I'm not scared! (Liam Payne, Slovak FF)

23. DIEL

Prešli už tri dni, ale ja som bola stále v nemocnici. Hrozne som sa nudila a jediný vďaka komu som tu vydržala, bol Liam. Neustále bol so mnou a nikam sa nepohol. Išiel len pár krát domov a to len keď som potrebovala, aby mi niečo priniesol. Už som sa nemohla dočkať dňa, kedy pôjdem konečne domov.

Nakoniec som sa, ale dočkala a spolu s Liamom sme sa vytratili z nemocnice. Pocit, ktorý ma ovládol, keď som vošla do domu, bol neopísateľný. Na jednej strane som bola rada, že som doma, ale zároveň som si spomenula na všetko, čo sa tu stalo. Nič iné mi nezostávalo a tak som nakoniec všetko zlé hodila za hlavu. Verila som tomu, že ma tu už nič zlé nečaká. Tiež som vedela, že nášmu dieťaťu by nepomohlo, keby som stále premýšľala nad niečím, čo sa už nikdy znovu nestane. Nemala som ani potuchy, čo dnes budem robiť, ale ako som neskôr zistila, Liam mal v tom jasno.

"Musíš si ísť oddýchnuť."

"Liam, prosím nepreháňaj. Práve teraz ma pustili z nemocnice, takže oddychu mám dosť. Vôbec sa mi nechce len tak ležať v posteli a spať sa mi tiež nechce."

"Emma, pochop to, že nechcem, aby sa vám niečo stalo. Musím si ťa udržiavať stále plnú síl, pretože chcem, aby aj naše dieťatko bolo dostatočne silné. Či už to bude chlapček, alebo dievčatko."

"A koho by si chcel radšej?"

"Je mi to jedno, len aby ten malý človiečik bol zdravý a šťastný," povedal Liam a pritom mi podal tabletku a vodu.

"Môžem vedieť, čo to robíš?"
"Akože čo robím? Veď vieš, že tie lieky ti dal doktor."

"Viem, ale mám ich užívať presne o 16:30."
"No veď toľko hodín práve je."

"Nejde o to, koľko je hodín. Ide o tú tvoju starostlivosť. Nemusíš sa o mňa starať tak precízne. Obávam sa, že mi to bude onedlho vadiť a neviem, či to potom so mnou vydržíš. Budem ti po celý čas liezť na nervy."

"To mi nevadí. Ja len chcem, aby sa ti nič nestalo. Neodpustil by som si, keby sa ti znovu niečo stalo," smutne povedal Liam.

"Viem, že nechceš, aby sa mi niečo stalo. Tiež viem, že tvoja starostlivosť sa mi zíde, ale nepreháňaj to. Potom budem na tebe navždy závislá."
"To by mi nevadilo."

"Mne áno. Chcem, aby si sa znovu vrátil do svojho starého života. Veď nevrav, že ti nechýbajú všetky tie fanúšičky, oslavy a mnoho iných vecí."

"Bohužiaľ chýbajú, ale teraz na ne nemôžem myslieť."

"Prečo?"

"Nevrav, že nevieš. Keby sa znovu ocitnem v tom starom živote, určite by si nebola spokojná."

"Máš pravdu, ale aj nemáš. Síce viem, čo si s vašimi fanúšičkami po nociach robil, ale stále si trvám na svojom. Keď sa nám narodí dieťatko, budeš aspoň z časti ten starý dobrý Liam." Nedokázala som sa udržať a preto som ho pobozkala.

V bozkávaní sme pokračovali a ja som spravila pár krokov a spadla som na gauč. Liam si ku mne ľahol a ja som tušila k čomu sa schyľuje.

"Liam, prestaň," zakričala som keď sa ma dotýkal stále viac a viac. To som už, ale neakceptovala.

On sa odbiť, ale stále nedal. Už mi išiel rozopnúť podprsenku, ale ja som sa snažila postaviť. To si už konečne všimol.

"Emma, čo sa deje?"

"Čo by sa malo diať? Asi len to, že som tehotná. Nechcem mať sex!"

