Lost Soul

Kapitola 12 - Pravda

,,Vylezieš už?"
Chvíľu som rozmýšľala nad teleportáciou, ale nemohla som, riešila by to celá škola...
,,Tak?"
Vyšla som a pozrela som mu do očí.
Bol z neho už muž, nebol to ten chlapec, ktorého som pred pár rokmi stretla.
,, Prečo si tu?"
On je ich Alfa? Či?
,,Ja ani poriadne neviem....ehm, cítila som nebezpečenstvo."
Po mojej vete na mňa len zazerali.
,,Si vlk?"
Zmätene som naňho pozrela.
,, Prečo?"
Najskôr vyzeral, že niečo povie, ale rozmyslel si to.
,, Bežná otázka."
Povedal chalan vedľa neho.
,,Okej....tak ja už pôjdem do triedy..."
Otočila som sa na odchod a vošla do ich rozhovoru v mysliach.
,,Niečo mi na nej nesedí."
,,Neodpovedala nám na otázku."
,,Ale, ja z nej cítim vlka, ale takého.... iného?"
,,Ako to myslíš?"
,,Ja neviem....možno sa mi to len zdalo."
Odišla som z ich rozhovoru a rozmýšľala nad tým, ako krátko tu som.
Som tu týždeň a už ma skoro odhalili.
Aj tak sa s nimi budem musieť porozprávať tento rok.
Je to posledný rok pre moju mamu.

Ďalšie týždne prebiehali normálne.
Ráno škola, poobede príprava na boje, večer kľud s kamarátmi.
A takto stále dookola.
Bolo milé mať chvíľu pokoj a len tak žiť ako všetci okolo mňa.
Nestresovať sa.
Dnes som tu dva mesiace.
Darilo sa mi skrývať všetko čo viem, hrať sa na blbú.
Bola som rada, že ma nikto neriešil.
Ale mala som chuť prebehnúť sa vo vlčej podobe, túto túžbu som potláčala už veľmi dlho.
Rozhodla som sa ísť dnes ďalej od školy a zabehať si, ale najskôr sa opýtam riaditeľov, či môžem ísť mimo školy.

Školský deň prešiel a ja som rovno zamierila ku riaditeľom.
Zaklopala som.
,,Ďalej!"
Vošla som dnu, ale videla som, že sa niečo deje, boli tam okrem nich aj Hope a Dave.
,,Oh, ahoj Grace."
Niekoho ešte čakajú.
,, Ehm, chcela som sa len opýtať, že či môžem na pár hodín opustiť školu."
Chvíľu boli zmätený.
,,Chcem si ísť zabehať do jedného lesa, ktorý som videla cestou sem."
Prikývli.
,,Dobre, ale musíš si dávať pozor, ide niekto s tebou?"
,,Idem sama."
Mierne sa Bela zamračila.
,,Nemala by si ísť sama."
Čo mám povedať!? Nikto nevie, že som vlk a tak chcem aby to aj zostalo.
,,Viem, ale je mi to tak lepšie. Nebojte, prídem podvečer a nič mi nebude."
Nakoniec veľmi neochotne prikývli.

Prišla som do izby a obliekla sa športovo.
,,Kam ideš?"
Opýtala sa Tessa hneď, keď vošla do izby.
,,Von, behať."
Zrazu vošli všetci chalani.
,, Ideš sama?"
Prikývla som a zaviazala som si šnúrky.
,, Idem s tebou, aj tak som si chcel ísť zabehať."
Pozrela som na Tylera.
,,Ehm...ja...ehm..."
Všetci sa začali smiať.
,,Hanbíš sa pred ním behať?"
Smiali sa, ale ja som nevedela čo povedať.
Ale myslím, že on tuší čo som.
,,Dobre, máš dve minúty na to, aby si bol pred budovou školy."
Povedala som a vyšla som von.

Presne o dve minúty sa tam objavil.
,, Poďme."
Čo nečakal, bolo to, že ho chytím za ruku a teleportujem inde.
,,Toto je les kde chcem byť."
Povedala som s úsmevom.
Bol pripravený bežať, ale zastavila som ho.
Všetok strach a obavy opadli, povedala som to narovinu:
,,Chcela som ísť sama, lebo som chcela bežať vo vlčej podobe."
Prikývol.
,, Vieš, keďže som Luciferov syn, viem sa meniť na podobu na hocičoho, takže mi to nevadí."
Zasmial sa a ja tiež.
,, Neboj, pár týždňov už tuším kto si."
Usmiala som sa a potvrdila jeho tušenie.
,,Som dcéra draka."
Usmial sa a zmenil formu na vlka.
Teraz bol rad na mne.
Cúvla som a dala som si dole gate a tričko, to som schovala do kríku a zmenila som sa.
Bola som o dosť väčšia ako on. Bolo to vtipné, a videl ma v mojej pravej vlčej podobe.
,,Wow."
Usmiala som sa a zmenila som farbu len na čiernu, pre istotu, keby nás niekto uvidí.
,,Ideme?"
Opýtal sa, ale ja som sa len rozbehla.