Lost Soul

Kapitola 8 - Priatelia

,, Máš to tú, ehm, pekné."
Začala som sa smiať.
Jen len pretočila oči.
Vyzeralo to presne ako tie staré hororové domy.
Neupratovalo sa tu asi mesiace, bordel všade, pavučiny, pavúky.
A keďže sme boli v pekle, tak aj výhľad bol, hmm, nie veľmi okúzľujúci.
Keď som si dopozerala dom a pozrela som na Jen, vedela som, že má niečo na mysli.

,, Prečo sa správaš tak milo, po tom čo som spôsobila tvojej rodine?"
Ako by som ja jej rodine neublížila....
Videla som, že táto otázka ju už dlho trápila.
,,Ja neviem Jen, myslím, že ti peklo prospelo. Meníš sa."
Nemyslela som to v zlom, možno jej došlo, že všetkým ubližovala.
Zasmiala sa.
,, Keď každý deň uvidíš toľko trpiacich duši, zistíš ich príbehy, trochu ťa to dostane, hlavne, keď už máš emócie."
Usmiala som sa.
Vedela som presne ako sa cíti.
,, Nemusím mi hovoriť dvakrát."
Zasmiala sa, vedela, že aj ja som sa stretla s trpiacimi dušami, keď som im pomáhala na druhú stranu.
Síce nevie, že viem ich príbehy, ich životy, všetko, ale myslím, že chápe.

,,Dnes večer ideme pozrieť Scars, ale neviem ako dlho ťa tu udržím schovanú."
Trošku ma zaskočila, ale bola som šťastná.
Usmiala som sa.
,, Ďakujem."
,,Ale zatiaľ si pospi, tu ide čas inak, zobudím ťa."
Prikývla som a na chvíľu zaspala.
Už som potrebovala spánok, bol to jeden dlhý deň.

,, Vstávaj, za chvíľu príde."
Nechápavo som na ňu pozrela.
Nevedela som čo sa deje, takto dobre som dlho nespala.... A ona ma budí?
No po chvíli mi to došlo.
,,Zavolala si ju sem?"
Nestihla ani prikývnuť, Scars rozrazila dvere.
S tým jej úžasným úsmevom.

,,Jess."
Povedala nadšene a objala ma.
Bola som rada, že ju vidím.
,,Chýbala si mi Scars."
,,Aj ty mne."
Objala ma ešte pevnejšie.
Keď sa odtiahla som si ju celú pozrela.
Pamätala som si ohľadom nej aj malé detaily.
Vždy keď sa usmiala mala pravý kútik pozdvihnutý, vyzeralo to zlato.
,, Máš viac jaziev, ako predtým..."
Úsmev jej zmizol a do konverzácie sa zapojila Jen.
Vedela, čo s ňou presne bolo.
,,Lucifer jej dal trest, jeho tresty nie sú príjemné. Zavrie ťa do tvojho pekelného uzlu plus ťa každý deň príde niekto porezať, je to nejaký rituál."
Scars sa zamračila.
Nevyzerala nadšene s tým, že to Jenesie povedala.
,,Ako vlastne ty zapadáš do príbehu?"
Začali sme jej vysvetľovať čo sa všetko diaľo, kým bola preč.
Niekedy sa smiala, inokedy bola vážna, ale to sa dokonca pochopiť.

Povedala som jej o tom, ako mi Jenesie pomáhala aj po tom čo som jej zabila brata.
Hovorila som jej aj to, že som stretla moju rodinu, ale neurobila som najlepší prvý dojem.
Hovorila som aj detaily, nechcela som klamať, chcela som aby naše vzťahy boli čo najviac úprimne.
Potrebovala som, aby videli, že im naplno verím.
Potrebovala som, aby ma nikdy nesklamali.

Celý deň sme sa rozprávali, ja Scars a aj Jen.
Vyzerali šťastné.
Konečne, bolo na čase aby boli aspoň trochu šťastné.
Takže som bola šťastná aj ja.
Vidieť ich usmievať bol ten najkrajší darček aký som kedy dostala.

,, Takže, kamoška, čo podnikneme zajtra."
Opýtala sa Scars Jenesie.
Jenesie vyzerala veľmi zaskočene.
,,K... kamoška?"
Jenesie sa opýtala tak zmätene ako aj vyzerala.
Scars prikývla a ja som sa začala smiať.
Jenesie na chvíľu posmutnela, ale potom sa znova usmiala.
,,Toto je prvýkrát čo mám inú kamošku, ako brata....."
Scars vytiahla fľašku whiskey.
,,Tak to musíme osláviť."
Podala pohár Jen a pripili si.
,,Sorry malá, si ešte moc malá na alkohol."
Zasmiala som sa.
,, Viem, stará."
Celú noc sme sa smiali a smiali.
Chcela som, aby to nikdy neskončilo.
Budú to pekné spomienky, momenty keď sme na všetko zabudli a užívali si zábavu.
Dobre sa takto zastpávalo.