Lost Soul

Kapitola 11 - Na ihlách

Už prešiel týždeň a ja sa im snažím vyhýbať, nechcem sa rozprávať o mojom pôvode, väčšinu času trávim na miestach, kde nie sú ľudia, na miestach, kde sa môžem rozprávať so Simonom.
Dá sa povedať, že sme kamaráti, aj keď by som mu mala pomôcť na druhú stranu. Nechám si to na neskôr.
Zatiaľ ho potrebujem, po večeroch mi pomáha sledovať to tu.
Neviem, či mám povedať mojej rodine alebo to schovávať.
Strácam sa, ale radšej ich do toho nezapojím...

,, Prečo sa nám vyhýbaš, bojíš sa niečoho?"
Znova sa ma opýtala Tess.
Už ma nebavilo klamať, ale nevedela som čo povedať.
,,Nie."
Odpovedala som jednoducho a ďalej si čítala.
Zrazu prehovoril Dan.
,,Podľa mňa niečo skrývaš, mám schopnosť vycítiť, keď sú ľudia neúprimny, pri tebe mám taký pocit skoro stále."
Chcela som niečo povedať, ale neoplatilo by sa to.
,,Vedel som to."
Uškrnul sa a sadol si naspäť na posteľ.
,,Dobre, asi nám moc nedôveruješ alebo niečo, ale povedz, čo si?"
Zasekla som sa.
Je zložité povedať, že som len zmiešanec, nie som čisto len premenený alebo čarodej, je tam toho viac....
A kto vie čo robia so zmiešanými.
,,Čo keby ti povieme my čo sme a raz povieš aj ty nám."
Trochu ma zaujali.
,, Poznáme sa už cez týždeň, patrilo by sa konečne normálne zoznámiť."
Usmiala som sa a oni sa zasmiali.
Prvý začal Dan.
,,Okej, takže moje celé meno je Daniel, priezvisko nie je potrebné. Mám 17 a som premenený a démon, keďže obidvaja rodičia sú tiež."
Všetci ho zaujato počúvali, bolo to vtipné.
Tessa sa zdvihla a popravila si sukňu.
,,Moje celé meno je Teressa, ale mám radšej, keď mi hovoria Tessa. Mám 17 a Ryan je môj brat. Som polovičný démon a čarodej."
Hneď keď dopovedala sa postavil Ray.
,,Díki ségra, ako už povedala moje celé meno je Ryan, som od nej o rok starší, takže mám 18. Som démon a čarodej."
Trochu neochotne sa postavil Tay.
,,Som Tyler celým menom, mám 18 a som nástupca na temný trón, čo znamená, že som démon a čarodej."
Nemôžu tu byť na škole samí démoni, či?
Postavila som sa a veľmi dobre rozmýšľala o tom čo poviem.
,,Moje celé meno je Jessica Grace, mám 18 a som zmiešanec."
Povedala som im menšie klamstvo s vekom, ale dalo sa povedať, že som dôverovala s informáciou, že som zmiešanec.
Chvíľu bolo ticho, ale potom som prehovorila.
,,Je tu veľa démonov, na tejto škole?"
Začali sa smiať.
,,Nie, sme tu len my a možno ešte jeden, potom sú tu traja anjeli."
Usmiala som sa, nebolo to až také zlé ako som čakala. Našťastie už sa nepýtali na Scars a Jen, Ani na to, prečo som videla tých démonov.

Všetci spali u nás v izbe, nemala som šancu odísť bez spozorovania.
Dala som sa do mojej duchovnej formy a prechádzala som sa po škole.
Sledovala som, či sme v bezpečí.
,,Kedy si zomrela!?"
Tak som sa zľakla, že som trochu pod skočila...
,,Toto mi nerob Simon... A nie, nie som mŕtva, pomôž mi a vysvetlím ti to."
Pomáhal mi sledovať náš areál školy, do kým som vysvetlovala.
Chvíľu nechápal, ale potom sa chytil.
Dal si veci do kopy.
,,Ty si tá dcéra!"
Pretočila som oči.
,, Môžeš nekričať.... Aj mŕtvy počujú."
,,Nepoprela si to."
Zasmiala som sa.
Začalo vychádzať slnko.
,,Dopekla, musím sa vrátiť."
Utekala som do izby.
Doslova som vbehla do svojho tela.

Mali sme voľno od školy, kvôli bojom, ale teraz zase začína škola.
A ja sa prvý raz konečne porozprávam s ostatnými ľuďmi na škole.
Všetci ešte spali, tak som išla do kúpeľni.
Umyla som sa a prezliekla.
,, Prepáč nevedel som, že si tu..."
Počula som Tylerov hlas.
,,Keby prídeš pred pár minútami, tak by som ťa zabila, ale takto to je v poriadku."
Zapozeral sa mi do očí.
,, Prečo si mi tak strašne povedomá?"
Mal by som mu to povedať? Vie vôbec o dohode?
,,Neviem, možno to raz zistíme."
Zasmiala som sa a on tiež.
Neviem prečo, ale dobre sa s ním rozprávalo.
Síce sme sa rozprávali v kúpeľni, ale čo už.