The One

Save You

Kto v ten deň šiel po chodbách Rokfortu, mohol si všimnúť jednu čudnú vec. Hermiona Grangerová a Ginny Weasleyová pobiehali po chodbách, hlasno nadávali a kričali po sebe rôzne miesta na Rokforte. ,, Pôjdeme do klubovne! Možno je tam!" navrhla  Ginny Hermione. ,, Je zbytočné aby sme šli obe, ak tam nebude strácame čas..." namietla Hermiona. ,, Okey, ja idem do skleníkov a ty choď do klubovne. Keby niečo, píš!" zamumlala Ginny a už jej nebolo. Hermiona sa behom vybrala do klubovne, bohužiaľ tam nikoho nenašla. Všimla si, že Blaise ma otvorené dvere na izbe, chcela vedieť či ma zo sebou aspoň mobil, mal ho vypnutý ale Hermiona premýšľala, že by ho mohla lokalizovať. Vošla do izby a poobzerala sa. Mobil nikde nevidela,  je pohľad však pristal na hornej zásuvke stolíka. Bola pootvorená a v nej ležalo množstvo prergamenov. Pristúpila bližšie. Nikdy by sa tam nehrabala, keby na vrchu jedného z nich nezbadala svoje meno. Načiahla sa do preň. Roztvorila ho a začala čítať. ,, Drahá Hermiona, viem, že si nahnevaná a chápem to..." stálo v liste a Hermiona prižmúrila oči. Čo to ma kurva byť? Nechápala. ,, Nikdy som ti nechcel ublížiť a ver mi urobil som všetko preto, aby si bola šťastná. Vieš, odkedy som sa dozvedel, že pomáhaš Dracovi, bol som nadšený. Za neho. Si ako anjel, ktorý mu vstúpil do života a zachránil ho. Musím sa však priznať k jednej veci, od prvého dňa, ako sme sa stretli v Šikmej uličke, si mi neskutočne pripomínala Pansy...." tam list končil.       ,, Čo to má byť?" spýtala sa pre seba. Prezrela si ešte zvyšok zásuvky. Bol tam list pre Draca, pre jeho rodičov a vtedy Hermionu zalial pot a musela sa posadiť. ,, Ten idiot!" povedala si pre seba a zacítila ako sa jej po lícach kotúľajú slzy. Hermione v ten moment došlo o čo sa Blaise snaží, došlo jej, že jej nový kamarát, plánuje zomrieť. 

Blaise sa pomaličky vliekol z Astronomickej veže. Upokojil sa aj keď mu to trvalo oveľa dlhšie, než bežne. Zrejme preto, že začínal naozaj blázniť, pomyslel si. Záchvat úzkosti prišiel obvykle vtedy, keď už bol vyčerpaný z predstierania, teraz to však bolo iné. Keď išli do nemocničného krídla a Grangerka ich predbehla aby bola skôr hore, pozrel sa na ňu a skoro omdlel. Videl Pansy, úplne ju videl ako beží hore a necháva ho za sebou, dokonca mohol počuť jej smiech. Robila to často, keď sa naháňali po hrade a blbli ako malé deti. Keď zažmurkal, znova videl Hermionu ale to čo videl, ho šokovalo. Vtedy to pocítil a znova a vedel, že musí zdrhnúť ale nestihol to tak rýchlo ako inokedy. Zbadala, že sa sním niečo deje a on sa musel premôcť a z vypätím posledných síl sa rozutekal preč. Teraz chcel vidieť Draca. Chcel vedieť ako sa má jeho najlepší kamarát a možno si vypočuť nejaké pikošky o noci, kedy tam bola Grangerka. To čo im určite povedala Ginny, plánoval zahrať na nevoľnosť z raňajok. Bol zo sebou v celku spokojný a začal si pohmkávať jednu melódiu, ako to vždy robila Pansy, keď mala dobrú náladu. Bol už skoro pred nemocničným krídlom, keď ho začal vo vrecku páliť mobil. Vytiahol ho a nechápal čo sa deje. Mobil bol celý červený ale ešte stále ho mohol udržať. V tom zbadal ako sa tam objavujú nejaké slová: Klubovňa! Hneď! Nechápal ako sa toto deje, ale vedel, že toto mohla urobiť len Hermiona. ,, Prídem neskôr bráško!" zašepkal a otočil sa, zamieril do klubovne. Nečakal však, aké zlé to tam bude. 

