I'm not scared! (Liam Payne, Slovak FF)

32. DIEL

"Mami, oci, čo tu robíte?" Toto bolo to jediné, čo som dokázala povedať.

"Ach, Emma, ani nevieš akí sme radi, keď ťa vidíme," povedala mama a objala ma.

"Prečo ste prišli a odkiaľ viete, kde býva Liam?"
"Museli sme ťa vidieť. Keď sme si prečítali ten list, ktorý si nám napísala, tak sme sa začali báť. Musíme ťa hneď odtiaľto zobrať. Nedovolíme, aby ti ubližoval."
"Poďte dnu, ale nemôžete tu byť dlho. Liam sa zanedlho vráti a nemôže vás tu vidieť."

"Mala som si všimnúť, že ťa niečo trápi. Asi nie som dobrá matka, keď som si nevšimla, že ti niekto tak neznesiteľne ubližuje," obviňovala sa mama.

"Nie je to tvoja vina. Nemôžeš nič spraviť a ja to viem. Nemáš sa za čo obviňovať."

"Akože nemôže nič spraviť? Berieme ťa odtiaľto a to hneď!" Ohlásil sa otec.

"Stále to nechápete? Nemôžem ísť preč. Liam by to nikdy nedovolil a nechcem, aby mi ublížil. No a už vôbec nie, aby ublížil vám."
"Je mi jedno, či niekto niekomu chce, alebo nechce ublížiť. Jednoducho ešte dnes odtiaľto odídeš a tým to končí. Nedovolím, aby ti ten debil ubližoval."
"Oci, je mi to ľúto, ale nemôžem odísť. Musím tu zostať."
"Ale prečo Emma? Nebodaj sa ho bojíš? Nemusíš sa báť, ohlásime to na polícii a oni nedovolia, aby sa k tebe čo i len priblížil."
"To si myslíš. Liam ma políciu dávno podplatenú. Nepomôžu mi, veď dobre viete čo spravili Chloe. Zatkli ju a úplne bezdôvodne."

"Je mi jedno, či polícia proti Liamovi niečo zmôže alebo nie. Jednoducho tu už nezostaneš!" povedal otec.

"Nechápete to. Vy si myslíte, že ja si len tak odtiaľto odídem a potom Liama nebudem zaujímať? Nie! To som už raz vyskúšala, a aký bol výsledok? Znovu som tu!"

"Emma, ty si myslíš, že sa len tak zmierime s tým, že ti niekto ubližuje? To v žiadnom prípade! Môžeme z tejto krajiny odísť a Liam ťa nenájde."
"A to sa akože mám po celý život pred ním skrývať? Zbytočne by som sa tým len trápila."
"A teraz sa netrápiš?"

"Trápim, ale do toho vás nič nie je."
"Akože nie? Sme tvoji rodičia. Spravíme všetko možné, aby ti dal pokoj."
"Bohužiaľ sa nič nedá spraviť. Musím tu zostať a vy teraz, prosím, odíďte."

"Vyháňaš nás? Naozaj chceš, aby sme ťa tu nechali a trpela si ďalej?"

"A čo iné mám spraviť? Nechcem, aby vám Liam ublížil. Tak prosím pochopte, že tu musím zostať."
"Dobre, my teraz ideme, ale vrátime sa. Sľubujem, že ťa odtiaľto dostaneme," povedal mi otec a potom rodičia odišli. Vedela som, že keď si oni niečo zaumienia, tak sa pokúsia spraviť aj nemožné, aby to dosiahli. Ja len dúfam, že teraz im to nevyjde. Zbytočne by si uškodili, pretože viem, že Liam by sa určite nahneval, keby zistil, že ma rodičia od neho chcú dostať. No a to, čo by potom spravil... nechcem na to ani pomyslieť. Stále mi bolo veľmi ľúto, že sa nemôžem s rodičmi o mojom probléme menom Liam, rozumne porozprávať. Nikdy by aj tak nepochopili, že mi nemôžu nijako pomôcť. Musím sa z toho vymotať sama. Lenže problémom je, že ja sa z toho vymotať nechcem. S Liamom som strávila už príliš veľa času a nedokážem si predstaviť, že by som od neho odišla. Síce mi ubližuje a ja tým trpím, ale aj tak. Zostala som na ňom závislá. Závislá na láske, ktorú k nemu cítim. Veľmi ho milujem a samozrejme, že to vie aj on. Lenže ako vidno, vôbec ho to netrápi. Som s ním len pre jeho potešenie. Správa sa ku mne ako k handre. Načo sú mi tie jeho drahé darčeky v podaní parfumov, šperkov a iných drahých vecí? Na nič! Jediný dar, ktorý by ma potešil je jeho láska. No toho daru sa nikdy nedočkám. Jediné, čo mi po Liamovi zostane, je naše dieťa. Aspoň niečo, čo ma bude skutočne tešiť. Už aby sa narodilo a ja som od neho odišla. Nemyslím si, že Liam to dieťatko bude chcieť. To sa len teraz hrá na poslušného budúceho otca. Veď jeho to pochvíli omrzí. Tak, ako som v minulosti omrzela ja jeho. Len stále nechápem, prečo ma znovu k sebe priviedol. Koniec koncov určite bude niekedy vhodná príležitosť na to, aby som mu túto otázku položila. Ale už stačí! Nechce sa mi stále premýšľať nad tým istým. Jediné, čo vždy z môjho premýšľania vyplynie je, že nemôžem nikomu dôverovať. Akurát len tak sebe. Doposiaľ som sa aj tak vo všetkých sklamala. Liam, Chloe a mnohí iní ľudia, ma dokázali iba zradiť. No ako som už povedala, nechcem ďalej nad tým premýšľať. Radšej sa pôjdem trochu upraviť, pretože vyzerám ako strašidlo. Kľudne sa môžem prirovnať k malému uplakanému decku. Vošla som do kúpeľne a snažila sa zo seba spraviť človeka. S maľovaním to nikdy nepreháňam, ale aj tak sa mi zdá, že počas môjho pobytu u Liama sa maľujem nejako viac. Už dávno nie som to malé nevinné dievčatko. To je už na prvý pohľad vidno. No najhoršie na tom je, že vždy, keď sa na seba pozriem do zrkadla, tak sa viac a viac podobám na nejakú sprostú Liamovu štetku. No ešte horšie je, že v skutočnosti tou štetkou aj som. Jediné v čom som iná je to, že Liama aj milujem. No a aby som aspoň chvíľu nevyzerala ako štetka, tak si na seba žiadny mejkap nedám. Som zvedavá, aký dojem spravím na Liama. Nenalíčenú ma už videl, ale bolo to poriadne dávno. Vtedy som ešte nevedela, že sa doňho zamilujem. Niekto pomaly odomykal dvere, no a ja som vedela, že nikto iný ako Liam to nemôže byť. Zošla som dole po schodoch a čakala pokým vojde dnu. No tentokrát neprišiel sám. Priviedol so sebou Chloe.