-Taylor Swift, Dancing with our hands tied
Počas pracovného týždňa to medzi nami vyzerá nasledovne. Občas ho zazriem na chodbe s kamošmi alebo s babou. A keď zazrie aj on mňa, mrkne na mňa, usmeje sa a ak sme blízko seba pozdraví ma: „Ahoj, láska." Ja na to: „Nazdar, Jenkins," alebo „Čau, idiot."
Dnes sa to zaobišlo bez toho. Rovno prešiel na tému: „Vyzeráš, že si na mňa nahnevaná."
Cítila som ako si ma obzeral. Nie že by sa radšej pozeral pod nohy. Alebo pred seba, aby do nikoho nevrazil. Aj keď len náhodou.
„Ja by som sa s tebou najradšej hádala stále. Aby si si ma tak veľmi neobľúbil." Pretože je očividné, že ja jeho nemám rada od začiatku.
„Vieš, čo je dnes za deň?" pokračoval v inej téme.
„Piatok?"
„Spresni to."
„Tretí november." A potom mi cvaklo. „Už viem, kam tým mieriš. Vyzeráš, že sa nevieš dočkať."
„A ty nie? Vlastne nie, vôbec tak nevyzeráš."
„Teraz som si na to spomenula... A naviac, album vychádza až budúci týždeň."
„Každopádne... Robím párty..."
„Na oslavu toho, že jej vychádza album? Zaujímavé."
„Hej, no... Môžeš prísť," povedal akoby mu na tom vôbec nezáležalo. Pozeral na mňa, aby vyčítal odpoveď z môjho výrazu.
„Uvidíme."
„Je to za včerajšok. Predstierajme, že je dnes štvrtok."
„Nechcel si mať štvrtok bez akejkoľvek párty?" pripomenula som mu.
„Sakra, máš pravdu. Tak ti to vynahradím nabudúce. Kedykoľvek budeš chcieť a čokoľvek budeš chcieť."
„Beriem ťa za slovo, Jenkins." Zasmial sa. Bol prekvapený, že som s tým súhlasila. Že niekedy využijem šancu byť s ním.
Tešil sa, že ma tam uvidí. Aj ja som sa tešila. Že opäť vypadnem z internátu. Len si musím zmeniť službu v práci. Alebo rovno zrušiť. Nie, nedeľa bude v pohode. Bude pokojná, takže sa budem môcť učiť.
Obliekla som si tesné modré džínsy s dierami na kolenách. Kockovanú košeľu červenej a čiernej farby. Oči som si zvýraznila maskarou a na pery naniesla sýtu červenú farbu. Bola by to ružová, ale keď už mám červenú na košeli...
Vstúpila som prvá, keďže som už v jeho byte bola. Za mnou si to obzerala Stephanie. Hudba sa ozývala nahlas, ale nie tak aby to vyrušovalo susedov.
„We'll stay untouchable!" spievala som si kým som nám išla zohnať niečo na pitie.
Miestnosť osvetľovali malé svetlá, ktoré sa vešajú na stromček. Obrazy viseli na svojom mieste, ľudia sa v skupinkách bavili a hýbali do rytmu.
Pripojila som sa k tancujúcemu davu, keď som Stefanie nevedela nájsť. Nevadilo mi ani to, keď sa skupinka zmenšila, pretože už som bola v nálade. Mohla ma zastaviť len pesnička, ktorú som nepoznala alebo nemala rada.
Alebo pohľad na Jenkinsa predo mnou s polaroidom. Keď ho sklonil, ukázal šťastný úsmev. „Rád ťa opäť vidím tancovať."
„Ja ťa rada vidím, keď fotíš... ale nie mňa."
„Fotím predsa to, čo mám rád," mykol plecom a neprestával sa usmievať. Pristúpil ku mne, aby som počula lepšie: „Poctíš ma jedným tancom, Tara?"
BẠN ĐANG ĐỌC
Jeho Posledná hra
Lãng mạn„Sebastian?" zastavila som ho. „Priznaj sa, že sa ti páči, keď sa môžeš o mňa starať?" „Ja by som sa o teba radšej staral iným spôsobom, Tara."