Hermiona chodila hore dole. Po tom čo zoslala kúzlo na jeho mobil, vedela, že sa objaví. Mobil by pálil stále viac, keby sa nevybral naspäť do klubovne a to by sa nedalo vydržať. ,, Horí snaď Grangerka?" spýtal sa s úsmevom, keď vošiel do klubovne. Hermiona sa na neho nahnevane pozrela a jemu zmrzol úsmev. ,, Stalo sa niečo?" spýtal sa a Hermiona urobila jedinú vec, na ktorú sa zmohla. Rozbehla sa oproti nemu a začala ho mlátiť do hrude, hlavy a kamkoľvek kam siahla. Ako sa opovažoval? Ako si len dovolil myslieť, že niečo také správí a ona alebo Draco mu to odpustia, kvôli pár riadkom, čo naškrábe na pergamen. Draca by to úplne zničilo a sama by to zrejme nezvládla. Mala ho rada aj napriek krátkej dobe, čo ho poznala ako človeka. Bola na seba neskutočne nasratá, že si nevšimla žiadne náznaky toho, čo by sa mohlo diať v jeho vnútri. Prišlo jej zvláštne, že sa tak rýchlo oklepal po smrti Pansy ale myslela si, že si to proste nejako vysvetlil a vstrebal to. Mýlila sa. Blaise trpel ako zviera a ona, Draco a ani Ginny si to nevšimli. ,, Čo to kurva stváraš! Au! Hermiona!" kričal, keď ho mlátila hlava-nehlava. ,, Čo ja stváram? Čo ja stváram?" kričala Hermiona a už plakala. Blaise vyzeral zmätene. Hermiona ho pustila a prešla k stolíku. Vtedy si to Blaise všimol, pergameny. Blaise zatvoril oči a zaťal päste. Hermiona vzala jeden pergamen a šmarila ho po ňom. ,, Draco!" zakričala a zobrala druhý ,, Tvoji rodičia!" hodila ho tiež a už brala tretí, keď sa Blaise neovládol a zreval: ,, Stačí kurva!" Hermiona zmrzla na mieste. Blaise sa na ňu pozeral, znova videl svoju Pansy. Videl ju ako tam stojí a bolestne na neho pozerá. Blaise potriasol hlavou a pred ním opäť stála Hermiona. ,,  Prečo?" spýtala sa ho a z očí sa jej gúľali slzy ako  hrachy. ,, Nemôžem byť bez nej Hermiona!" zakričal. ,, Ja bez nej nemôžem žiť! Každý jeden nádych na tomto svete, kde nie je, ma bolí!" už plakal aj Blaise. ,, Ona odišla a teraz čaká, kedy k nej prídem! Je niekde sama! Idem sa z toho zblázniť!" Blaise sa zosunul na zem. Ruky si oprel o kolená a tvár vložil do dlaní. Hermiona na neho pozerala a ten pohľad jej trhal srdce, kúsok po kúsku. Nevedela si ani predstaviť čím prechádza. ,, Blaise...Toto je nie..." začala Hermiona ticho ale Blaise ju prerušil. ,, Len mi nepovedz, že to nie je riešenie! Je to jediné riešenie!" povedal a pozrel na ňu. Bola uplakaná a zničená. ,, Herm..." začal ale už nič nepovedal. Hermiona sa prirútila a silno ho objala. On sa v jej objatí úplne rozpustil. Potreboval to a zrazu sa mu neuveriteľne uľavilo. Cítil ako z neho padá , jeden veľký balvan. Plakal jej na ramene a úplne sa opustil. Hermiona nič nehovorila, len ho držala. ,, Blaise..." skúsila začať Hermiona, keď sa Blaise, už začal upokojovať. ,, Blaise, neviem si predstaviť ako ti je ale toto nám nemôžeš spraviť. Ja ti to nedovolím...Draco ti to nedovolí..." šepkala mu do ucha a Blaise prikyvoval. Pozrel na ňu. ,, Hermiona...Nemôžete spraviť nič, aby ste zmenili môj názor..." zašepkal Blaise.

Hermionin mozog pracoval na plné obrátky. Vedela, že tieto rečičky nebudú nič platné. Nič, ju však nenapadalo. V tom sa jej pred očami zjavil ten list. ,, Neskutočne si mi pripomínala Pansy." Nie je to dobrý nápad ale je to jediný čo má. Potrebuje získať trochu času, potrebuje hocičo.         ,, Prepáč mi Draco...Prepáč..." povedala si v duchu a z očí jej vytriskol prúd sĺz. Pozrela na Blaisa a pomaličky sa k nemu priblížila. Dúfala, že ho nevyplaší. On sa však nehýbal a ona dúfala, že je to tak, ako si myslela. Dúfala, že vidí viac Pansy ako ju. Hermiona sa svojimi perami jemne dotkla jeho. On zatiaľ nereagoval a tak, mu priložila ruku na líce a bozk prehĺbila. Potiahla ho za spodnú peru a to bol pre Blaisa stimul. Okamžite sa zapojil, jazykom prešiel Hermione po perách a ona ich otvorila. Hermiona síce vedela, čo tento bozk znamená ale bol priveľmi vášnivý, aby jej telo vôbec nezareagovalo. Blaise ju zrazu schmatol zo sebe a posadil ju sebe do lona a ona si jeho nohy inštinktívne odmotala okolo chrbta. Bozkával jej krk, keď Hermiona otvorila oči. Zvýskla. Tam stála a bledá ako krieda, ich s otvorenými ústami sledovala, Ginny Weasleyová.