Go Wild For A While

Never stop loving her

Volal mi zase Jack vraj mi príde pomôcť Grayson. Neviem, či sa mám tešiť alebo nie... Teda jasne, že som rada, môžem napraviť chyby. Síce nie úplne, ale aspoň môžme byť kamarátmi. Vraj za necelú hodinku príde, tak to, aby som sa na neho prichystala.

Tým prichystať sa nemyslím, že sa namaľujem a vyobliekam. Myslela som tým prichystať sa na neho psychicky. Ani neviem prečo, ale mám z toho všetkého akýsi strach... Neviem, ako to bude celé prebiehať.

Asi po polhodine sa ozval zvonček. Celé telo mi stuhlo.

,,Len pokoj Veronika... Chovaj sa normálne a všetko bude fajn"povedala som si sama pre seba.

Zvonček neprestával zvoniť a tak som rýchlo zobrala do rúk slúchadlo.

,,Áno?"spýtala som sa.

Ako keby som nevedela, kto mi zvoní.

,,Ehh to som ja Grayson..."ozvalo sa z druhej strany.

,,Oh jasné... Poď na druhé poschodie"povedala som a odomkla som mu vchodové dvere.

Ostala som čakať vo dverách. Počula som, ako šľape po schodoch. Bral ich po dvoch, takže za chvíľu bol tu.

,,Ahoj..."pozdravil a pozorne ma sledoval. Nebola som schopná od neho ani zrak odtrhnúť.

,,A-ahoj...poď ďalej..."otvorila som dokorán dvere, aby mohol vojsť dnu.

Gray vošiel dnu a vyzul si boty. Ponúkla som ho pitím a on súhlasil.

,,Ďakujem, že si mi prišiel pomôcť...dúfam, že ťa neotravujem..."

,,Nie... aj tak nemám, čo robiť... A... ako by si ma mohla ty len otravovať?"poslednú vetu povedal potichšie, ako by sa ju bál povedať hlasnejšie.

Ostala som ticho. Vôbec som nevedela čo mám na to povedať.

,,Tak čím začneme?"milo sa usmial.

,,Treba vymaľovať steny, ale nemám ešte kúpenú farbu..."

,,Tak poďme teda do obchodu"

,,Okey, daj mi minútku, len sa prezlečiem"nechala som Graysona v obývačke a dobehla som do izby.

Za pár minút som bola oblečená, už len boty mi chýbali. Zamkla som byt a išli sme do auta. Vonku pršalo, takže sme sa ponáhľali do auta. Grayson naštartoval auta a vyrazili sme. V obchode sme kúpili niekoľko kýblov bielých farieb, pár valčekov a rôznych iných veci na maľovanie. Materiál sme po zaplatení odniesli na vozíku až k aute, kde ho Grayson naložil do auta. Vrátili sme sa domov. Vonku ešte stále neprestalo pršať.

,,Zober tie všetky drobnosti hore ja zatiaľ ponosím tie kýble farby..."oznámil mi pri kufri.

,,Ale veď ti pomôžem..."

,,To je dobre... Ja to zvládnem"usmial sa na mňa.

Tak som ho poslúchla a išla som hore. Nechala som mu otvorené vchodové dvere a tak tiež aj tie od bytu. Dva kýble farby priniesol a ešte zbehol pre ďalšie dva. Zachvíločku prišiel aj s poslednými káblami. Položil ich na zem a vyzul sa. Vlasy mal od dažďa premočené. Podala som mu maly uterák, aby si ich vysušil. Teraz ich mal vlhké a strapaté. Vyzeral hrozne sexy. Pomyslela som si pri pohľade na neho. No čo je to pravda, ale asi by som o ňom takto premýšľať nemala... Nechala som si zájsť moje myšlienky a vrátila som sa opäť do reality. Nábytok čo tu bol sme presunuli do stredu miestnosti a prehodili sme cez neho maliarskú fóliu. Grayson otvoril farbu a začal natierať stenu. Išlo mu to od ruky...

Pridala som sa k nemu. Začala som z druhej strany izby, popri natieraní sme sa rozprávali. Pýtala som sa na jeho momentálny život. Ako sa mu darí a tak. On sa my spýtal na mojich rodičov. Ako sa majú a že či niekedy prídu. Viem, že ich mal rád a oni mali jeho. Bolo zvláštne sa pýtať na takéto otázky. Keby som neodišla vôbec, by som sa na ne pýtať nemusela. Toto si neodpustím nikdy...

