Narcissa Malfoyová celú noc nespala. Chodila po celom Manore, hore a dole. Bála sa. Bála sa o svojho syna, pretože nemala tušenia, kde by mohol byť, tiež mala strach z toho čo by mohol urobiť. Keď odchádzal, nepovedal nič, len jej poďakoval. Dúfala, že to nebolo žiadne lúčenie inak by sa zbláznila. Keď si nalievala pohár Portského z veľkej zbierky vín jej manžela, počula ten upokojujúci zvuk premiestnenia. Slnko si už cez tmu hľadalo cestu von, keď dnu vkráčal celý usmiaty jej syn Draco. ,, Ránko matka." povedal jej a vtlačil jej bozk na líce. Usmieval sa ako slniečko. Narcissa sa snažila nájsť na ňom nejakú stopu toho kde asi v noci mohol byť. Smrdel od cigariet, to sa nedalo poprieť, necítila však žiadny alkohol a neskutočne sa jej uľavilo. Tiež vyzeral troška unavený ale nič iné nemohla nájsť. ,, Budeš ma analyzovať alebo sa ma rovno spýtaš, kde som bol celú noc?" pozrel na matku a na pohár vína, ktorý držala v ruke. ,, Ako vidím aj ty si mala dlhú noc alebo začínaš s vínom miesto kávy?" zasmial sa a začal si robiť proteinový drink. Narcissa v duchu prehltla všetky poznámky o tom, ako začínať deň alkoholom bola prednedávnom jeho parketa ale snažila sa byť milá. ,, Tak aby si vedel, drahý syn, bola som hore celú noc a umierala strachom!" podráždene začala. ,, Takže, kdeže si bol?" spýtala sa a odpila si z pohára. Draco sa na ňu vážne pozrel. ,, No najskôr som bol za Pansy..." Narcissa sa začala dusiť vínom a Draco ju pobavene sledoval. ,,An..Áno? Čo ťa k tomu viedlo?" nevedela akú reakciu bude mať jej syn na miesto a prevedenie spôsobu posledného odpočinku jeho najlepšej priateľky. Draco si odpil z nápoja. ,, Potreboval som sa s ňou porozprávať. Mimochodom ten pomník a to miesto...To bol Blaisov nápad?" spýtal sa. Narcissa sa nadýchla. Nevedela ako to všetko Draco zoberie ale bol čas, prestať okolo neho chodiť po špičkách. Vyzeral silný a odhodlaný, mal by to zvládnuť. ,, Áno, bol. Blaise všetko zariadil, nikoho sa na nič nepýtal. Dokonca k nej nechcel ani nikoho pustiť. Sedel pri nej dva dni Draco...." hlas sa jej zatriasol. Draco položil svoj nápoj a oprel sa rukami o kuchynský pult. Ťažko prehltol a pozrel na matku ,, Pokračuj..." vyzval ju. ,, Keď ju odniesli z nádvoria, ležala ako mnoho iných v nemocničnom krídle. Teba sme po tej...No potom všetkom sme ťa dostali tu. Keď si konečne prestal zúriť a zaspal si, premiestnila som sa naspäť na Rokfort. Vedela som, že je to bezpečné, bol tam Potter. Nedovolil aby sa mi niečo stalo..." Narcissa si odpila z pohára a pokračovala. ,, Stretla som, tú trhlú blondínu s Bystrohlavu...Akože sa vola?" spýtala sa Draca. ,, Luna..." odpovedal a stále ju sledoval. ,, Áno, presne tú a ona mi povedala, že všetci mŕtvy sú prenášaný do nemocničného krídla. Dostala som sa tam a Draco, nevieš si predstaviť ako to tam vyzeralo. Všade, doslova všade boli telá!" zobrala si s trasúcimi rukami pohár a opäť sa napila. Draco pocítil túžbu vytrhnúť jej ten pohár z ruky a celý ho vypiť ale ovládal sa. ,, Netrvalo dlho a našla som ich...Bola za plentou a odtiaľ sa ozýval šialený plač Draco, šialený. Madam Pomfreyová mi radila aby som tam nechodila. Vraj to skúšala ale začal besnieť. Ona...Ona nevedela, že zomrela kvôli tebe. Nemyslím si, že by ma tam inak pustila." Blondínka naprázdno prehltla a v očiach sa jej objavili slzy. ,, Keď som odhrnula plentu, videla som...Videla som ako Pansy leží bez života na posteli a Blaise kľačí pri posteli a drží ju za ruku...Nechcel ju pustiť..." Draco sotva dýchal, mal to pred očami. Pansy bledá a studená s prázdnym pohľadom a jej priateľ na pokraji šialenstva vedľa nej. ,, Priblížila som sa k nemu a oslovila ho. Vtedy zareagoval. Pozrel sa na mňa a ver mi synček, čakala som, že ma na mieste zabije ale on nemal v očiach nenávisť. On bol zúfalý. Natiahol ku mne ruku a ja som si sadla vedľa neho. Povedal mi, že neverí, že to urobila. Hovoril o tom, ako mu tvrdila, že ho miluje z celého srdca a nakoniec si vybrala teba a skočila pred teba a tú hnusnú kliatbu..." Narcissa a opäť napila a čakala či Draco niečo povie. Draco nič nepovedal. Presne tohto sa bál, bál sa, že Blaise to pochopí takto a bude spochybňovať Pansynu lásku k nemu. ,, Pokračuj matka, ja to vydržím..." vyzval ju. ,,Snažila som sa mu vysvetliť, že to nebolo tak ako si myslí, že si mi hovoril o tom aká je sním Pansy šťastná...Nedal si povedať. Dlho sme tam sedeli a mlčali, keď nakoniec povedal, že jej nikdy neodpustí, že ho opustila. To bolo posledné, čo som od neho počula. Keď sa ozvali z Manoru, že si sa prebral, nechala som ho tam. Trhalo mi to srdce ale ty ma potreboval..." Draco sa hlboko nadýchol, zas mal v očiach slzy. Pretrel si oči a pozrel na matku. Vyzval ju pohľadom aby hovorila ďalej. ,, Ozval sa o tri dni. Vraj je pohreb a chce aby sme tam boli. Ty si však nebol v stave aby si tam šiel zlatko a on...On nemal nikoho iného a tak som šla. Ten pohreb bol príšerný Draco. Bolo nás tam pár. Každý zničený a Blaise vyzeral ako duch. Nič nepovedal celý čas. Až keď sa pohreb končil prišiel ku mne a povedal mi: Odkážte mu, že keď bude chcieť, vie kde ma nájde, počkám si na neho. Vtedy sa odmiestnil a ja som tam ostala a nevedela som čo to znamenalo. Ani teraz neviem, dokonca ani neviem kde je...Ty to vieš Draco?" zvedavo pozrela na syna. Draco bol však mimo. Premýšľal, tak moc až ho to fyzicky bolelo. Čo tým Blaise myslel? V tom to Dracovi cinklo v hlave ako zvonček. Chata. Chata pri jazere v Írsku. Často sa o nej rozprávali, že keď budú starý budú tam chodiť na ryby a popíjať whisky a spomínať na tie staré zlé časy. Bolo to jediné miesto, ktoré ho napadlo. ,, Viem matka, a myslím, že uznáš, že tam musím ísť." Narcissou Malfoyou prešiel starý známy strach ale aj poznanie, že Draco má pravdu. Len kývla hlavou na znak súhlasu. Draco dopil drink a odišiel do svojej izby.
ESTÁS LEYENDO
The One
FanficMoja prvá FF. Kedže som zistila, že som už prečítala všetko a nemám sa už ako inak zabaviť, skúsim napísať svoju. Písané z pohľadu aj Draca aj Hermiony. Upozorňujem, že mam slovík ako obkladač. Občas. Keď sa to bude hodiť. A áno, som miestami aj...