I'm not scared! (Liam Payne, Slovak FF)

16. DIEL

Vedela som, že to takto nepôjde ďalej. Bolo to horšie a horšie. Jednoducho neviem, či to dokážem tajiť ešte dlhšie. Stále, ale neviem, čo spraviť. Liama z celého srdca milujem, no on ma má len ako hračku. Hračku, ktorú odkopne, kedy bude chcieť. Stále mi len vraví aká som skvelá, ale pritom nevie, ako veľmi by som chcela počuť niečo iné. Každú noc sa mi sníva ako mi jedného dňa povie, že ma miluje. Tiež si predstavujem, že budeme tvoriť dokonalý pár. Pár, ktorý nikto nikdy nerozdelí. Viem, že to je len sen. Nikdy sa nestane skutočnosťou. A čím dlhšie som s Liamom, tým si viac uvedomujem, že sa to nikdy nestane. Chcela by som mu povedať o mojich citoch, no bojím sa jeho reakcie. Bojím sa, že ma hneď odkopne. Keď mu to teraz nepoviem, budem s ním aspoň o čosi dlhšie. Najhoršie na tom je, že nevie ešte o niečom veľmi podstatnom. Bohužiaľ o tejto veci sa bude musieť raz tak či tak dozvedieť. Teda možno sa o tom nedozvie nikdy. To bohužiaľ neviem ani ja. Závisí to od toho, ako dlho tu ešte budem. No dúfam, že ešte dlho. A tiež dúfam ešte v jednu vec. Chcem, aby si niekedy Liam našiel ozajstnú lásku svojho života. Verím, že príde taká žena, ktorá Liamovi dokáže, že láska existuje. Vtedy budem naozaj rada. Síce to nebudem ja, ale viem, že aspoň potom sa Liam zmení. Stane sa z neho muž, ktorý bude vedieť, čo od života chce. A hlavne nebude chcieť ženu len do postele.

Ja mám jednoducho na Liama slabosť. Tak veľmi ho milujem, že som ochotná urobiť čokoľvek, len aby sa zmenil. Keby môžem, tak aj od neho odídem. Samozrejme by som musela mať istotu, že tá, ktorá príde ho naozaj zmení. No, ale už stačí. Nemôžem si tu vylievať dušu sama pre seba. Pokúsim sa ďalej žiť život, ktorý som žila aj predtým. Pokiaľ budem môcť, tak ja s Liamom. Bojím sa, že sa prezradím. Za nič na svete by som nechcela, aby sa o mojich citoch dozvedel. Preto sa budem tváriť normálne a stále sa budem hrať na to naivné sprosté dievča, s ktorým si môže robiť čo chce.

"Emma, ty si ešte tu?"

"A kde by som mala byť?"

"Myslel som, že si sa išla obliecť."

"Ideme niekam?

"Vravel som, že ťa dnes šetriť nebudem. Choď sa obliecť, ale nech ti to dlho netrvá."

"Dobre, ale môžem vedieť kam pôjdeme?"

"To je prekvapenie. Dúfam, že si to tam užijeme," povedal Liam a pobozkal ma. Bol to tak vášnivý bozk, že som znovu ostala pobláznená. Neviem, ako to robí, ale vie to skvelo. Pri jeho bozkoch zabúdam na to, ako sa volám. Jednoducho, niečo úžasné.

Išla som sa obliecť, no nevedela som, čo si na seba dať. Keby mi povedal kam ideme, bolo by to ľahšie. Nakoniec som zvolila šaty a obula som si topánky na vysokom podpätku.http://www.polyvore.com/outfit/set?id=125605262

S Liamom sme vyrazili na cestu. Vedela som, že nepôjdeme na miesto, ktoré bude romantické. Práve naopak. Z Liamových slov vyplývalo, že ma zoberie niekam, kde si bude chcieť so mnou užiť. Už zase! Nechcela som vyzvedať, kam ideme, ale nakoniec mi to nedalo.

"Liam."

"Áno?"

"Môžem vedieť aspoň niečo?"

"Čo?"

"Len to, že čo budeme na tom mieste robiť. Vravel si, že si to tam užijeme. Ale, čo si tam budeme užívať?" Zahrala som sa na sprostú.

"Tri krát hádaj. Bude to niečo naozaj vzrušujúce. So mnou to robíš veľmi rada."

"Už mi viac hovoriť nemusíš. Viem, čo tam budeme robiť."

"A nebodaj sa ti to nepáči?"

"Páči. Len nechápem, prečo sme nezostali doma."

"Vieš, tam to bude lepšie a trochu iné."

"Iné?"

