The One

All I Need

V hlave Draca Malfoya to bzučalo ako vo včeľom úli. Keď pobozkal matku a premiestnil sa, nebolo  to ďaleko. Premiestnil sa pred Manor. Vedel presne, že chce ísť za Grangerovou, vedel čo jej musí povedať ale v tom, pocítil túžbu, ba priam potrebu, ísť ešte niekde. Zavrel oči. PRASK!

Draco sa objavil na kraji dlhej stromovej aleje. Zhlboka sa nadýchol. Ešte tu nebol. Mal tam byť. V ten príšerne upršaný deň, keď mala pohreb. Nebo bolo vtedy tak temné a nízke, že vyzeralo akoby šlo padnúť na zem. Pršalo husto a vytrvalo. Sedel vtedy vo svojej izbe, s jej fotkou a fľašou whisky. Rozhodol sa vtedy opiť tak veľmi, aby ani na minútu nemyslel nato, čo sa tam vonku deje. Ako ide do zeme, ako okolo stojí len mala hŕstka ľudí, vrátane jeho matky a hlave nato, ako tam miesto nej, mali púšťať do zeme jeho. Plán mu vyšiel. Už o siedmej ráno mal takú hladinu alkoholu, že sa zobudil, bohužiaľ na minútu presne vtedy, keď začínal pohreb. Bolestivo si to uvedomil a tak zobral jej fotku a ďalšiu fľašu. Neplakal, ešte stále neplakal. Vedel, že by mal, žeby to bolo lepšie. Ešte aj ONA keby tu bola, by sa k nemu jemne pritúlila a povedala: ,, No tak! Draco, bude ti lepšie, ver mi..." Lenže ona tu nebola. A bola to jeho vina. 

V deň bitky o Rokfort, keď každý zabíjal každého, väčšina slizolinčanov ušla. Vzhľadom k ich povahe, sa to dalo čakať. Ona však nie. Draco, to nevedel. Nevedel, že sa dostala von zo žalárov, kde ich Filch zavrel. Nevedel, že celý čas, držala ochranné bariéry nad pár ustráchanými prvákmi, ktorých našla na treťom poschodí, keď ho hľadala. Celú bitku ju nevidel. Až vtedy, keď Potter vyskočil a ukázal, že žije, ju zahliadol. Stála tam. Na rovnakej strane ako on, pri svojich spolužiakoch. Keď Draco vykročil k Voldemortovi, zhusene odvrátila hlavu. Nechápal tomu, veď sama chcela vydať Pottera. Nebolo to však preto, žeby bola na temnej strane. Chcela len predísť tej strašnej bitke. Bol si istý, že keď vypukla bitka, nebojovala ani na jednej strane. Proste chcela zachrániť životy. Taká bola a len málo ľudí to vedelo. On to vedel a nikdy, doslova nikdy, si to nevážil. Keď Potter vyskočil a boje pokračovali, bežala za ním. Chcela ho zastaviť. Počul ako z diaľky zakričala jeho meno. Otočil sa a uvidel už len jej vlasy a ako padla k zemi. Nezabili ju náhodou od chrbta. Zrejme videla ako za ním ide Amycus Carrow a chcela ho predbehnúť a to sa jej nanešťastie podarilo. Zrevala na Draca, otočila sa a chcela vypáliť kliatbu ale nestihla. Bol rýchlejší. Draco sa otočil v moment, keď padla k zemi. Odvtedy si nič nepamätá. Pred očami mal tmu. Bolo mu povedané, že hneď v ten moment vypálil aj on kliatbu. Takú istú ako Amycus na Pansy. Draco bol vrah a ani si to nepamätá. Nad týmto zistením sa Draco ani na minútku nepozastavil, iba vedel, že by to urobil zas a znova, keby mohol. Zabil by ho tisíckrát zato, že ju zabil, ale to nemohol. 

Pomaly kráčal na miesto, kde bol jej hrob. Bol na konci a bol tam sám. Pansy Parkinsonová, osoba, ktorá bola celý život obklopená ľuďmi a priateľmi, bola na mieste, kde mala byť na večnosť, sama. Jedna jeho časť vedela, žeby to tak chcela, druhá vedela, že keby to mohla okomentovať sarkasticky by dodala: ,, Samozrejme, starú dobrú Pansy, hodíme niekde do lesa, kde po nej neštekne ani pes, ževraj pokoj...To určite!" Draco sa pri tej predstave usmial. Prišiel až nakoniec. Tajne dúfal, že ten hrob tam nebude, že to všetko je len nočná mora a Pansy práve leží niekde na pláži a pije drinky. Draco zastal. Ten hrob tam bol. Malý kúsok kameňa na ktorom, na jeho počudovanie nebolo ani meno. Biely kus kameňa mal na sebe len jeden nadpis : Milovaná... Draco zatvoril oči a predstavil si človeka, ktorého to bola práca. Vedel, že to urobil dobre a bol vďačný. Vďačný zato, že niekto urobil to, čo mal urobiť on. 

