Lost Soul

Kapitola 19 - Normálny život?

Ubehol týždeň od tej udalosti, Scars sa snažila vyzerať tak, že je s tým okej, chcela byť silná. Chápala som ju, ale aj tak som jej chcela pomôcť, takže keď ma poprosila aby mohla bývať s nami v izbe tak som to dovolila aj ja aj Tessa. Hlavné bolo, že sa o Tom nedozvedia učitelia.

Bežala som na prvú hodinu, keďže som zaspala a Trasa ma nezobudila.
Jasné, že som sa potkla....
Pretočila som oči a začala som si zbierať veci.
,,Grace?"
Pozrela som na osobu ktorej patril hlas.
,,Oh, ahoj Kira."
Usmiala som sa.
,,......Ako sa všetci majú?"
Nachvíľu sa zamyslela.
,,Ide to, len sú trochu smutný, dostanú sa z toho, viem to."
Žiarivo sa usmiala.
,,Plánuješ aj niečo urobiť?"
Zatvárila som sa zmätene aj keď som presne vedela načo naráža.
,,O čom to rozprávaš?"
Zamyslela sa.
,,Chcem vedieť či plánuješ nejaký ťah proti druhej strane."
Áno, pracujem na tom.
,, Zatiaľ nie, povedala si, že sú v tom, že som zničená, takže očakávajú môj ťah."
Prikývla.
,,Hlavne neurob niečo čo budeš ľutovať."
Bohužiaľ také rozhodnutia robím stále.
Prikývla som.
,,Ak sa nemýlim, tak už ti dávno začala prvá hodina."
Nikdy som viac nestresovala ako v tom momente.
,,Sakra musím ísť maj sa!!"
Rozbehla som sa do triedy a jemne silno otvorila dvere.
,, PREPÁČTE, ŽE MEŠKÁM!"
Povedala som na jeden nádych a potom som začala nahlas dýchať z toľkého behania.
,,Stalo sa to prvý raz, takže ti to prepáčim, ale nemôžeš mi len tak hrubo vtrhnúť do triedy."
,, Prepáčte!"
Zasmial sa, polka triedy tiež iní ma začali ohovárať.
,,Dobre, môžeš si sadnúť."
Prikývla som a prešla som k môjmu miestu vedľa Tessy.
,,Toto ti tak ľahko neodpustím."
Povedala som s úsmevom.
Ona sa len ku mne naklonila a s ešte väčším úsmevom mi pošepkala.
,,To máš na sebe pyžamové gate?"
Pozrela som dole.... Sakra......
Neodpovedala som a Tessa sa začala nahlas smiať.
,, Chceš sa podeliť aj s triedou?"
Opýtal sa nahnevane učiteľ.
,,Nie pane, prepáčte."
Povedala rýchlo a on jej prestal venovať pozornosť.
Trieda potom prebiehala celkom rýchlo.

Po škole sme išli rovno do našej izby.
,,TY SI CELÝ DEŇ V PYŽAMOVÝCH GATIACH!!!!! HAHAHA!!"
Dan sa začal smiať na celú izbu a tak isto aj ostatní.
........
Po chvíli som to nevydržala ani ja a začala som sa smiať.
,, Prečo si ma vlastne nezobudila?"
Opýtala som sa keď sme sa ukľudnili.
,,Len tak, povedala som si, že potrebuješ oddych, čakala som, že neprídeš celý deň. Povedala by som, že ti bolo zle a hotovo."
Jemne som sa zamračila.
,,Nepotrebujem oddych....."
Teraz sa zamračili pre zmenu všetci na mňa.
,,Jess, celý týždeň si nespala, vieme, že chceš aby bolo všetko normálne a dávaš na nás pozor, ale to robiť vážne nemusíš."
Prehovoril Ty vážne.
,,Viem, že nás sleduješ v noci."
Prehovorila Scars.
,, Strašidelné!"
Povedala so smiechom Tessa.
,,Chcem len aby ste sa dobre vyspali, Dan druhú noc vyzeral strašne vystresovane, tak som mu jemne upravila sen a to isté aj Ty a ty Tessa."
Potom som pozrela na Scars.
,,Ty mávaš nočné mory stále, snažím sa vám len pomôcť."
Ona sa usmiala a prišla bližšie ku mne.
,,My vieme a ceníme si to, ale aj ty potrebuješ oddych, aspoň raz za čas."
Prehovorila kľudne Scars.
,, Dobre, fajn pospím si počas tohto víkendu."
Zasmiali sme sa a pokračovali sme v rozprávaní.