"Si len v treťom mesiaci. Chceš mi povedať, že po celú dobu tehotenstva nebudeme mať sex?"
"Ty si myslíš, že sa ti budem strkať do postele tak ako predtým? Som tehotná a nemienim o to dieťa prísť. Alebo ma chceš znásilniť?" síce som mu položila otázku, ale hneď som sa rozbehla do spálne. Snažila som sa ukľudniť.

Postavila som sa k oknu a dívala sa von. Prišla som na to, že v tomto dome mi vždy chýbala sloboda. Bola som tu uväznená a nemohla nikam ísť. Išla som všade len s Liamom. Z myšlienok ma tiež vytrhol on.

"Emma, nehnevaj sa, ale neviem, či to vydržím. Vieš, že sme mali sex skoro každý deň a práve preto neviem..."

"Nevieš či to vydržíš. A tiež nevieš, či by si ma nepodviedol."
"Nechcel som to tak kruto povedať, ale áno, je to tak."
"Rozumiem ti. Samozrejme, že by si to nevydržal. Tiež sa bojím, že či to tak dlho vydržíš so mnou. Bol si zvyknutý mať stále inú."

"Milujem ťa a jednoznačne to s tebou vydržím. Ako som už povedal, to ty si ma zmenila. Vydržím to, len mi sľúb, že ma nebudeš odmietať."

"Dobre, ale na niečom sa dohodnime. Budeme mať sex, ale len do piateho mesiaca. Potom sa to nejako pokúsiš vydržať."

"Dohodnuté," sľubne povedal Liam.

"Niečo mi, ale stále chýba."
"Viem. Chýbajú ti rodičia. Emma to je ďalšia vec o ktorej ti musím povedať."

"Viem, že si ich nezabil."
"Prosím? Odkiaľ?"

"Počúvanie za dverami sa niekedy vyplatí," povedala som so smiechom.

"Ty si ma počúvala, ale aj tak si predstierala, že o ničom nevieš? Dokedy si to chcela tajiť?"
"Nehnevaj sa. Bála som sa, že ak ti to poviem, nahneváš sa na mňa."

"Och, Emma. Vieš, že ťa celým srdcom milujem. Ako by som sa mohol hnevať?"

"Vtedy som o tvojej láske nevedela. Je pochopiteľné, že som sa bála."
"Dobre už na to zabudnime. Bolo by dobré, keby ideš rodičov navštíviť. Tiež by som chcel ísť s tebou aj ja, síce neviem ako na mňa zareagujú."
"Oni o tebe stále nevedia? Teda nevedia, že to ty si ma uniesol?"
"Nie, len neviem, čo povedia, keď sa dozvedia, čo všetko som ti spravil."

"Neboj, oni to prežijú. Pre istotu môžeme nejaké detaily vynechať."

"Nie, nechcem klamať. Chcem im povedať pravdu."
"Ako chceš, nechám to na tebe."

Rodičov som chcela ísť pozrieť čo najskôr, ale niekto zazvonil. Spolu s Liamom sme otvorili dvere a ja som ničomu nechápala.

"Ahoj, láska. Tak už som doma!" povedala nejaká žena a hneď sa na mňa pozrela dosť povýšeneckým pohľadom.

"Liam a kto je toto dievčatko?" povedala a znovu sa na mňa trápne pozrela.

To mi bolo teraz jedno. Stále som tomu nechápala. Kto je tá žena? A prečo Liamovi hovorí "láska?" Najprv som si pomyslela, že je to nejaké z jeho ďalších dievčat s podobný osudom, ako som mala ja. No potom som si niečo všimla. Zatiaľ, čo tom Liam len tak stál a nevedel, čo povedať, mne padol zrak na prsteň. Nebol len taký obyčajný. Ihneď som prišla na to, že to je svadobný prsteň.

Pozn.autorky: Ahojte. Tak tu je ďalší diel. Nezabudnite prosím pridať hviezdičky a komentáre. Ďakujem.

Dominique

Moja pozn.: Poviedka má ešte 19 dielov a bude koniec. Takže som sa rozhodla, že ich všetky pridám do konca roka. Nechodím nejako často na PC, ale čo by som pre vás neurobila :33 xD

 A napíšte do komentov, čo vám Mikuláš doniesol :DDDD