,,Ahoj Pans...," začal potichu. Urobil krok k jej hrobu. Sadol si na trávu a oprel sa o náhrobný kameň. Pretrel si oči a pozrel na nebo. ,, Viem, že sa hneváš. Mal som tu byť."  stále šepkal akoby sa naozaj rozprával s ňou. ,, Nemyslím to tak, že som mal byť na tvojom pohrebe, mal som tu ležať miesto teba ale bola si tak tvrdohlavá..." zmĺkol a započúval sa do ticha, ktoré ho obklopovalo. Vedel, že mu nemôže odpovedať ale čakal nato. Čakal na to, že mu bude do ramena a povie nech netrepe blbosti, ako to vždy robila. ,, Teraz ti niečo poviem a neopovažuj sa ma prerušiť Parkinsonová!" ,, Bola si jediná, jediná osoba v mojom živote, ktorá ma naozaj, úprimne a evidentne bezpodmienečne milovala, inak by si tu kurva, neležala však?" Draco sa usmial, vedel si predstaviť jej výraz. Obočie by mala vysoko a na čele malú jemnú vrásku a v očiach otázniky a pobúrenie a už už by sa chystala ako mu skočiť do reči. ,, Milovala si ma a vedela si, že ja teba nie. Nie tak, akoby si chcela, ako si si zaslúžila. Keď si bola sním, vedel som že ho miluješ tiež ale inak. Nehovorím, že menej ale inak. Bol som taký šťastný, keď som videl aká si spokojná a že ti konečne niekto dáva všetko čo si zaslúžiš, tak mi povedz kurva, prečo si sním neostala..." Draco znova čakal, že odpovie ale už sa v ňom hromadil hnev a prudko sa postavil. ,, Mohla si byť sním! Teraz ste mohli byť spolu! Mala si tu pre koho byť a čo si urobila? Hodila si sa pred človeka, ktorý tu nemal prečo ostať a bez ktorého, by tento svet bol lepšie miesto!" kričal a ani si to neuvedomil. Padol na kolená a chytil sa rukami trávy. Zaboril prsty do zeme tak tvrdo až zarazil na hlinu. ,, Jediné čo potrebujem Pansy, je to aby si prišla a povedala mi že všetko bude v poriadku, že nevieš ako ale, že všetko bude v poriadku a prisahám, ja by som ti to uveril..." hlas sa mu zlomil a začal plakať. ,,Nikdy nesplatím to čo si urobila, keby som mal tri životy a robil každý deň zázraky...Nedokážem to..." zavial jemný vánok a prešiel Dracovi po tvári zmáčanej od sĺz. Draco zbystril pozornosť. Ten vánok, bolo to ako keby tam bola, ako keby ho chcela objať, akoby mu položila ruku na plece. Cítil ju. V tú chvíľu ju cítil pri sebe. Nasával ten moment, chcel si z neho pamätať každý detail. Sedel tak ešte chvíľu, kým vietor neprestal a znova otvoril oči. Bola už tma. ,, Vieš Pans, niekto sa mi snaží pomôcť. Niekto, chce aby som nepremárnil život a ja som sa rozhodol, že to využijem. Nie, kvôli sebe..." pustil trávu, ktorú držal v rukách ale stále kľačal na kolenách, slzy padali a on ich nekontroloval. ,, Všetko čo urobím, všetko dobré, čo sa budem snažiť vykonať, bude pre teba. Celý svoj život zasvätím tomu, aby to čo si urobila, celý tvoj život čo si mohla mať, nevyšiel na zmar!" vstal a podišiel k náhrobku, položil naň ruku. ,, To ti prisahám Pansy!" a vtedy sa znova objavil ten vánok. Draco sa usmial. Vedel, že sa jej to páči a vedel, že bude navždy pri ňom aby dodržal svoje slovo.               ,, Teraz ak sa nenahneváš Pans, musím ešte niekam ísť a niekomu poďakovať ale to ti porozprávam inokedy." pobozkal si dlaň a znova ju priložil navrch náhrobného kameňa.                  ,,Mam ťa rád Pans, vždy som mal a vždy budem." ešte raz pevne stlačil náhrobok ako keby to bolo jej rameno a začal kráčať preč, k ďalšej žene ktorej sa bude musieť poďakovať. Draco Malfoy sa s hlasným prásk, na konci stromovej aleje, premiestnil pred dom Hermiony Grangerovej.