Jeho Posledná hra

18. Every time I try to learn your body language, Never get it right

-The Vamps ft.Sabrina Carpenter, Mike Perry; Hands

Tara:

„Bál som sa, že neprídeš," vykríkol nahlas, aby som ho počula až k tribúnam. Snažila som sa na ne vyliezť nenápadne, aby si ma nevšimol. Aby som ho mohla chvíľu pozorovať.

„Je predsa štvrtok, nenechala by som si to ujsť. Už som si na to zvykla," mykla som plecami a pomaly som zostúpila z najvyššieho poschodia sedadiel. Jenkins zatiaľ dribloval, stále bol v bielom drese zo zápasu, ktorý vyhrali.

Išla som sem len preto, že je štvrtok a že sa chcel po zápase stretnúť. Inak nie som moc na sledovanie športov a na fandenie. Hoci dnes to bolo pekné predstavenie. Stále behali, bolo to napäté

„Pekná hra!" povedala som, keď som stála na ihrisku pár krokov od neho. A potom mi nahral. „Tak ukáž, čo vieš, láska!" Zasmiala som sa, sklonila som hlavu, poobracala som loptu, podriblovala som chvíľu a namierila na kôš. Teda na ten štvorec nad ním. Sústredila som sa, aby to spadlo tam kam má, nech sa necítim trápne. Aj keď mi je to vlastne jedno.

Vystrelila som, lopta letela pekným oblúčikom, ale od kruhu sa len odrazila.

„Ešte kúsok," povedal.

„Áno. Nikdy neodhadnem koľko sily mám použiť," mykla som plecom. „Aj tak ma športy nezaujímajú. Nikomu nefandím, nesledujem to v telke. Nie je čas... Ani záujem," zasmiala som sa. „Vieš... Ale je to fajn na odreagovanie. Veď robím to len kvôli tomu. Hoci by som práve teraz mohla čítať..."

„Robila si to celý prvý rok, Tara." Postavil sa na hod. Mierne si čupol a vystrelil. Lopta sa v koši niekoľkokrát zatočila, ale nakoniec pristála na správnom mieste.

„Nemám toho dosť!" bránila som sa. „Je to proste útek do inej reality. Nemusím myslieť na svoje problémy."

„Tvoje jediné problémy sú so socializáciou," vysmial sa mi.

„Neviem, ako si na tom so školou ty... Nemám ani predstavu, aké predmety máš a či je to ťažké, ale tie moje sú dosť ťažké. Musím to vedieť a chcem to vedieť! Učím sa z prednášky na prednášku, aby som toho nemala kopec ako horu. Nemám čas na ľudí... Musím nasávať informácie dokým som mladá," vysvetlila som, keď sa na mňa pozeral a prevracal si loptu v dlaniach. „Nebudem kvôli tomu obmedzovať spánok ako Tom. To sa všetko dá stihnúť za osemnásť hodín... devätnásť."

Vystrúhal obdivný pohľad. „Môžem ti povedať, ako ťa vnímam?"

„Som samé ucho." Na toto som veľmi zvedavá. Aj keď mi asi nepovie, to čo chcem vedieť.

„Berieš život príliš vážne. Vymedzuješ si čas iba pre seba a na svoj rozvoj. To je všetko fajn, ale potrebuješ mať okolo seba ľudí... Viac kamošov rôznych pováh. Aby si mala viac možností. Aby si mohla zavolať niekoho, keď budeš potrebovať. Tom a Steph nemusia mať vždy čas. Ja tiež nie..." Všimla som si, ako nenápadne spomenul seba. „Postavila si si okolo seba obrovské steny, Tara. Chápem, že robíš veci, ktoré su pre teba dobré, ale život začína až keď vyjdeš zo svojej komfortnej zóny. Nemôžeš stále robiť to isté, zošalieš z toho..."

„Možno... Zatiaľ som v pohode. To, čo sa teraz okolo mňa deje, je šialené. Nie som zvyknutá na toľkých ľudí. A ešte k tomu, ak ma majú radi..." Zahľadel sa na mňa. Chcel prísť na to, čo konkrétne mám na mysli. Čakal na moju odpoveď. Nadýchla som sa, „Na základnej ma nemali spolužiaci moc radi. A preto som si pripadala menejcenná. Tešila som sa na strednú, že sa toho pocitu zbavím a nájdem si nových, lojálnych kamošov. Ale potom sa ukázalo, že neviem komunikovať s ľuďmi a vlastne... sa ich bojím. Ich reakcie. A... Potom keď aj niekto prišiel, zdalo sa mi to zvláštne, že sa niekto zaujímal. Bála som sa intímností... Myslím tým ísť hlbšie do vzťahu a hovoriť o svojich najhorších a najtemnejších pocitoch a myšlienkach."