I'm not scared! (Liam Payne, Slovak FF)

17. DIEL

"Chloe?"

"Emma."

"Preboha, čo tu robíš?"

"Ja... Ani neviem, ako ti to povedať," povedala Chloe a rozplakala sa.

"Neboj. To bude dobré." Snažila som sa byť silná, ale každý videl, ako sa mi v očiach lesknú slzy.

"A čo tu vlastne robíš ty, Emma?"

"Sama neviem..." Prerušil ma Liam.

"Ja vám to vysvetlím, milé dámy. Budem chcieť od vás jednu vec. Určite viete o čo ide."

"Liam si normálny? Pozri sa v akom je stave. Hádam si nemyslíš, že sa tu teraz len tak s tebou vyspíme. Na to môžeš zabudnúť."

"Emma, myslel som, že vieš, čo ťa čaká ak ma neposlúchneš."

"Viem, ale toto preháňaš. Chloe si už ublížil dosť. Chceš mi povedať, že ju chceš znovu znásilniť?"

"Myslím, že keď bude pri svojej najlepšej kamarátke, tak sa bude správať inak."

Nemala som náladu na hádku s Liamom. Ale po tom, čo povedal mi bolo naozaj zle. To, čo niekedy chce, prekračuje všetky hranice. No a to, čo práve navrhol je niečo hrozné.

Všimla som si, ako silno začala Chloe plakať. Bolo mi jasné, že jej musel silno ublížiť. Nechcem si ani predstaviť do čoho ju nútil. Mne stačilo, že ma znásilnil dvakrát. Nechcem to zažiť znovu. Práve preto som sa musela s Liamom porozprávať.

"Liam, môžeme sa porozprávať?"

"O čom?"

"Je to dôležité."

"No tak dobre."

Vyšli sme z izby a Liam hneď za sebou zamkol dvere. Potom sme sa dostali na chodbu, kde som to už nevydržala a všetko mu povedala.

"Neviem, čo si o sebe myslíš, ale toto už neznesiem. Pozri sa na Chloe. Myslíš si, že sa jej niečo z toho čo robíš páči? Nie, nepáči. A tiež sa to nepáči mne. Načo ju takto týraš? Ak ti nestačím ja, tak si nájdi niekoho iného. Ale neubližuj nevinným ľuďom. Ona ti nič nespravila. Len zbytočne trpí a to kvôli tebe. Jednoducho ti zakazujem jej naďalej ubližovať. Už sa jej ani nedotkni."

"Ach, Emma, Emma, Emma," povedal Liam a začal sa mi násilne prehrabovať vo vlasoch. "Ty si myslíš, že ja spravím to, čo povieš ty? Asi stále nechápeš, že si len moja osobná štetka. Si mi dobrá len do postele. Nepotrebujem tvoje upozorňovania a už vôbec nechcem, aby si mi niečo rozkazovala. Vlastne ty si nemáš čo dovoľovať, niečo také povedať. Vieš, že to, čo si povedala ešte oľutuješ. Ešte dnes sa mi za to ospravedlníš. No neviem, či to ospravedlnenie prijmem."

Cítila som sa strašne. Liam sa správal veľmi agresívne a ako keby nestačilo, všetko si vypočuli aj tie dievčatá, ktoré boli na chodbe. Už som chcela Liamovi povedať, že sa mu ospravedlňovať nebudem, ale niekto ma prerušil.

"Ahoj Liam, dávno sme sa nevideli."

"Ach. Ahoj. Stále si neuveriteľne nádherná." Liam sa začal rozprávať s nejakým dievčaťom. Samozrejme to len pri sladkých rečičkách nezostalo. To dievča ho začalo bozkávať. No a on sa samozrejme nebránil.

Najprv mi to vadilo, ale potom som to využila. Keďže spolu odišli do izby, tak som sa aj ja vrátila za Chloe. Ešteže nechal Liam kľúč od izby vo dverách.

"Chloe, musíš odtiaľto hneď ujsť."

"Nie, veď nemôžem. Našli by ma a bolo by to ešte horšie. Nechcem, aby ublížili aj mojím rodičom."

"Neboj sa. Ja niečo vymyslím. No okamžite odtiaľto musíš ísť preč."

"Nie! Ja sa jednoducho bojím. Nemôžem ísť preč."

"Musíš. Veď sama vieš, že ťa tu nič dobré nečaká. Alebo chceš, aby ti Liam znovu ublížil?"

"Nie, len to nie. Prosím." Chloe sa začala celá triasť. Vedela som, že sa Liama bojí.

