Go Wild For A While

Ale ja sa ťa nebojím...

Ešte predtým ako sa vrhnete do čítania je nová obálka (alebo ako to nazvať) príbehu...môže byť táto alebo tá predošlá?

Ethan už konečne dojedol. Veselo sa zabával s Em. Vyzerá to, že sa trochu zblížili. Prehodila som si cez seba kabelku. Medzitým už prišiel Gray k nám. Spolu sme opustili bistro a mali sme namierené do parku.

Vonku bola tma a my si veselo vykračujeme po parku. Ethan už fňuká, že ho pobolieva brucho. Ani sa mu nečudujem pri toľkej pizze, by som ja už nebola medzi živými.

,,Tak si sadni na lavičku, keď ťa bolí brucho"povedal mu Gray a zastavil pri najbližšej lavičke.

,,Minimálne 20 minút sa odtiaľto nepohnem"stonal.

,,Nachvilku si sadni a tu máš minerálku..."pomáhala mu Emily. Veď tá už sa o neho postará.

Poobzerala som sa naokolo a všimla som si neďaleké detské ihrisko. Bola tam húpačka.

,,Hej Ronie? Kam ideš?"spýtal sa ma Gray, keď vydeľ, že niekam kráčam.

,,Len si idem sadnúť na húpačku"pozrela som na neho.

,,Počkaj idem s tebou"povedal a dobehol ma.

Graysonovi som podala kabelku, ktorú si dal cez plece a ja som si sadla. Pomaly ma rozhúpal.

Grayson:

Ethan sedí na lavičke s Em a ja sa húpem s Ronie. Chcem skúsiť sa k nej priblížiť, lebo mám taký dojem, ako keby sa ma bála, alebo hanbila. Vždy keď sme si trošku bližší tak si všimneme na nej obavy alebo zdesenie? Žeby? No mňa sa nemusí báť. Veď som len obyčajný chalan... Práveže rad by som prijal jej pozornosť. Ethan sa zblížil akosi s Em a ide im to akosi samo. No pri Ronie mám pocit, že to nebude také ľahké, možno sa ma len trošku hanbí. Nenapadno spomalím hojdanie. Keď sa už hojdačka úplne zastaví prehovorim.

,,Môžem si prisadnúť?"potichu sa spýtam.

,,Hmm? No... no jasné"neisto sa usmiala, ale uvoľnila mi miesto.

Sadli sme si na húpačku z kríža. (snáď viete, ako to myslím)

,,Kľudne sa môžeš oprieť...nehrýziem"zľahka som sa zasmial.

,,Netlačím ťa?"spýtala sa.

,,Vôbec..."odpovedal som a skúsil som si položiť ruky na jej stehná. Nechytal som sa jej len som ich mal položené, aby mi neviseli pozdĺž tela.

Cítil som, ako spozornela a cela sa napla.

,,Ronie nemusíš sa ma báť"zašepkal som.

,,Ale ja sa ťa nebojím..."snažila sa znieť sebaisto.

,,Tak sa uvoľni"povedal som a zľahka som sa jej dotkol rúk.

Kupodivu spolupracovala a ani sebou necukla, len ticho sedela a čakala, čo urobím. Hlavu mala opretú na mojej hrudi. Otočil som hlavu k nej a pozrel som sa na ňu. Videl som len jej ľavý profil.

,,Vidíš nič na tom nie je... Nerobíme nič zlé"cítil som, že sa trošku uvoľnila, pretože sa mi hrala troška s rukami.

Zrazu otočila hlavu na moju stranu a pozrela sa na mňa. Stále sme sa zľahka húpali.

,,Hej vy tam"zakričal Eth.

Diky Ethan, ty vieš kedy sa máš ozvať...

,,No?"prerušil som očný kontakt a pozrel som smerom na lavičku, kde sedeli.

Ronie sa mierne posadila.

,,Už je skoro polnoc"povedal.

,,Okey... veď už ideme..."povzdychol som si.

Ronie som podal ruku, aby opatrne prekročila húpačku a kráčali sme k Ethanovi a Emily.

,,Nerád kazím pekné chvíľky, ale zajtra musíme chystať, musíme ísť do obchodu..."

,,Okey veď už sme tu"prerušil som ho a zasmial som sa.

Pomaly sme sa dostali k autu. Dievčatá si posadli dozadu a ja aj keby som si rad sadol do zadu k Ronie, musel som si sadnúť dopredu. Nechcem ju vystrašiť. Iba som chcel vyskúšať, že ako bude reagovať, ak sa budem k nej tak správať. Či mi vôbec dovolí sa k nej priblížiť..."

V aute sme sa normálne rozprávali. Dokonca sa aj Ronie zapájala, čo je fajn znamenie. Za takú polhodinku sme stali pred ich domom. V aute sme sa s dievčatami na striedačku objali a potom odišli. Ešte sme počkali kým zavrú za sebou dvere a odišli sme aj my domov.

Veronika:

Ou nečakala som takéto ukončenie dňa. Ako nesťažujem sa. Graysona mám naozaj rada, tak ako som povedala, len trošku sa aj hanbím. Kto by sa aj nehanbil?! Dohovie čo by sa stalo, ak by sa neozval Ethan...

,,Dnes bol pekný deň však?"zasnene sa spýtala Em. Bola akási divná.

,,To bol...Si v poriadku?"spýtala som sa.

,,Nie tak úplne... Ethan a ja...no... skrátka Ethan ma pobozkal"vychrlila zo seba.

,,Čože? To naozaj"snažila som kontrolovať svoje prekvapenie, veď všetci spia.

,,Hej"dodala s úsmevom na tvári.

,,No tak vidíš. Páčiš sa jemu aj ty..."povzbudila som ju.

,,A čo ty? Všimla som si, že ste mali k sebe blízko"

,,Len som bola o neho opretá a hojdali sme sa. Nič viac..."odpovedala som jej.

,,Som si istá, že sa mu páčiš, len sa nechce uponáhľať"dodala a otvorila dvere od svojej izby.

,,Dobrú noc zajtra sa vidíme"povedala s úsmevom na tvári.

,,Aj tebe láska"potichu sme sa zasmiali.

Vošla som do izby a kabelku som hodila k posteli. Rozhodla som sa, že si pôjdem umyť zuby a tvár. Zajtra sa osprchujem. Bola som unavená a tak som si hneď ľahla do postele. Rozmýšľala som nad tým, čo sa udialo v parku a pri tom mi zavybroval telefón.

G: Dobrú noc kráska 😘
Zlaté od neho...
V: Aj tebe Gray 😘

Odpísala som a vypla som telefón. Na tvári mám stále jemný úsmev. Zavriem oči a snažím sa zaspať, no zrejme to nebude tak jednoduché. Mysľou som stále niekde v parku na húpačke, opretá o Graysona...

• Trošku kratšia, ale iba trošku... chcela som to takto ukončiť síce mala byť časť o párty, ale na poslednú chvíľu ma napadlo ešte toto. Ja tak mám rada hravého Graysona... presne si viem predstaviť tu jeho chutnú tvaričku s tým úsmevom 💜 Poteší koment/vote 😌 peace ✌🏻🤘🏻