mi nepovedal. Ja som dobre vedela, že v tom jeho sprostom nápade bude pokračovať. Nemýlila som sa.

"Vidím, že nad niečím premýšľal. Bolo to nad tým, čo spravíš?" Síce Liam neodhadol moje myšlienky, ale zaklamala som. Keby vedel, nad čím som v skutočnosti premýšľala, nedopadlo by to dobre. Nechcem pomyslieť, čo by spravil.

"Áno, premýšľala som nad tým. Liam, ja nechcem..."
"Takže odmietaš spraviť to, čo som ti prikázal."
"Nedopovedala som to. Môžem pokračovať ďalej, prosím?"

"Môžeš."

"Že ja nechcem, aby si ublížil nášmu dieťatku. Možno to tak necítiš, ale je aj tvoje."
"Ešte nie je. Nenarodilo sa. Až potom bude moje."

"Chceš mi tým povedať, že sa nemusí narodiť?"
"Závisí to od teba. Ja by som bol rád. Chcem mať dieťa, ale ak nebudeš poslúchať, dokážem sa ho vzdať."

Tak on sa dokáže vzdať vlastného dieťaťa? Neverila som vlastným ušiam. Ako môže byť tak bezcitný, pripadá mi, ako malé decko. Síce viem, čo je v skutočnosti zač. Napadlo ma, ako sa z tejto situácie vymotať. Aspoň dočasne. Potom zasa niečo vymyslím.

"Dobre, budem mať s tebou sex. Keď tak po tom túžiš. Ale najprv mi niečo dovoľ."

"A čo?"

"Môžem ísť za rodičmi, prosím? Budem tam len chvíľu. Chcem im povedať, že som v poriadku. Lebo ako si sám povedal, počas tehotenstva ich už neuvidím. Tak mi to aspoň teraz dovoľ."

"Emma, vieš, že ja rozhodujem o tom, čo spravíš, prečo by som ťa tam mal pustiť?"
"Chcel si tam ísť aj ty. Môžeš sa zahrať na dobrého, aby mali istotu, že som s niekým, kto mi neublíži a o dieťa bude dobre postarané. To je prvá vec a tá druhá, vieš večer by som sa ti za to pekne odvďačila," zašepkala som mu do ucha a pobozkala ho.

"Dobre, pôjdeme tam. Ale ak sa o niečo pokúsiš, sľubujem, že to dieťa sa zajtrajšieho dňa nedožije."
"Nemusíš sa báť, budem ticho. Idem sa prezliecť a môžeme ísť."

Prezliekla som sa a rozmýšľala nad tým, čo Liam povedal. Najprv som si myslela, že sa naozaj o niečo pokúsim. Teraz ma dosť vystrašil a viem, že by to spravil. Nakoniec by som na to nedoplatila len ja, ale aj mnohí ďalší. To nechcem dopustiť. Ale aj tak ešte uvidím, čo spravím.

Nasadla som do auta a vyrazili sme. Zasa som sa musela prispôsobiť jeho jazde. Znovu išiel strašne rýchlo. Asi si neuvedomoval, že neriadi lietadlo, ale auto. Nakoniec sme sa nejako ku mojím rodičom dopravili. Keby môžem, tak naspäť s ním nejdem. Tá cesta bola hrozná.

Liam odstavil auto blízko domu mojich rodičov. Všimla som si, že okolo domu sa pohybovali čudní muži. Prišla som na to, že sú to ochrankári, ktorých najal Liam. Nieže by rodičov ochraňovali, ale oni ich strážili. Vždy keď niekam išli, dali to vedieť Paulovi a ak to bolo niečo dôležité, ten o tom informoval Liama. Nechápala som načo to robí. Veď si rodičia mysleli, že som mŕtva. Liam tým mužom ešte zaplatil a potom sme išli ku mne domov. Bála som sa, čo si o mne rodičia pomyslia. Liam ma upozornil, že ja nemám vravieť nič. Všetko povie on a ja som zvedavá, čo si vymyslí. Vraj môžem pri našom rozhovore hovoriť len veci, ktoré budú v jeho prospech. Takže on bude vyzerať ako anjelik a ja ako nejaká lacná štetka! Tak to nedopustím. Poviem to, čo uznám za vhodné. Nedovolím, aby si rodičia mysleli, že ja som tá zlá a Liam dobrý. Pritom som vtedy ešte nevedela, ako to všetko dopadne.