Môžem povedať, že sme veľmi šikovní, pretože už máme skoro celý byt natretý. Som rada, že je tu Grayson teraz so mnou. Myslím, že som si ho získala späť, aspoň ako kamaráta. Graysonovi prišla správa. Z vačku si vybral telefón a pozrel si správu. Nenápadne som naň pozerala.

,,Ozaj inak ak máš nejaké plány, tak kľudne choď, ja to už zvládnem domaľovať"povedala som, no Grayson stále sledoval obrazovku.

Mala som pocit, ako keby ho niečo naštvalo, pretože párkrát zatnul zuby.

,,To je v pohode, neponáhľam domov i tak by som tam bol sám..."

,,A čo Linda? Jej to nebude vadiť? Nechcem, aby si mal zle"

,,Jej to momentálne nebude vadiť. Tá je zas niekde na nejakej párty"zmraštil čelo.

,,Prepáč nič mi vlastne do toho nie je, ale nemal by si tam byť s ňou?"opatrne som sa spýtala.

,,No veď práve mal... Zabudla mi to vraj povedať..."pozrel na mňa s mierne zvrašteným obočím. Bol naštvaný.

,,Hmm no my si užijeme viac zábavy pri natieraní steny... pff určite sa nebaví tak ako my..."snažila som sa ho rozveseliť.

,,Heh to rozhodne nie..."pousmial sa a obtrel mi štetec o nos.

,,Hej!"rozhodila som rukami.

,,Ups to som nechcel..."

,,To určite"smiala som sa. Chcela som mu to vrátiť, ale chytil mi ruky.

,,Nie si hladná?"spýtal sa ma.

,,Aj hej, ale nie som si istá, či niečo bude v ladničke. Neboli sme v obchode"

,,Nevadi ja zbehnem do McDonaldu..."postavil sa, zobral si mikinu, kľúče od auta a obul sa.

,,Tu máš kľúče od bytu aby si nemusel zvoniť"hodila som mu moje kľúče.

Chytil ich a obzrel si ich. Po chvíli prehovoril.

,,Boli sme pekní párik..."odtrhol pohľad od kľúčenku, kde je naša fotka a pozrel na mňa.

Nenapadlo ma, že ju tam mám. Nechala som si ju, pretože som nemala dôvod ju dať preč. Po pravde som ani nechcela.

,,To áno boli..."potvrdila som mu to.

,,No... zamknem si ťa tu, aby mi ťa nikto neukradol... Hneď som tu"pousmial sa a zavrel za sebou dvere.

V byte ostalo ticho. Nechal ma tu samú v tichosti premýšľať. Tuším ma aj zamkol tak, ako vravel. Flirtoval práve so mnou? Alebo ako si mám vysvetliť tú poslednú vetu a aj to, že sme boli pekní pár.

Grayson:

Nebudem vám tu klamať. Nechválim sa tým, pretože by to tak nemalo byť, ale po celý čas, čo som s Ronie som na Lindu ani raz nepomyslel. Až kým mi neprišla správa. Naštvala ma. Neviem, čo je to s ňou, chová sa, ako keby sme spolu ani neboli. Chodí všade bezo mňa. Vždy keď sa dozviem, že bola niekde na párty tak mi povie, že zabudla na ňu alebo o nej nevedela. Ale vlastne som aj rád, že som teraz s Ronie a nie niekde na hlúpej párty. Poznáme sa už dlho, ale je to, ako keby sme sa práve spoznávali.

Keď odišla myslel som, že už viac nebudem žiť tak, ako doteraz a aj to bola pravda. Niečo dôležité v mojom živote mi odišlo preč. Musel som sa bez nej naučiť žiť, čo bolo ťažké no potom som stretol Lindu. Povedal som si, že opäť môžem začať žiť tak, ako kedysi, ale nie je to proste ono. Ronie bola moja najväčšia láska. Nikto ju nenahradí. A stále to miesto patrí jej, čo som si uvedomil práve teraz. Nikdy ju neprestanem milovať... Urobím všetko pre to, aby som ju už nikdy viac nestratil.

Odišiel som kúpiť niečo do mekáču a ešte sa zastavím pre kávu v starbuckse. Ronie miluje karamelové latté. Jedlo už mám teraz môžem ísť za Ronie.

• peace ✌🏻🤘🏻