-The Vamps
Sebastian:
Videl som ju ako odchádza. S Tomom. Viem, že sú len spolužiaci a ona ho pokladá za najlepšieho kamoša, ale žiarlivosť vo mne prúdila a zohrievala mi krv. Viem, že by som to nemal cítiť. Nezaslúži si to. Mňa si nezaslúži.
Ráno som sa zobudil so zlou náladou. Ledva som vstal z postele a to som spal rovnako dlho ako každý pracovný deň. Vyliezol som z postele a zamieril do kúpeľne umyť si tvár a krk. Spravil som si kávu a dva toasty so šunkou a zeleninou. Obliekol som si modré džínsy a biele tričko Arctic Monkeys. Z izby som si pri dvere položil tašku, ktorú som si hodil cez plece až keď som si obliekol kožený kabát a obul sa. Na hlavu hnedý klobúk a kľúče do zámku. Chytil som si zadné vrecko, aby som sa uistil, či som si tam vážne dal telefón. Zamkol som a po schodoch som skákal po dvoch. Naštartoval som a chvíľu som nechal zohriať motor. Vonku bolo zamračené, takže som nechcel riskovať ani chôdzu ani dosku na kolieskach.
Nemal by som to cítiť, opakoval som si. Ale cítim to. Pretože ona je iná. Viem, že sa mi páči viac ako ostatné dievčatá. Ona sa so mnou hrá. Nedovolí mi vyhrať. Nemusí ma vidieť každý deň. Nemusí so mnou hovoriť každý deň. Nemusí byť so mnou len za dobre. Nechce ma.
Iné sa nevedia dočkať, kedy si jednu z nich vyberiem. A sú dotieravé. Chcú, aby som si už vybral a udržal si jednu. Každá jedna sa príliš snaží a tým to celé kazí.
Tara si nevyžaduje moju pozornosť. Ničiu. Žiari sama. A je šťastná. Nič jej nechýba. Hlavne nie chlap. Ten by jej iba pokazil plány. Chápem, že sa chce sústrediť na školu. Nechce, aby jej niekto pobláznil hlavu. Ale neviem, ako dlho to takto vydrží.
Dopočúvam pesničku pri vypnutom motore, vytiahnem kľúčik, vystúpim a zamknem na tlačítko. Mám pocit, akoby som na niečo zabudol. Spomeniem si na to, keď vstúpim do vestibulu, pretože moja obvyklá cesta je popri skrinkách. Ale dnes si to nezaslúži. Nemám ani náladu ju vidieť.
Ale osud to aj tak zariadil. Ona si ma našla. „Už si na dnes niečo vymyslel?" spýtala sa jej normálnym hlasom. Ale momentálne mi to znelo ako veľmi podpichujúci hlas.
Sakra. Zabudol som, že je štvrtok. Zase. To ale znamená, že už prešiel skoro týždeň a u mňa pretrváva táto nálada. A jej tvár mi to ešte zhoršuje. Hnevám sa na ňu. Nemal by som. Nie je to jej vina. Ale na niekoho to hodiť musím. Ale mal by som to byť ja. Je to vôbec hnev? Nie. Žiarlivosť.
„Nie. Asi ani na nič neprídem. Nemám náladu niekam ísť. A niečo robiť." A byť s tebou. Ani som sa na ňu nepozrel.
„Ale dlhuješ mi to. Povedal si kedykoľvek."
Sakra. To som nečakal. Porazene som si vzdychol. „Fajn. Tak sa večer zastav." Zrejme nemá čo robiť a chce... so mnou byť? To je divné.
Išiel som si nakúpiť. A pribalil som aj popcorn. Doma som vyložil nákup, išiel som vyvenčiť Jenny pokým ešte nepršalo. Následne som ju umyl. Na reproduktory som napojil telefón a pustil záznam z dnešných prednášok. Umyl som kuchyňu, toaletu, pozametal som a umyl dlážku. Utrel som prach v poličkách pred knihami a kľučky som umyl tiež dezinfekčným prostriedkom. Neustále som dával pozor na význam slov profesorom. Nechcel som myslieť na Taru. A na to, ako sa cítim. Upratovanie mi vždy pomáha.
Spravil som pukance a nahlas som si prečítal učivo na zajtra. Aj viackrát, aby som to vedel povedať svojimi slovami.
Prišla niečo po šiestej. Zaviedol som ju do obývačky a nechal som ju nech si vyberie nejaký film. Či už z CD, DVD alebo z disku alebo z Netflixu. Zatiaľ som nasypal pukance do veľkej misky a nalial vodu do pohárov. Keď som sa usadil, Jenny ležala hlavou k nej a čakala, kedy jej Tara začne venovať pozornosť. Akonáhle našla... ešte neviem aký film, pozrela na mňa ako si pchám do úst pukance. Nevinne som na ňu kukol a pustil play. Mám tu príliš veľa ovládačov, aby sa v tom vyznala. Dobre, tak iba dva.
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Jeho Posledná hra
Romantizm„Sebastian?" zastavila som ho. „Priznaj sa, že sa ti páči, keď sa môžeš o mňa starať?" „Ja by som sa o teba radšej staral iným spôsobom, Tara."