"Práve preto musíš odísť. On je nezastaviteľný a keď sa rozhodne, že ti chce znovu ublížiť, tak to aj spraví. Potom ti nepomôžem."

"Dobre, ale čo bude s tebou?"

"O mňa sa neboj. Ja to zvládnem."

"Och, Emma," povedala Chloe a objala ma.

"Fajn už stačí. Teraz poď za mnou. Dovediem ťa von a potom si už nejako poradíš."

Pomaly sme sa vytratili z izby a tiež sme vyšli von. Ešte raz sme sa rozlúčili a potom sa Chloe vyparila. Vedela som, že z toho budem mať veľký problém, ale musela som to spraviť. Veď Chloe sa tu dostala kvôli mne.

Znovu som vošla do budovy a začala rozmýšľať, čo poviem Liamovi. Asi sto krát som si natrénovala to isté, ale bála som sa, že to nezaberie. Nechcem ani pomyslieť, čo mi potom spraví. Musím vymyslieť niečo presvedčivé. Nič ma bohužiaľ nenapadalo. Asi sto krát som prešla hore dole po chodbe, ale na nič som nemohla prísť.

V tom ku mne pribehlo nejaké dievča.

"Ahoj. Vieš, všetko som videla."

"Čo si videla?"

"Ako si pomohla ujsť Chloe."

"Prosím, nepovedz to nikomu. Prosím."

"Nepoviem, ale tebe niečo musím povedať."

Vošla som do jej izby a posadila sa. Zoznámili sme sa a zistila som, že sa volá Victoria. Potom sa ma začala vypytovať na všetko možné a ja som nemala z toho dobrý pocit.

"A ako dlho si s Liamom?"

"Pár mesiacov s malou prestávkou."

"Boli to tri mesiace. Tri nádherné mesiace môjho života. Bola som šťastná, veľmi šťastná. Dokázala som všetko znášať. Aj jeho ponižovanie, nadávanie, znásilňovanie, jednoducho všetko. Bolo to ako v sne, dúfala som, že sa nikdy nezobudím. Presne po troch mesiacoch ma sem doviedol. Povedal mi, že sa mi to tu bude páčiť. Že si to tu spolu užijeme a vrátime sa naspäť domov. Vyspali sme sa tu spolu a keďže bola noc, tak som zaspala. Zobudila som sa až ráno. Vonku bolo naozaj pekne a ja som začala rozmýšľať, čo zasa budem musieť dnes preňho podstúpiť. Až po chvíli som si uvedomila, že neleží vedľa mňa. Myslela som, že niekam išiel a vráti sa. Čakala som tu na neho, ale nechodil. Potom som išla za Jasonom, ktorý to tu vlastní. Opýtala som sa ho kde je a on... Povedal, že sa už nevráti. Že už nikdy s ním nebudem, že je koniec. Koniec vzťahu, ktorý ani neexistoval. Zrútil sa mi celý svet. Myslela som, že to neprežijem. Potom som sa dozvedela, že tu budem ako ostatné, robiť prostitútku. Je to už deväť mesiacov. Neskôr som sa dozvedela, že predo mnou tu tiež prišlo pár dievčat, ktoré zažili to isté. Všetky sme naleteli tým sladkým slovám, ale on nás dokázal len takto nechutne odkopnúť."

"Stačí. Už to neznesiem počúvať. Povedz mi ešte jednu vec, kto je tým mužom?"

"Liam." Nikto si nevie predstaviť, čo som cítila, keď to povedala. Tá bolesť je neopísateľná. Všetko to, čo sa stalo Victorii, zažívam aj ja. A to najhoršie som si uvedomila až neskôr. Dnes sú to práve presne tri mesiace, čo som s Liamom. Povedal, že si to tu ideme užiť...

Božemôj. On ma tu chce nechať. Chce sa ma tiež zbaviť. Je koniec, koniec neexistujúceho vzťahu. Slzy sa mi začali liať po tvári, ako vodopád. Nechcela som veriť sama sebe, ale dobre som vedela, že to je pravda. Rozmýšľala som, čo spravím. Asi by som mala odtiaľto zdrhnúť, ako Chloe. Už som aj myslela, že to spravím. Vyšla som von a pomaly kráčala cestou späť, no vtedy som si uvedomila, že ja vlastne nemôžem ísť len tak preč. Nemôžem, pokiaľ mu to nepoviem. Už sa o mojom tajomstve musí dozvedieť.

pozn.autorky: A je tu ďalší diel. Nabudúce budú v poviedke dosť výrazné zmeny správania určitých osôb. Viac už, ale neprezradím. Nezabudnite prosím na hviezdičky a komentáre.

Dominique