Prológ

15.9K 447 44
                                    

Moje opätky sa ozývali v tichu, ktoré moju kanceláriu zaplavovalo. S povzdychom som sa posadila za veľké kožené kreslo a otvorila som šuplík v stole, kde som plánovala pohľadať nejaké papiere pre otca. No v ten moment mi do očí vbil kus papiera, ktorý bol skrčený do malej kocky.

Moje obočie sa samovoľne zvraštilo. Zaujato som sa poň natiahla a vybrala ho von. Kus papiera som rozložila a moje oči sa stretli s písmom, ktoré patrilo mne. Lepšie som sa usadila a začala som čítať.

Koľko krát dokážete spadnúť na zem a opäť sa postaviť?

Koľko krát dokážete znášať tú istú bolesť?

Hovorí sa, že na každého sa raz usmeje šťastie. Neviem, či to šťastie pri pohľade na mňa aj má chuť sa usmiať. Možno som sa už sama odsúdila k tomu, že žiadne šťastie nepotrebujem, alebo len ono nechce prísť.

Keď sa na to tak pozriem, zrejme som čudáčka, ktorá nepatrí do tej skupiny 'každý'.

Môj život by som mohla opísať iba ako jeden pomaly točiaci sa kolotoč. Ako tie detské kolotoče so zvieratami a rôznymi inými čudami, veď to poznáte.

Stále je to to isté. Práca, ktorú z duše nenávidím, sklamanie, ktoré prichádza zakaždým, keď sa rozhodnem pred niekým otvoriť srdce. Akoby som bola iba chodiaci bankomat, ktorý sa snažia vycucať ako tie najodpornejšie a najprefíkanejšie pijavice.

Premýšľala som nad tým, koľko toto ešte všetko vydržím?

Je naozaj únavné žiť tento stereotyp. Iste, byť riaditeľka jednej z najúspešnejších firiem na svete je fajn, no iba z vášho pohľadu. Keď si odmyslím, koľko zodpovednosti za všetko na mňa padá, že by v mojom živote tento job mal byť na prvom mieste, ako mi to hovoril otec, že na vás ľudia pozerajú ako na to, že ste niečo viac, že sa vám pchajú do zadku, pretože vaše bankové konto je plné. Hm, keď si toto všetko odmyslím, je to celkom fajn práca.

Keď som v práci, aspoň pri toľkých zodpovednostiach nemyslím na to, že dom ma čaká prázdny , okrem môjho psa, ktorý mi príde ako môj jediný normálny priateľ.

Iste, mám priateľov. No nie je to ono, chápete? Keď pri sebe chcete mať človeka, ktorému sa môžete vyrozprávať, ktorý vám poradí. Tí moji priatelia nie sú to, čo potrebujem. Sú so mnou iba pre to, kto som, nie pre to, kto som v skutočnosti. Je zjavné, že mi niekto taký chýba. Veď predsa každý potrebuje niekoho takého. No to sa zase vraciame k poznatku, že ja zrejme nepatrím medzi každého.

Keď si to tak prejdem, všetko tu je iba o tom, aký som smutný človek. V skutočnosti nie som na tom až tak zle. Ako správna 23 ročná bohatá žena nakupujem, chodím na luxusné dovolenky. Proste to patrí do sveta pracháčov, čo ja mimochodom som. Občas sa zamyslím nad tým, že by mi bolo lepšie, keby som peniaze nemala. Áno, peniaze vládnu svetom. No dokážu ovládnuť aj ľudí. Ja sa úspešne snažím vyhýbať tomu, aby som skončila ako podaktorí boháči. Iste si doprajem, no snažím sa krotiť.

Ako som už spomínala na začiatku, koľko krát ešte dokážem spadnúť a opäť sa postaviť? Myslím, že po toľkých pádoch už nezvládnem ďalší. Ľudia sú svine, ubližujú druhým, hlavne chlapi. Chlapi sú tie najväčšie svine, pohrajú sa s vašim srdcom a potom vás nemilosrdne pošlú k zemi. Ublížia vám a nehľadia na to, čo spôsobili.

Rozhodla som sa, že končím. Nie teraz, už je to nejaká doba. Chlapom neverím. Prečo by som aj mala? Každá, ktorá by zažila to čo ja by na chlapov zvysoka kašlala. Ja v podstate ani žiadneho nepotrebujem. Nepotrebujem ďalšie sklamanie.

Páni. Už je to nejaká doba, čo som toto načmárala. Aj som zabudla, že som niekedy tieto slová z mojej hlavy vypísala na papier, ktorý som si starostlivo schovala v mojom pracovnom stole. Vtedy to bolo zvláštne obdobie. Život ma ubíjal.

Ubehol rok a všetko je inak. Je pravda že za ten rok sa diali dosť zaujímavé veci. Celý môj život nabral dosť veľké obrátky, ani sa nestíham čudovať, ako rýchlo to ubehlo. Ako som sa vôbec dostala sem, že sa nad týmito mojimi myšlienkami, ktoré som sa rozhodla dostať von pozastavujem? Kedy sa to vlastne zmenilo?

Možno by bolo fajn vrátiť sa na začiatok. Tam, kde to všetko začalo, kde som sa opäť začala stávať človekom. Kde som sa prvý krát zamilovala a kde som spoznala jeho...

Čauky mňauky.. vítam vás pri novom príbehu Light :) Dúfam, že sa vám bude páčiť ako aj BTL :) Budem rada, ak sa mi k tomu vyjadríte a poviete, čo si o tom myslíte :) Zatiaľ tu máme prolog, prvá časť bude neskôr :) Ako som sľúbila, túto časť venujem -> HarrysDarling1

*Domie*

LIGHT ┃Harry Styles SK┃PozastavenéWhere stories live. Discover now