Jeho Posledná hra

15. They say I'm better off now than I ever was with her

-The Script, Nothing

Sebastian:

Ráno som ju zobudil chrapľavým hlasom. Jemne som ňou pomykal. „Zobuď sa, Tara. Ponaťahuj sa a poď niečo zjesť."

„Nie som hladná," odvetila mi prevracajúc sa na stranu ku mne.

„Fajn, tak niečo zabalím."

„Ten nápad sa mi páči viac," zasmiala sa. Potom som počul len, ako vstala. Už som mal za sebou prvý pohár vody a čakal som kým káva trocha vychladne. Tak som sa ešte prezliekol do starých džínsov a kockovanej košele a mohol som ísť pripraviť nejaké sendviče a zabaliť aj nejaké koláče zo včera.

Dole prišla už zobudená, oblečená v tom, v čom jazdila v piatok a spravila si dva malé copíky.

„Mám rada svoje krátke vlasy, ale dosť ma obmedzujú v tvorení účesov," prezradila. „Zvykla som si robiť vysoký cop, drdol, dva zapletané vrkoče, jeden, do boku... Takto môžem jeden maličký a vyzerá to vtipne, alebo rozpustené so sponkou."

„Mne sa tvoje krátke vlasy páčia. Vyzeráš predsa ako Taylor," pripomenul som jej a ona sa zasmiala.

„Môžme ísť?" Prikývla. Tak sme vyšli do tmavého rána, ešte chladného do stajní, pripraviť a hlavne zobudiť kone.

Dnes som sa rozhodol pre trasu po čistých lúkach a okolo polí. Zastavíme na najkrajšom mieste na sledovanie východu slnka a tam sa môžeme naraňajkovať.

Nechali sme kone nech sa troška zobudia v kroku a po kilometri sme zrýchlili, aby sme dorazili včas.

Zosadli sme na prázdnej lúke a opreli sme sa o dub. Kone sme nechali voľne sa pásť a v tichu sme sa najedli aj my dvaja.

Na oblohe nebol ani mráčik. Začiatok dňa ospevovali vrabce a drozdy, ale inak bolo ticho. Po tráve sa ťahala hmla, cez ktorú sa drali slnečné lúče. Na horizonte prevládala oranžová farba, ktorá sa strácala smerom hore do bledomodrej.

„Zvykol som tu tráviť hodiny. Odišiel som skoro ráno aj s plátnom a farbami. Niekedy som maľoval, čo som videl, niekedy som si zobral predlohu niečoho iného, nie prírody. Vrátil som sa pred obedom, po alebo až na večeru. Podľa toho akú som mal náladu. A inšpiráciu a chuť maľovať." Pomaly som sa dostával k tomu, čo sa ma včera pýtala.

„Čím horšie som sa cítil, tým dlhšie som tu bol. Nechcel som, aby ma tak niekto videl. Nechcel som, aby rodičia... niečo vedeli. Bolo to komplikované a nechcel som o tom hovoriť. Možno by to bolo jednoduchšie, keby to vedeli. Možno by mi nejako vedeli pomôcť. Ale... vlastne som to ani nechcel. Veľa som vtedy maľoval. Potom prišla fáza písania, keď som bol pripravený dostať to zo seba von nejakým spôsobom. Vždy som však išiel na iné miesto."

Na chvíľu som sa odmlčal, aby som si rozmyslel, ako začnem príbeh. „Myslel som si, že je všetko fajn. Že sa máme dobre, že sa máme radi, že nám nič nechýba. Ale potom, keď som zistil, že ma Hannah podviedla, začal som si uvedomovať, že to tak nie je. Správala sa inak. Pochopil som, že to stále robí... Vieš, čo som nepochopil? Prečo ľudia podvádzajú? Keď už ma proste nechcela, mohla mi to rovno povedať. Nie..." odtrhol som steblá trávy a hodil ich pred seba. Pokrútil som hlavou. Bol som rád, že sa nič nepýtala. Necháva si to na potom.

„Tak som to trpel. Chcel som vedieť, čo urobí. A ako dlho jej to bude trvať. Snažil som sa správať normálne, akoby som o tom nevedel. Snažil som sa prísť na to, či ma ešte má rada alebo je so mnou kvôli tomu, kto som, čo mám, čo viem... Bolo to ťažké. Preto sa stalo, že som nebol taký milý ako som zvykol byť. Chcel som kričať. Nevedel som spať, veľa som premýšľal, pil som viac," uchechtol som sa. „Chodil som viac von, nehovoril som jej kam idem, nechal som si narásť vlasy."