The One

Wings

Dvaja študenti Rokfortskej strednej školy mali neuveriteľné šťastie a ani si to neuvedomovali. Mali šťastie, že už bol neskorý večer a na opustenej chodbe na piatom poschodí nebolo živej duše, dokonca ani žiadnej inej. Títo dvaja študenti, boli v opustenej triede a hlasno sa rozprávali, možno keby tam niekto bol, myslel by si, že sa dokonca hádajú. ,, Je to kvôli Blaisovi?" spýtal sa chlapec a pozeral ako dievča s ktorým sa háda, otrávene pretočilo oči. ,, Prečo do toho ťaháš Blaisa?" spýtalo sa dievča. ,, Pretože, sa pred pár rokmi šepkalo, že spolu niečo máte a teraz ste boli v kuse spolu..." vysvetlil chlapec a oprel sa o prázdnu lavicu. Dievča si len vzdychlo. ,, Čo si o sebe myslí?" spýtala sa v duchu a kypel v nej hnev. ,, Vieš čo zlatíčko?" ozvala sa so zlomyseľným úsmevom. ,, Je mi úplne fuk, čo si myslíš, navrhla som ti dohodu, neberieš? Tvoja škoda, nie moja!" zvolala a hlasno za sebou tresla dverami. Chlapec smutne zvesil hlavu, vedel, že za ňou bude utekať a vedel, že bude súhlasiť s hocičím čo navrhne, len aby bol s ňou len chcel zistiť, či náhodou, nepočká na chodbe alebo sa nevráti. Rozrazili sa dvere a on sa usmial. ,, Ty by si ma naozaj nechal odísť Donoven?" neveriacky sa spýtala Ginny Weasleyová a Louise Donoven zdvihol hlavu. Zavrtel hlavou, aby dal najavo nesúhlas a aj pobavenie a vystrel k nej ruky. Ginny vybehla od dverí a skončila priamo v jeho náručí.

