Jeho Posledná hra

14. Tonight we'll dance

-Wild heart, The Vamps

Tara:

Ráno som sa zobudila na buchot v dome. Hľadala som mobil, aby som zistila, že je niečo po deviatej hodine. Vstala som a pozrela som von oknom. Slnečné lúče osvetľovali dvor, otvorila som okno, aby som pocítila teplý vzduch. Zhlboka som sa nadýchla a spomenula som si na včerajšok. Cestu sem, vychádzku v nebraskej prírode a dnešnú noc. Stále sa mi nechcelo veriť, že vyrastal na ranči. Tento chlapec vo mne vyvolával pocity nepoznanej podoby. A ešte keď si spomeniem, že som zaspala na gauči... Chcela by som byť bdelá, keby ma prenášal na rukách, aby som si to vychutnala. Ale pri tej predstave mi naskočili zimomriavky a usmiala som sa.

Prezliekla som sa a zišla do centra diania. „Bré ráno."

„Dobré ránko," odzdravila Margaret. Povedala mi nech sa posadím a položila predo mňa tanier s raňajkami a naliala mi čaj z termosky. Všimla som si, že na zástere má prichytenú vysielačku. Keď som dojedla, opýtala som sa, ako môžem pomôcť.

Hneď na to mi našla prácu, lebo ona mala práve prácu s niečím iným. „Potrebujem, aby si doručila tieto kávy do haly. Vieš, kde to je?" ukázala na tri kávy na tácke.

„Áno, Sebastian mi to všetko ukázal."

„Výborne," tleskla a ďalej sa venovala miešaniu niečoho. Chytila som tácku do dvoch rúk a vyšla na cestu. Okolo nôh sa mi motala Jenny. Brána na hale bola otvorená dokorán, takže som nemala nijaký problém pri otváraní. Poobzerala som sa po veľkej miestnosti. Ben stál vedľa pultu s reproduktormi s nejakou ďalšou osobou, ktorú som nevidela a ešte tu bolo pár ľudí, ktorí sa starali o výzdobu. Asi zamestnanci.

Zakričala som: „Káva!" a všetci sa otočili mojím smerom.

„Konečne!" zvolal Sebastianov hlas, ktorý vykukol spoza otca. Zasmiala som sa a pristúpila k nim bližšie. Cítila som, že za mnou kráča tretí človek, pre ktorého je určená. Zistila som to, až pri nich. Bastian nechal všetko tak a ponáhľal sa ku mne, aby mi zaželal dobré ráno. Aj by ma objal, keby som nedržala plnú tácku.

„Steven! Čudovala som sa pre koho je tá tretia."

„Tara! Tak predsa len si prišla." Zobral si kávu, zamiešal a odchlipol. „Máš sa na čo tešiť."

„Aj sa teším. Hoci neviem, čo všetko sa bude diať. Už som sa zmierila s tým, že Bastian to chce všetko ako prekvapenie."

„Správne! Nechaj sa unášať prúdom," súhlasil a znel oveľa nadšene ako pred chvíľou. Bolo to tým oslovením? Odpil si, položil pohár na stôl a opäť sa venoval nejakému problému. Dobre sa na neho pozeralo, ako niečo opravuje. „Dobre, oci, zapni to! Steven!"

„Dúfam, že nevyhoríme!" zasmial sa Ben a poslúchol ho. Zapojil kábel do elektriny a počkal na Stevena, kým vybehne na pódium a skúsi mikrofón. Poťukal a po celej budove sa ozvalo: „Raz, dva, tri."

„Áno!" vykríkol radostne Jenkins a tľapol si s otcom. „Pekná práca, chlapče!"

„Fajn, to by bolo. Teraz svetlá a čakať na prvých účinkujúcich na skúšku."

„Ty nebudeš dnes hrať?"

„Iba ak by si veľmi chcela."

„Mám rada, keď hráš," priznala som.

„Vážne?" neveril mi, ale usmieval sa. Obzrela som sa okolo seba. Nechcela som, aby nás niekto počul, hoci to nebolo až také osobné. „Áno. Páči sa mi, ako zapájaš aj publikum. Páči sa mi tvoja energia, keď pobehuješ z jednej strany na druhú. A tiež to, že mi venuješ množstvo pohľadov."