-Taylor Swift, Ready for it
Knew he was a killer
First time that I saw him
Wondered how many girls he had loved and left haunted
But if he's a ghost then I can be a phantom
Holdin' him for ransom
Some, some boys are tryin' too hard
He don't try at all though
Younger than my exes but he act like such a man, so
I see nothing better, I keep him forever
Byť dobre vychovaný neznamená, že nebudeš nadávať, fajčiť alebo chodiť na párty. Nie. Dobrá výchova sa odzrkadlí v tom, ako sa budeš správať k druhým ľuďom, odzrkadlí sa na svojich spôsoboch.
Poznám oba typy ľudí.
Vlastne môžu byť štyri.
Za prvé, tí nekultivovaní - nadávajú, fajčia, chodia na večierky. Nevedia sa správať milo, slušne, zdvorilo. Nieže by chceli, len ich to nikto nenaučil. Alebo to bolo jedno im samotným.
Za druhé, charizmatickí – môžu nadávať, môžu fajčiť aj chodiť na večierky, ale v skutočnosti sú to veľmi milí ľudia. Vtipní, priateľskí. Vychádzajú aj s ľuďmi, ktorých nemajú radi, aby si udržali povesť dobrých ľudí. Ale robia to nevedomky, lebo mali dobré zázemie. (Tento typ mám najradšej, veď kto by aj nie?)
Za tretie, (pre tých meno nemám) - nerobia nič z toho, ale sú nepríjemní. Nevedia prejaviť radosť, nevedia o niečom hovoriť vo svetle, ani ich to nezaujíma. Nechcú to zmeniť, lebo sú na taký spôsob života zvyknutí. Videli to na rodičoch tak si to vzali za svoju pravdu.
A za štvrté, suchári – sú milí, držia sa pravidiel, nevedia klamať, sú priehľadní a veľmi radi robia to, čo sa im povie.
George, môj bývalý priateľ, je ten posledný typ. Pýtate sa, prečo sme sa teda rozišli? Žeby ja som bola tá zlá? Och, kdeže. Spadám do tej istej skupiny. Dúfam.
Stredná skončila a naše cesty sa rozdelili na rôzne vysoké školy. Pôvodne sme obaja mali ísť do New Yorku, ale mňa neprijali. Bola to najlepšia možnosť. A ak máme mať budúcnosť spoločnú, tak sa to nejako stane.
Stephanie Greenová, moja terajšia najlepšia kamarátka a spolubývajúca a spolužiačka predstavuje číslo dva. Je to vysoká kôpka šťastia s červenohnedými vlasmi, dlhými až po zadnicu. Nie je nadmerne chudá, ale má plnšie krivky. Také akurát, aby mala sebavedomie dosť veľké na to, aby šaškovala pred chalanmi.
Kráčam preč z kampusu a premýšľam nad dôležitými osobami, o ktorých by ste mali vedieť.
Hannah Priceová, blonďavá vychrtlina, číslo tri. Vraj nepije, ale neverím tomu. Poznáte to – taká Barbie. Nie. To je urážka pre Barbie. To rozprávkové dievča je skôr vzor pozemského anjela. Ale Hannah len tak vyzerá. Dokonca si cez prázdniny dala zväčšiť pery. Fuj.
Ale väčšinou sa o nikoho nezaujímam. Navonok sa snažím nikoho neohovárať. Nechávam zamknuté v hlave. Žijem si svoj život. A priveľa rozmýšľam. Často sa strácam v realite. Stane sa, že vypnem, keď mi niekto – najčastejšie Stephanie – niečo vysvetľuje alebo hovorí. Ale dobre to maskujem. Ešte mi na to neprišla. Stane sa to aj na prednáške a potom som v... lebo tomu nerozumiem. A stane sa to aj na prechádzke napríklad. Neuvedomujem si, že sa hýbem, ale nakoniec sa dostanem na požadované miesto bez toho, aby som si všimla akúkoľvek tvár, začula trúbenie alebo konverzáciu ľudí idúcich za mnou.
Čo je dobré vidieť práve teraz. Keby vnímam okolitý svet, aspoň zvuk, mohla som sa vyhnúť študentovi na skateboarde. Nevrazil by do mňa, nespadla by som, nevyleteli by mi veci a jeho by to nevyhodilo o pár metrov ďalej.
YOU ARE READING
Jeho Posledná hra
Romance„Sebastian?" zastavila som ho. „Priznaj sa, že sa ti páči, keď sa môžeš o mňa starať?" „Ja by som sa o teba radšej staral iným spôsobom, Tara."
