The One

Parachute

Narcissa sedela v kresle a už dlhú dobu hľadela do mobilu. Úprimne sa pri tom usmievala a trošku poťahovala nosom, vypadlo jej pár šťastných sĺz. Pred pol hodinou jej prišla fotka, ktorú jej poslala Hermiona. Bol na nej Draco a v ruke držal metlobalový pohár. Narcissa bola na svojho syna neskutočne pyšná. Dokázal to čo celý život chcel a postupne dokazoval aj veci o ktorých si ani nebol vedomí, že ich dokáže. Narcissa už dlhú dobu ďakovala za to, že v ten večer išla fajčiť na tú strechu. Hermiona Grangerová bola presne to čo Draco potreboval. Právom si myslela, že jej syn práve prežíva najkrajšie obdobie v živote. Keď sa ozvalo klopanie na dvere skoro je vypadol mobil z rúk. Nikoho nečakala, nikto tu nechodil. Draco by neklopal. Postavila sa z kresla, mobil odložila a išla otvoriť. Narcissa Malfoyová ostala nemo stáť vo dverách. ,, Meda?" vykoktala po chvíli, keď zbadala svoju sestru. ,, Cissa..." povedala a usmiala sa. ,, Čo tu..." začala Narcissa ale slová jej proste nie a nie vyjsť z úst. Potom urobila to jediné, čo jej prišlo vhodné. Pevne svoju sestru objala a celá nadšená zistila, že jej sestra jej objatie opätuje. Zobrala ju za ruku a ťahala ju do salóna. ,, Tak dlho som sa chystala ti napísať alebo prísť osobne ale..." hlas sa jej zasekol v hrdle. Jej sestra sa napriek všetkému usmievala. ,, Mne to nemusíš vysvetľovať. Mala si to ťažké..." povedala Andromeda a pozrela na sestru. ,, Nie tak ako ty..." šepla Narcissa. Meda zatvorila oči. ,, Už je to lepšie, mám vnuka, ten zahojí všetky rany. Videla som ťa na pohrebe mimochodom..." Narcissa si sadla do kresla a jej sestra urobila to isté. ,, Nechcela som sa tam veľmi ukazovať..." povedala Narcissa a Meda chápavo prikývla. Pohreb jej dcéry a manžela bol plný ľudí, ktorý keby videli niekoho z Malfoyovcou by zrejme začali vraždiť. Narcissa sa obliekla celá do čierneho, na hlavu si dala klobúk a veľmi starostlivo ukryla svoje blond vlasy. Nikto si ju tam ani nevšimol, teda aspoň doteraz si to myslela. ,, Ako sa má Teddy?" spýtala sa Narcissa a Meda sa rozžiarila. ,, Je neskutočný naozaj, stále mení vlasy. Jeho krstný otec ho síce troška zanedbal ale keď sa dá do poriadku, vynahradí mu to! Viem to." Povedala Meda. ,, Kto je jeho krstný?" spýtala sa Narcissa. ,, Harry Potter predsa. Remus to tak chcel..." Narcissa prekvapene zdvihla obočie. ,, Je to dobrý chlapec len má zle obdobie." Povedala Andromeda. ,, Niečo som počula..." začala Narcissa ale Andromeda ju prerušila. ,, Ty vieš všetko a ja tiež..." povedala šibalsky Andromeda. ,, Ty vieš o Dracovi a Hermione?" spýtala sa neveriacky a jej sestra prikývla. ,, Odkiaľ?" spýtala sa. ,, Minerva mi píše a píše mi o nich naozaj veľa, vyzerá to tak, že môj synovec je v tom až po uši..." zasmiala sa a Narcissa tiež. ,, Takže čo je s pánom Potterom?" spýtala sa Narcissa. Andromeda jej povedala, čo jej písala Minerva, že Hermiona a Draco dostali jej povolenie ísť do Talianska dostať ho z toho podvodného manželstva a aj to, že sa tam pred časom ukázal. ,, No a potom sa u nás stavil Ronald a povedal, že Harry musí na istý čas na nejaké liečenie..." dokončila a Narcissa si rukou prikryla ústa. ,, Myslím, že sa zrútil a popravde ani sa mu veľmi nečudujem. Sama som mala čo robiť aby som sa nezbláznila..." povedala ticho a jej sestra ju chytila za ruku. ,, Už nikdy nebudeš sama Meda, sľubujem a viem, že aj Draco to cíti rovnako." Andromeda stisla svojej sestre ruku a vďačne na ňu pozrela. Možno sa mala hnevať ale nedokázala to. Potrebovala rodinu a bola si istá, že Narcisse aj Dracovi je všetko ľúto.

