Jeho Posledná hra

27. I love Showing you off

-Jake Miller

Cez žalúzie presvitalo zlatisté svetlo, ktoré sa dotýkalo jeho tváre. Ležala som mu v objatí s rukou na jeho hrudi. Jeho spočívala na mojom chrbte. Jemne som sa pohla, aby som ho nezobudila, a pozrela sa na jeho spokojný výraz.

V tú noc sme sa milovali naozaj ešte trikrát. Vtedy, keď sme obidvaja sedeli, potom v kuchyni za linkou a nakoniec opäť v jeho posteli. A zakaždým to bolo lepšie a lepšie. (To posledné najviac.) Ale aj vyčerpávajúce. Preto som mala sklon k vyliatiu toho, čoho som sa tak bála. Už som sa toho tak nebála. Už som to vedela porovnať.

Neviem ani, kedy sme zaspali, ale zobudili sme sa až poobede. Hneď sa usmial a pobozkal ma. A hádajte, čo nasledovalo? Presne.

„Tara? Môžem ťa o niečo poprosiť?"

„Hm?"

„Chcel by som nejaké naše fotky... Hm, nevadilo by ti to?"

„Najskôr mi musíš povedať, ako si to predstavuješ." Hneď mi došlo, aké fotky myslí. Ale priznám sa, ani som nepomyslela na to, že by mi to vadilo.

„Chcel by som jednu, ako sedím na posteli, chrbtom k objektívu. Á potom tvoj krk s tými... Ale samozrejme tak, aby nebolo vidno, že si to ty..."

„A ešte?" vyzvedala som.

„Ešte by sa mi páčila jedna, na ktorej na mne sedíš... Veľmi blízko."

„Tá by sa páčila aj mne."

„Vážne?" zdvihol obočie a od radosti sa usmial.

A potom ma pozval na rande.

Úprimne? Nechcelo sa mi opúšťať teplú posteľ. Ale musela som uznať, že vonku bolo fakt pekne. Nahodil do toho, čo mal na sebe včera a ja síce tiež, ale vraj si mám obliecť nejaké šaty, v ktorých ma ešte nevidel. Takže ma čakal pred intrákom viac ako polhodinu. Predstavovala som si, ako sedí za volantom a púšťa si rádiové stanice. A keď ho to prestalo baviť, vrátil sa na CD a spieval si. A spomínal na včerajšiu noc. Určite.

Keď som vyšla von v bielych šatách nad kolená s modrými kvetmi a vínovo-červeným topom s kapucňou, opieral sa o svoju KIU s jednou nohou pokrčenou v kolene a s niekým sa rozprával.

Myslím, že to bol Callum z jednej párty. Nedalo sa zabudnúť na toho, kto sa dotýkal mojich pŕs...

Pocit trápnosti nahradili motýle na Sebastianovu odpoveď: „Čakám na svoje dievča."

„Človeče, konečne!" potľapkal ho Callum po ramene. Vyzeral spokojne. Uvoľnene a šťastne. Keď ma zbadal, jeho oči zaiskrili. A už nevnímal nikoho iného. Myslím, že ani nepočul ďalšie Callumove slová. Ale... Vlastne ani ja.

Jednou rukou ma chytil na krížoch, aby ma mal čo najbližšie k svojmu telu, keď ma pobozkal s druhou rukou na mojom krku. „Kde skrývaš všetky tie šaty?" čudoval sa.

Zasmiala som sa. Otvoril mi dvere a zazrel pri tom na Calluma.

Po celom dni, čo sme skoro nič nejedli, sme išli na večeru a potom ma zobral na jeho výstavu. Chcel mi povedať, čo kedy maľoval a ako ho to napadlo a tak.

„Celé je to vlastne v takom poradí, ako sa vyvíjal náš vzťah až po to, ako by to dopadlo," vysvetľoval mi na začiatku galérie. Neustále ma držal blízko seba. „A teraz mám plno nápadov," vzdychol si.

„Prezraď mi."

Stál rovno, len sa svojimi perami priblížil čo najbližšie k môjmu uchu. Nešepkal, nebolo tu veľa ľudí, ale stáli dostatočne ďaleko. Obidvaja sme si všimli, ako si nás obzerajú. Hlavne starý pár a šepkali si o nás.

„Spravil by som koláž s tvojimi rukami v mojich vlasoch, na krku, len tak zavesené na mojich ramenách. Po tom na mojej hrudi, na chrbáte." Musela som si zahryznúť do spodnej pery. „A možno by som tam dal aj svoje... Na tvojom líci a perách, prsiach, brušku, krížoch, zadku a... ešte nejako na stehnách. A ako moje ruky držia tvoje nad hlavou. Ale na to budem potrebovať tretiu ruku."

„No tak to budeš musieť namaľovať. Vidím plno malých obrázkov ako polaroidy a potom by si to len odfotil."

Na to ma vášnivo pobozkal. „Uvidím." Posunuli sme sa o kúsok ďalej a on pokračoval: „Ešte by som chcel zachytiť naše... tváre alebo len ústa pri vrchole. Chcel by som, aby všetci videli, že si konečne moja... A nazval by som to my."

„V tom prípade by to chcelo ešte ja, keďže táto výstava je ona," podotkla som a zaškerila sa. „Ale potom prečo je tu aj jedna tvoja?" Mierila som na maľbu, kde má na sebe čierne tričko a zaklonenú hlavu, ktorú podopiera ruka na krku. „A ešte aj tvoje ruky, keď si si ich doudieral na tom vreci?" pri ktorej sme stáli práve teraz.

„Pretože je to náš príbeh, ktorý sa stal vďaka tebe. Ale na tej my, by som to spravil päťdesiat na päťdesiat mňa a teba," mrkol na mňa. „Bude to úžasné," predstavoval si vo svojej hlave. „Ale ak by ti to vadilo, tak by som spravil malý album len pre teba."

„Páči sa mi oboje," usmiala som sa.

„A ktorá sa ti vlastne páči najviac?"

„Tá elfka," povedala som rozhodne. „Alebo ešte je jedna na konci. Pred koncom?"

„Ktorá?"

Potiahla som ho za ruku k tomu miestu. „Mám ďalší nápad!" opäť zahlásil. „Zapíš si to, lebo zabudneš."

„Nemyslím, že to zabudnem," zasmial sa, keď sme zastavili pri tmavej maľbe za sklom. Myslím, že som to ja v sprche. Časť mojej tváre zakrýva moja ruka, ktorá sa dotýka skla sprchového kútu. Mám pootvorené ústa a vyzerám... zúfalo. Bolo to v tom období, keď sme sa obidvaja trápili najviac.

„Máš dobrý vkus, Tara Lanceová!" Otočil si ma tvárou k sebe a pobozkal.

A to je koniec!

Ešte by som vám mala povedať o tých lístočkoch. Nepovedala som mu, že to viem. Chcela som vedieť, ako sa to bude vyvíjať ďalej. A síce nedostávam každý deň niečo, ale poteší to. Raz za týždeň, za mesiac... Nikdy neviem, kedy tam niečo nájdem. Môže to byť v deň, keď mám zlú náladu a chce ma rozveseliť alebo ma chce rozveseliť, aj keď od rána žiarim radosťou. Ale môže to prísť aj cez normálny deň.

Myslím, že aj vie, že to viem, pretože mi tam hádže tie svoje vtipy. „Ako sa nazýva slovník na drogách? Vysoká definícia." Ja by som povedala skôr addict-ionary.