Lost Soul

Kapitola 2 - Démon

Žijeme spolu, už nejakú tú dobu, ale stále si všímam, že jej chýba domov.
Viem, že démoni by nemali byť smutný, ale niekedy ju nájdem, hm, nie veľmi šťastnú.
Celkom ma to mrzí, snažím sa jej to nejak vynahradiť.

Naučila ma veľa vecí, ovládať moju mágiu, aj živly.
Niečo som vedela, ale nechcela som jej to ukázať skôr, ako si získa moju dôveru úplne.
K čomu bola nebezpečne blízko, ale aspoň toto by som jej mohla ukázať.

,,Scars, môžem ti niečo ukázať?"
Opýtala som sa jej, keď pripravovala jedlo.
Prikývla, tak som ju potiahla von.

Stáli sme vonku.
,,Dobre, ale nezľakni sa."
Bola som si istá, že slovo dodrží a nikomu nič nepovie.
Cúvla som trochu dozadu.
Praskli mi kosti a oproti Scars stál vlk.
Viem, že mama bola drak, ale iný jej predkovia boli vlci a to som zdedila aj ja.

Scars prišla ku mne a začala ma hladkať.
,, Máš takú zvláštnu farbu."
Odignorovala som to, čo povedala, začala som behať po lese.
Cítila som sa voľná, slobodná, bezstarostná.
Ostatný premenený, keď sa zmenia, vymenia si akoby telo so svojím zvieraťom.
Ja sa len zmením, nič iné.
Nemám moje "vnútorné zviera", som to proste len ja.

Scars ma začala naháňať.
Bola to zábava, sem-tam som sa takto naháňala s Jackom, ale od kedy som mu pomohla na druhú stranu...
Chcel to, cítila som, že je ten správny čas.
Pri myšlienke naňho mi prišlo smutno, ale ten pocit som hneď striasla a utekala ďalej.

Pohľad Scars:
Jess je skvelé dieťa, aj keď si to nerada priznávam, prirástla mi k srdcu, až moc....
Lucifer si ma zavolal na "konzultáciu",ale neviem ako jej to povedať.
Nechcem ju opustiť, veď spolu žijeme už vyše roka.
A naše chvíle by som nevymenila ani za peklo, ktoré, nerada si priznávam, mi chýba, dosť...

Rozumieme si, to mi pripomína, že by som jej mala oznámiť to, že som ju prihlásila na jednu školu.
Dúfam, že sa moc nenahvená, ale tieto veci ju ja naučiť neviem.
,,Jess, pod sem prosím ťa."
Vlk, ktorý mal z pravej strany čiernu farbu a z ľavej bielu sa ku mne neochotne rozbehol.
Pozrela som jej do očí, boli nádherné, fialové.
Zmenila sa zase naspäť.

Teraz tam stalo dievča, vlasy mala takej farby ako bol jej vlk a aj oči také mala, teraz jej dokonca bolo vidieť po tele aj tetovania, ktoré mala kvôli používaniu čiernej mágie.
Nadýchla som sa a začala.

,,Ehm, takže, uhm, prihlásilasomťanaškolu."
Pozerala na mňa nechápavo.
,, Môžeš to zopakovať, nerozumela som ti."
Povedala zo smiechom.
,, Prihlásilasomťanaškolu...."
Pretočila oči.
,,....."
Išla na mňa použiť jedno kúzlo, ktoré už raz použila, ale skôr ako stihla som to zakričala.
,,PRIHLASILA SOM ŤA NA ŠKOLU PRE NADANÝCH."
Zarazila sa.
,,Nie! Som pre nich nebezpečná!"
Povedala veľmi naštvane, jej oči sa menili na iba čierne. Zlo v jej duši vyhrávalo, kvôli mne...
,,J, upokoj sa, dobre."
"Neviem sa upokojiť!"
Rozprávala sa so mnou cez myseľ, vedela som, že vedie vnútorný boj sama so sebou.

Vždy mi hovorila, nech sa k nej za žiadnu cenu nepribližujem, keď bojuje s temnotou.
Ale moja hlava mi hovorila niečo úplne iné.
Rozbehla som sa k nej a pevné ju objala.
,,Som tu s tebou, nie si na to sama a nikdy nebudeš, sľubujem."
Prikývla a ja som jej začala hladkať vlasy.
Nič nehovorila len tam tak stála.

Pohľad Jess:
Jej dotyk ma ukľudnil, spomalil mi tep, pomohol mi zase nájsť vnútornú rovnováhu.
,, Ďakujem."
Povedala som po dlhom objímaní.
,, Takže, súhlasíš zo školou?"
,,Čo, ak má tam niekto nájde, alebo zistia, čo som?"
Usmiala sa.
,, Nenájde, nič také sa nestane, stále na teba dávam pozor."
Usmiala som sa aj ja.