O pár hodín neskôr, keď už bola hlboká noc, sedela Ginny Weasleyová v prefektskej klubovni, aj keď nebola hlavná prefektka. Proste si tu nato zvykla. Sedela na gauči novy mala vyložené a premýšľala. Premýšľala nad tým čo sa v jej živote práve deje. Prešiel mesiac odkedy ju Harry nechal a ona ani nemala čas smútiť, pretože boli dôležitejšie veci ako jeden rozchod. Bol tu Blaise a jeho problém, bola tu Hermiona a Draco a ich vzťah a nakoniec, ten neskutočne hlúpy románik, ktorý si začala po metlobalovom zápase. Keď ju Draco zniesol zo stola, rozhodla sa ísť von z klubovne trošku sa vyvetrať, von však ani nedošla. Hneď pri východe z klubovne zbadala, že na zemi oproti portrétu sedí odrážač víťazného tímu. ,, Donoven?" spýtala sa Ginny a on zdvihol hlavu. ,, Ginny?" oslovil ju menom, čo Ginny zarazilo. Netušila, že ju pozná. ,, Neoslavuješ?" rozhodla sa jeho oslovenie ignorovať a radšej zistí prečo tu sedí sám a v tme. ,, Moc ľudí, moc hluku, moc hlúpych rečí..." vysvetlil a kývol na miesto vedľa seba. Ginny pokrčila plecami a sadla si. ,, Gin?" spýtal sa a podával je fľašu. Ginny sa usmiala a ponuku prijala. ,, Odkiaľ vlastne vieš, ako sa volám?" spýtala sa a podávala mu fľašu naspäť. Louise sa rozosmial a Ginny sa zamračila. ,, Robíš si srandu?" spýtal sa jej a ona pokrútila hlavou. ,, No, bojovala si vo vojne, chodila si s Potterom, tvoji bratia sú legendy a tým nemyslím len Freda a Georga ale aj Charlieho a Rona, si kapitánka chrabromilského družstva, šialene dobre lietaš a v neposlednom rade..." začal ale poriadne sa predtým napil ,, Si prekrásna baba." Dokončil. Ginny sa usmiala. ,, Fúha, to som nečakala..." šepla Ginny. ,, Čo také?" spýtal sa. ,, Že ma ľudia vnímajú viac než ako Potterovu bývalú frajerku." vysvetlila a brala si fľašu. ,, Nepovedal som, že ľudia, nebuď namyslená..." rýpol si do nej a ona mu plesla po pleci. ,, Ale ja ťa tak beriem určite..." povedal a usmial sa. ,, Nebudem klamať..." začala Ginny ,, Ale aj ja som si ťa všimla..." Louise prekvapene zdvihol obočie. ,, Zaujímavé, ja som si myslel, že máš oči len pre nášho kapitána, tú jeho kočku a Zabiniho..." povedal a Ginny sa zamračila. ,, Nemám až taký zúžený priezor Donoven!" šplechla. Louise sa usmial. Z klubovne sa ozývala jemná melódia a bol si istý, že dnu sa to mení na hotové orgie. ,, Dnes ma tam už nedostanú..." povedal a ukázal na dvere. ,, A kam chceš ísť?" spýtala sa Ginny, aj keď, už sama pár nápadov mala. ,, Sprostý alkohol..." povedala si v duchu ale vedela, že to čo chce, je ním len posilnené. Louise sa jej páčil odkedy si ho všimla vo Veľkej sieni, ale nemohla sa k nemu nijako dostať, bol z inej fakulty, o rok mladší, takže žiadne spoločné hodiny, proste nič. ,, Neviem, pokojne budem aj tu." povedal Louise. ,, Ale uvítam spoločnosť..." šepol a Ginny sa na neho pozrela. Medzi nimi ostala len malá vzdialenosť, ktorú o päť sekúnd neskôr zrušili. Po chvíľke vášnivého bozkávania, ktoré vďaka Rovene nikto nevidel, sa behom dostali do prázdnej učebne na piatom poschodí. Ginny ho nechcela brať do prefektskej klubovne, nevedela presne, či kvôli Hermione alebo Blaisovi ale nechcela sa tým zaoberať. Prvé čo sa stalo, keď vbehli do učebne bolo, že Louise zdvihol Ginny na ruky a posadil na stôl. ,, Silný..." pomyslela si Ginny. Druhé čo sa stalo, bolo že, Ginny odletelo tričko a v tesnom závese bolo to jeho. Tretie, čo sa stalo, bolo že, Ginny zoslala na učebňu tíšiace zaklínadlo a Louise kúzlom zatvoril dvere. Štvrté bolo to, že Ginny Weasleyová a Louise Donoven mali síce krátky, ale zato hlučná a vášnivý sex na lavici v prázdnej učebni. ,, Si šialená vieš o tom?" spýtal sa udýchane Louise a oprel si svoje čelo o to jej. Ginny sa len usmiala. ,, A to si ešte nič nevidel..." povedala zmyselne a jemu vyskočilo obočie. Zvyšok noci, strávili tým, že preskúmali, každý jeden roh učebne a skoro všetky lavice. Rozlúčili sa ráno a rovno odišli na raňajky doplniť to, čo za tú noc spálili. Ginny nebola unavená, naopak, cítila sa viac nažive ako kedykoľvek predtým ale tušila, že toto neskončí len tak. Mala pravdu. Deň čo deň po tej noci sa ju Louise snažil zastihnúť na chodbe ale ona mu nedala šancu. Až v sobotu ju zobudil zvuk sovieho zobáka ako jej ťuká na okno spálne. List bol od Donovena, písal, že tá noc bola neskutočná a že by bol rád, keby išli na rande a možno neskôr fungovali ako normálny pár. ,, To nemyslí vážne!" zastonala Ginny a chytila si rukou čelo. Tú noc by si zopakovala ale nevedela si predstaviť niečo viac. Nie teraz. Rozhodla sa, že presne to mu napíše. Dve hodiny na striedačku pochodovala po klubovni a fajčila v okne, kým konečne dostala odpoveď. Poslala jej však len čas a miesto stretnutia. ,, Kurva..." vzdychla si Ginny ale vedela, že tam musí ísť. Nevedela čo sa stane, ale rozhodla sa, že možno to má cenu prediskutovať. Pol hodinu len po sebe kričali, ona na neho, že čo si od toho sľubuje, že na ňu tlačí. On na ňu, že kto si myslí, že je, keď zametá z ľuďmi. Až keď vybehla nahnevá z miestnosti, rozhodnutá, že Louisa nadobro uloží v hlave len ako spomienku, pichlo ju pri srdci. Bolo to intenzívne a bolestné a ona nevedela, čo sa to stalo, len vedela, že ak si niekto zaslúži šancu, je to on. Tak sa tam vrátila.