Jeho Posledná hra

21. I'm over getting over you In the middle of the night

-The Vamps/Saidthe Sky ft. Matthew Koma

3. osoba

Človek by si myslel, že sa potom všetko skončí. Predstavy do budúcnosti, spätné prehrávanie minulosti a čo by bolo, keby sa zachovala inak. Myslela si, že sa zbaví všetkých myšlienok o ňom. Ale práve tento jej čin spôsobil, že dostala nový nápad na písanie. A nedokázala si pri tom predstaviť nikoho iného, len jeho. Dúfala, že keď spolu nebudú hovoriť, že sa oslobodí. A že sa vráti späť k svojmu životu. Ale cítila, že jej niečo chýba. Zostala po ňom iba diera, ktorú nedokázala zašiť. Doteraz jej nikdy nechýbal. Pretože vedela, že ho znova uvidí a bude v jeho blízkosti. Nikto jej nikdy nechýbal, keď vedela, že ho na druhý deň znova uvidí. Užívala si jeho spoločnosť, pretože sa s ním cítila špeciálne. Urobil z nej známejšiu študentku, ale to jej bolo jedno. Ona chcela späť svoj život. Bez týchto myšlienok, ktoré ju naháňali celý deň.

Väčšinu času pôsobila nervózne alebo aj agresívne. Bolo jej jedno, ako vyzerá a či si to niekto všíma. Potrebovala čas, aby naplánovala, ako sa dostane z toho väzenia v hlave.

Sebastian sa neustále vracal k tomu momentu, keď sa to celé zrútilo. Nechápal, ako sa mu mohla vyšmyknúť pomedzi prsty. Mal ju predsa tam, kde chcel. Pomaličky sa k nej dostával. Pomaličky búral tie steny, ktoré si okolo seba postavila. Bol si istý, že sa mu to podarí. Ale ona dokázala byť taká nepredvídateľná a tvrdohlavá... Že keď si raz niečo zaumienila, tak to aj dosiahla. A ona nechcela, aby to vyhral. Vtedy nevedel, čo má urobiť alebo povedať. Pretože si naozaj uvedomil, že to pokazil. Vedel, že ju nič neobmäkčí. Mala to čerstvo v hlave a už ju unavovalo to celé.

Neustále sa vinil. Tak skúsil prepiť svoje emócie, aby už necítil svoje srdce. Aby ho už nebolelo týmto spôsobom. Prestal chodiť von s kamošmi. Viac sa venoval cvičeniu a boxovaniu, aby zo seba vybil tú zlosť. Občas si išiel aj zabehať po boku svojej fenky Jenny. Po večeroch a nociach maľoval. Začal niečím neutrálnym. Oblakmi, hviezdami, stromami... Až sa začal nudiť. Našiel na internete pár inšpirácií ako stvárniť Taru. Vedel, že na ňu nezabudne, tak prečo sa tomu vyhýbať? Nechcel na ňu zabudnúť. Nemohol. Stále ju chcel, stále dúfal, že sa stane zázrak a ona zmení názor. Len ju musí nechať vychladnúť.

Premýšľal nad tým, či aj ona ne neho stále myslí alebo dokázala zabudnúť. „Nie, nemohla. Veď keď ju vidím na chodbe, je úplne na sračky," zahundral si. Pamätá si, aké je to usmievať sa? Pamätá si, aké to bolo rozprávať sa s ním? Smiať sa s ním? Pamätá si na tie slová, ktoré jej šepkal do ucha a ako sa pri tom cítila? „Prečo to nemôže pochopiť? Že ja som ten jediný pre ňu."

Obaja sa snažili robiť, čo najviac činností, aby zabudli na toho druhého. Ona sa učila, pracovala, trénovala s Emmetom a čítala. Občas písala do noci, lebo nevedela spať. A Stephanie bola u Stevena, tak prečo nie? Spánok jej chýbal, ale do toho písania bola zažratá tak veľmi, že to chcela dokončiť, pokým to mala v hlave. „Aj tak je to len poviedka," mávla rukou. Do konca týždňa to bude. Mala trocha výčitky, že zabudla na tú ročníkovú prácu. Ale nemala nič. Iba blok. Bála sa, že to bude trvať viac, ako by malo. Alebo že to bude musieť dokončiť on. Ale čo, ak ani on nič nemá?

V duchu ho ani neoslovovala a Stephanie ho nevyťahovala. A keď už tak to bol proste on.

On kreslil aj na prednáškach. Ale snažil sa pri tom aj vnímať. Zamestnal sa ako šofér taxíku, pretože pri jazdení nemyslí na nič, iba na cestu. Mal pocit, že má deficit slov a rozhovorov. Cítil sa prázdny. Cítil sa, že zabudol slová. Preto, keď mal voľno medzi jazdami, čítal knihu alebo písal nové texty.

Obaja nevedeli spať. Potrebovali sa na to dostatočne unaviť. Obaja snívali počas dňa a v noci im to už nešlo. A keď už Tara spala, naozaj spala, že o sebe nevedela, zobudilo ju zvonenie telefónu. Chvíľu jej mozgu trvalo pokým to započul a pozviechal sa. Dopomohla k tomu aj spolubývajúca, ktorá ju ohlásila: „Čo do pekla, Tara?" Bola rovnako prekvapená ako ona. A šokovaná hneď ako uvidela meno na displeji. Chvíľu naň čumela a premýšľala, prečo jej volá. V noci. Ráno. 03:39. Buď je opitý a chce si z nej vystreliť alebo je opitý a chce jej niečo povedať, vyčítať, opýtať sa alebo mu blbol telefón. Ale tomu neverila. Ale napadlo ju to. Zodvihla to, pretože si myslela, že je to naozaj naliehavé, keď jej volá o takomto čase.