"Iné. Už toľko nevyzvedaj. Sama za chvíľu uvidíš."

Už som radšej nič nepovedala. Nechcela som Liama nahnevať. Priznám sa, že som sa trochu začala báť. Stále neviem, čo môže Liama napadnúť. Niekedy sa správa normálne, no inokedy zasa dosť úchylne. Sama sa v ňom nevyznám.

"Deje sa niečo?"

"Nie, prečo?"

"Vyzeráš, ako keby si sa bála."

"Ale prosím ťa nepreháňaj."

"Vieš, ja tvoje pohľady už poznám. A dokážem zistiť kedy sa tešíš a keď si vzrušená. No tiež viem, kedy sa bojíš."

"Možno to vieš, ale teraz sa mýliš. Dobre vieš, že nemám dôvod na strach. Veď mi nejdeš ublížiť, či áno?" ustráchane som povedala.

"Nemám ti prečo ublížiť. Teda pokiaľ poslúchaš."

"No a ja ťa zasa nemám prečo neposlúchať. Si naozaj skvelý a život s tebou je tiež dobrý."

"Keby som ti to nevravel už skôr," s posmechom povedal Liam.

"A keby ty už konečne otvoríš oči a vidíš, čo k tebe cítim." To som si samozrejme iba pomyslela.

Neviem prečo, ale dostala som chuť Liama zabiť. Bolo to pravdepodobne tým strachom a tiež tým Liamovým sebeckým správaním. Už stokrát mi zopakoval to isté! Keby som ti to nevravel už skôr a blablabla... Mala som toho dosť a dúfala som, že tam stihneme prísť skôr, ako vybuchnem a všetko mu na rovinu nepoviem.

Konečne sme dorazili. Budova ku ktorej sme prišli vyzerala dosť luxusne. Vtedy som, ale nevedela, čo je vnútri. Vysadli sme z auta a išli dnu. Bola tu dlhá chodba, na konci ktorej boli schody. Liama, ale niekto privítal vo dverách. Bol to jeho kamarát Jason. Áno, ten Jason, s ktorým som sa musela vyspať. S Liamom sa pozdravili a potom odišiel preč. My sme išli hore schodmi a dostali sme sa na prvé poschodie. Tiež tu bola dlhá chodba, na ktorej bolo asi dvadsať dverí. Všetky dvere boli ale zatvorené. Prešli sme celou chodbou, na konci ktorej bolo ďalšie schodisko. Keby som vedela, že pôjdeme po toľkých schodoch, neobula by som si topánky na vysokom podpätku. Išla som vykročiť na prvý schod, no vtom som niečo začula.

"Nie, prosím, nechajte ma tak. Prosím, neubližujte mi." Hrozne som sa zľakla. Boli to výkriky nejakého dievčaťa. Vedela som, že jej chce niekto ublížiť.

"Liam, kde sme to?"

"Neboj sa. Na ďalšom poschodí to nebude také hrozné. Aspoň vidíš, ako dobre si spravila, keď si sa rozhodla, že budeš so mnou." Teraz som vedela, kde sme. Tu sú všetky tie dievčatá, ktoré musia robiť prostitútky. Cítila som sa tu strašne zle.

Nakoniec sme vyšli na druhé poschodie, kde bola tiež dlhá chodba. Pripadalo mi to tu, ako labyrint. Keby som tu sama, tak sa stratím. Po tejto chodbe sa potulovali dievčatá, asi v mojom veku a dvere do izieb boli otvorené. Sem tam som do nich nakukla. Mali to zariadené veľmi pekne. No tiež som si všimla, ako sa všetky vášnivo dívajú na Liama. Dosť ma to nahnevalo, pretože Liam patrí predsa mne. Zrazu Liam pošiel do jednej z izieb a za sebou zatvoril dvere, ktoré aj zamkol. Veľmi ma to vystrašilo a aj Liam si to všimol.

"Neboj. Toto nerobím kvôli tebe, ale kvôli tej malej mrche, ktorá tu je. Vieš, aby nám náhodou neušla."

Keď sme išli ďalej, zistila som, že to vôbec nie je len izba. Bol to skôr taký apartmán. Nakoniec sme sa dostali ku spálni. Liam otvoril dvere a ja som neverila vlastným očiam.

pozn.autorky: Ahojte. Tu je ďalší diel. Vopred ďakujem za všetky hviezdičky a komentáre.

Dominique

Moja pozn: táto časť poviedky je najlepšia, (v ďalšej kapitole) pretože Ema sa s Liamom bude hádať  a potom mu povie... no... veď uvidíte :D :D