,, Kam ma ťaháš Malfoy?" spýtala sa Hermiona, ktorá ledva preplietala nohy, keď ju Draco Malfoy behom odvážal niekam preč. Draco sa otočil a šibalsky sa na ňu usmial. Bola už noc. Oslavy boli v plnom prúde a Draco si nebol istý, či už náhodou v slizolinskej klubovni nie je viac chrabromilčanov ako domácich. Blaise a Ginny tancovali ako o život a tak sa rozhodol, že je ten pravý čas odviesť Hermionu niekde do súkromia. Nemal nijaký plán a hlavne nevedel, či dodrží svoj sľub a dá jej najlepší sex v živote ale práve v jeho žilách kolovalo toľko adrenalínu, že sa to rozhodol aspoň skúsiť. ,, Sme tu..." povedal s úsmevom a Hermiona na neho prekvapene pozrela. ,, Učebňa transfigulácie? Ideme premeniť pár zápaliek na ihly?" spýtala sa Hermiona. Draco jej však neodpovedal, bez váhania sa vrhol rovno na jej pery. Hermiona nestihla ani zareagovať len sa oddala tomu bozku a už cítila ako Draco otvára dvere do učebne. ,, To nemyslíš vážne..." trhavo povedala, pretože Draco ju už vysádzal na učiteľský stôl. ,, Prečo?" spýtal sa a bozkával jej krk a to naozaj veľmi dôkladne. Hermiona mala zatvorené oči a snažila sa myslieť. ,, Nie je to nechutne?" spýtala sa a Draco sa odtrhol od jej krku. ,, Myslíš, mať najlepší sex v živote priamo na stole samotnej riaditeľky? To je legendárne nie nechutné..." povedal a prútikom zamkol dvere. Okamžite začal znova Hermionu bozkávať aby konečne prestala nadobro myslieť. Zhodil z nej mikinu a ona ostala iba v podprsenke a máličko sa triasla od zimy. Rozhodol sa vyrovnať skóre a zhodil si tričko tiež. Hermiona zbo6ňovala jeho hrudník, jeho svalnaté ruku a brucho. Každý deň čím ďalej tým viac si uvedomovala, že tento pohľad ju nikdy neomrzí. Draco okamžite prešiel k jej rifliam ale rozhodol sa predsa len, keďže to má byť to najlepšie v jej živote, že zmení taktiku. Postavil ju na nohy a sám si kľakol. Bozkával jej brucho a pri tom jej rozopínal zips. Hermiona už nič nevnímala, bolo jej úplne jedno či sú v učebni, vonku alebo pred celou školou. Bolo to neskutočné. Draco jej stiahol rifle a ona z nich vykročila, odkopla ich niekde do tmy a zrejme to bude ľutovať, lebo ich nebude môcť nájsť ale bolo jej to jedno. Draco prešiel jazykom od jednej bedrovej kosti k druhej. Hermiona zastonala a on sa usmial. Vtedy sa znova postavil na nohy a dôrazne ju pobozkal. Keď ju držal v objatí otočil si ju a zozadu jej bozkával krk, jednou rukou a dostal do jej nohavičiek a vedel, že je už pripravená nato čo má nasledovať. ,, Veríš mi ?" spýtal sa jej a odpoveďou mu bolo iba tiché zastenanie. Oboma rukami jej prešiel po tebe a odhodil jej podprsenku. Stále stál za ňou, zbožňoval Hermionine prsia ale teraz na to už nebol čas. Doslova z nej strhol nohavičky a Hermiona vykríkla. ,, Hej! Tie som mala rada!" zvolala. ,, Neboj láska,, kúpim ti nové..." povedal a Hermiona sa zasmiala. Draco sa rýchlo zbavil svojich nohavíc a boxeriek a Hermiona sa už k nemu otáčala, keď ju vrátil a pretočil späť. ,, Veríš mi?" spýtal sa znova. ,, Áno ale čo..." chcela sa spýtať ale Draco ju vtedy pritlačil stehnami k stolu. ,, Stačí, keď mi budeš veriť." Šepol jej do ucha a rovno doň zahryzol a nie zrovna jemne. Hermionou prešli zimomriavky, bolelo to ale úplne inak ako bežná bolesť. Vyvolala to v nej ešte väčšiu túžbu. Draco jej prešiel rukou po chrbte a Hermiona okamžite pochopila čo sa chystá spraviť. Niežeby spolu v spálni netrávili veľa času ale väčšinou to šlo príliš rýchlo aby skúšali iné polohy. Jediný krát to bolo inak na Astronomickej veži. Hermiona sa poslušne prehla v chrbte a cítila ako Draco omotáva svoje vlasy okolo ruky. To ju nabudilo ešte viac. To čo však nečakala bolo capnutie po zadku, ktoré bolo tak silné až zvýskla ale znova to nebolo od takej obyčajnej bolesti , toto celé bolo iné a nikdy to nezažila. Väčšinou bol Draco nežný ale teraz sa s ňou vôbec nemaznal a prudko do nej vnikol až sa jej zasekol dych. Každým prírazom Hermiona šalela. ,, Ešte!" zvolala a Draco na pár sekúnd nevedel o čom hovorí, veď s ničím neprestal ale potom mu došlo. ,, Potvora..." pomyslel si s úškrnom a znova ju celkom silno capol po zadku. Od toho momentu stačili presne tri prírazy a Hermiona vykríkla tak ako ju ešte nepočul, dokonca videl ako nechtami ryje do dreveného stola. Draco spomalil aby sa znova nadýchla. Hermiona sa prudko otočila a Draco ostal prekvapený. ,, T y si neskutočný..." povedala zadýchane a dala mu bozk. Rovno si sadla na stôl a pritiahla si ho k sebe. Draco sa usmial a prisahal by, že za desať minút čo nasledovalo posunuli ten stôl do stredu miestnosti. Draco pomáhal Hermione nájsť mikinu a usmieval sa ako blázon. ,, Splnil som to však?" spýtal sa pozeral na svoju priateľku, líca mala stále červené, vlasy strapaté a pery opuchnuté. Hermiona sklopila pohľad a povedala: ,, Do bodky." Draco sa zasmial a privinul si Hermionu do náručia.

