I'm not scared! (Liam Payne, Slovak FF)

30. DIEL

Liam vošiel do spálne a ja som čakala, čo sa bude diať. Vôbec som nevedela, čo má so mnou v pláne. Najprv som si myslela, že bude so mnou chcieť mať sex, ale to našťastie nechcel. Bola som stále zviazaná a preto som dúfala, že ma konečne pustí. Nakoniec niečo povedal.

"Myslím, že by sme si mali ujasniť pár vecí."
"Čo si chceš ujasňovať?"

"Všetko. Hlavne to, ako sa budeš ku mne správať. No a tiež som sa rozhodol, že to tvoje oklamanie ma, nenechám len tak."
"A čo spravíš?"
"Pôvodne som ťa chcel znásilniť, ale to nebol najlepší nápad. Vieš, ja svoje sľuby dodržujem. Práve preto ti to decko nechám. Lenže odteraz nebudem k tebe taký dobrý, ako predtým."
"A v čom sa zmeníš?"

"Chcem, aby si pochopila jednu vec. Rozhodol som sa, že ty ma budeš brať ako svojho partnera. Budeme partnermi, alebo lepšie povedané, ty ma tak budeš brať."
"Nerozumiem ti. Ako to myslíš?"
"Ach, Emma, čo je na tom ťažké na to, aby si to pochopila? Jednoducho ty ma budeš brať ako svojho partnera, kamaráta, manžela a ešte neviem koho iného. To znamená, že ma budeš naďalej milovať a poslúchať. Budeš mať istotu, že ti neublížim a chcem, aby si sa pri mne cítila dobre. Už rozumieš?"
"Rozumiem. Takže budeme znovu tvoriť pár?"
"V tvojich očiach to tak bude vyzerať. Kľudne si môžeš predstavovať ako ťa veľmi milujem. Je mi to absolútne jedno."
"Ale v čom je teda háčik? Pred chvíľou si povedal, že už nebudeš ku mne tak dobrý, ako predtým. Lenže z toho, čo si mi oznámil teraz vyplýva, že sa budem mať dobre a budem šťastná."

"Veď to aj chcem. Jednoducho chcem, aby si počas tehotenstva bola šťastná. Chcem, aby si porodila to decko zdravé a hlavne živé. No a po pôrode ti tie klamstvá zrátam. Sľubujem, že to znásilnenie si nechám na potom. Nič ťa neminie. A ozaj, nezabúdaj na jednu skutočnosť. Ja ťa nemilujem. Nieže si budeš myslieť, že som sa do teba zamiloval. Ja len budem rád, ak ty budeš milovať mňa."
"Môžem vedieť ešte niečo? Prečo to robíš?"
"Prečo robím čo?"

"No prečo chceš, aby som ťa milovala?"
"Už som to vravel. Chcem, aby si to dieťa porodila a to je všetko."

"Aj tak tomu nechápem. Prečo ti na tom dieťati tak záleží?"

Liam zo začiatku chcel niečo povedať, no nepovedal to. Odpovedal mi, že to ma zaujímať nemusí. Potom odišiel z izby. Stále ma nechal priviazanú a ja som začala nad tým všetkým rozmýšľať.

Nedávalo mi to význam. Prečo tak veľmi chce, aby som sa mala do pôrodu dobre? No a hlavne, prečo chce tak veľmi to dieťa? Veď ku mne nič necíti, tak pochybujem, že to dieťa bude mať rád. Určite je niečo za tým. Ja musím zistiť čo! No na jednej strane sa mi to Liamovo čudné správanie hodí. Aspoň viem, ako ho môžem vždy ovplyvniť. Ak sa mi niečo nebude páčiť, alebo Liam bude ku mne zlý, tak stačí ak spomeniem naše dieťatko a ihneď prestane so všetkým, čo sa mi nepáči. Veď vlastne, môžem si to vyskúšať hneď teraz. Nebaví ma tu len tak ležať a už vôbec nie spútanú. Radšej zakričím na Liama a niečo si vymyslím.

"Liam, prosím poď sem. Potrebujem ťa. Vieš, mám taký pocit, ako keby to dieťatko..." Ani som to nedopovedala a Liam už bol v izbe. Toto sa mi teda podarilo. Aspoň jedna dobrá správa.

"Deje sa niečo? Čo je s tým malým?" opýtal sa Liam a ustarostene sa na mňa pozrel.

"Vieš, dostala som silnú bolesť. Strašne ma to bolí," oklamala som ho.

"Mám zavolať doktora? Alebo ideme do nemocnice?"
"Nie, netreba."

"Akože netreba? Nechcem, aby sa vám niečo stalo!"

"Neboj sa. Nič sa nestane. Zdá sa mi, že už ma to prestáva bolieť."

Snažila som sa posadiť. Samozrejme, že keď som mala priviazané ruky aj nohy, tak to nešlo. Liam si to všimol a preto ma konečne odviazal. No a ja som bola rada, že sa mi to podarilo. Znovu som ho oklamala.