,, Kde ste včera zmizli prosím ťa?" spýtala sa Ginny na druhý deň, keď upratovali slizolinskú klubovňu, ktorá vyzerala ako keby ňou prebehlo stádo Hypogriffov. Hermiona na ňu lišiacky žmurkla a Ginny sa rozosmiala. ,, A vy čo, neušla mi tá pusa potom ako sme vbehli na ihrisko..." Ginny prútikom odstránila pár pohárov a pozrela na Hermionu. ,, No to bola jedná v ten večer, ver alebo never, spala som tu na gauči a Blaise na zemi pod ním, čo by si vedela, keby ste sa vrátili..." Hermiona sa zasmiala. Po ich vyčíňaní odišli rovno do prefektskej klubovne a tam hneď zaspali. ,, Viem, že nato chcete ísť pomaly ale až tak?" neveriacky krútila hlavou Hermiona a zhnusene čistila gauč. ,, Je to dobré ako to je. Akurát mi je ľúto, že sa to čoskoro skončí..." vzdychla si Ginny a sadla si na zem. Hermiona sa hneď pridala. ,, Ako to myslíš?" spýtala sa Hermiona. ,, No za dva mesiace končí škola, ja ešte stále neviem kde budem, neviem kde bude on, dokonca ani kde vy..." povedala Ginny a venovala kamarátke smutný pohľad. ,, Akože nevieš? Budeme v Londýne..." drgla ju do ramena Hermiona a Ginny sa slabo usmiala. ,, Hej ale budete spolu bývať, netušíte kde a ja naozaj neviem, čo bude..." Hermiona vedela o čom hovorí. Ona a Draco mali pevný plán a nič im nestálo v ceste. Pomaličky začali s Dracom vyberať byt. V Londýne teraz v obyčajných muklovských uliciach žilo veľa mladých čarodejníkov a Hermione sa presne niečo také páčilo. ,, Všetko sa nejako vyvinie uvidíš..." Ginny si položila hlavu na Hermionine rameno a obe ostali ticho premýšľať nad budúcnosťou.

,, Už si povedal babám o tom pohrebe?" spýtal sa Draco Blaisa, išli spolu na obed. Hermiona a Ginny sa ponúkli, že upracú to najnutnejšie a potom sa k nim pridajú. ,, Ešte nie ale už by som mal, chcem to v deň jej smrti..:" povedal Blaise a Draco sa zastavil. ,, V deň bitky o Rokfort? Zbláznil si sa?" neveriacky krútil hlavou Draco. ,, Nie, chcem to vtedy bude to rok a ja by som bez toho...Proste neviem, čo presne by som v ten deň robil." Draco prikývol. Chápal to. Znova sa dali do kroku. ,, Vieš o tom, že som mal pocit, že ju vidím?" spýtal sa s úsmevom Draco a Blaise na neho prekvapene pozrel. ,, Vtedy, keď som zdvihol pohár nad hlavu a pozrel som na tribúnu videl som ju tam...Usmievala sa a tlieskala." Blaise s úsmevom počúval. AJ jemu sa to stávalo, bolo to iné ako keď mal halucinácie ale niekedy, keď si naozaj myslel, že v tej chvíli jej Pansy s ním mal pocity ako keby sa niekde mihla. ,, Poznám to. Nešibe ti neboj sa..." povedal so smiechom Blaise, keď videl Dracov vystrašený pohľad. ,, Proste niekedy ju cítim, to je celé..." zhrnul to Blaise. ,, Myslím, že pozerá na nás a je neuveriteľne pyšná..." Blaise prikývol ale Draco dodal: ,, A nasratá, vieš, že bola žiarlivá..." Blaise sa musel zasmiať. ,, Ja so si s ňou o tom pokecal, nemala Ginny rada ale myslím, že to prekoná." ,, A keď nie, zhodí ťa v nebi z obláčika!" povedal Draco a obaja so smiechom vstúpili do Veľkej siene.