Lost Soul

Kapitola 10 - Ochránca

Môj svet sa rozpadal ešte viac.
Bola som celá nesvoja, bála som sa.
Postavila som sa a pribehla som k oknu.
Ja sa bojím...
Tento pocit som cítila len raz a to už veľmi dávno.
Je to pre mňa ako keby niečo nové.
Nevedela som čo robiť.

,,Jess!? Si tu?"
Započula som Scars dole v hale.
,,Som hore!"
V momente bola pri mne.
,,Si v poriadku?"
Neodpovedala som, sama som nevedela.
On a ma len objala.
,,Chcela prísť aj Jen, ale Lucifer si ju zavolal."
Prikývla som a objímala som ju ďalej.
,,Viem, že je to asi najhoršie, čo môžem navrhnúť, ale mala by si sa vrátiť k rodine, ako si už dávnejšie hovorila sú v nebezpečí. A teraz vieš už aj v akom veľkom."
Podala mi pohár vody, keď som sa napila som odpovedala:
,,Ja viem, ale ešte im nepoviem pravdu, budem ich chrániť najdlhšie ako sa len bude dať."
Chvíľu sme sa ešte rozprávali, potom odišla a ja som zaspala.

Vydala som sa na zúfalú cestu, chcela som ich chrániť.
Potrebujem nové meno a priezvisko...
Okej, môžem používať aj moje druhé meno, veď to nepoznajú, ale čo s priezviskom.
Smith a Stevens.
Hmmm. Smivens? Steveth? Alebo niečo úplne iné?
Neviem, uvidím, to nebude prvá vec na ktorú sa ma opýtajú....či?

Už som bola v lese vedľa školy, keď som započula výkriky a zvuky boja.
Hneď som pridala do kroku.
,,Nevieme kto ste ani čo chcete! Nechajte nás byť!"
Kričala Bela.
No druhá strana nereagovala, len sa oproti ním rozbehli, asi znova, keďže obidve strany vyzerali zničene.
Najskôr som len sledovala, vyzeralo to tak, že naši vyhrajú.
Ale Belu zrazili na kolená a zahnal sa na ňu mečom.
V momente som tam bola.
Bolo to celé akoby spomalené.
Postavila som sa za ňu a vystrela ruky.
Ohnivý meč sa pomaly približoval, až keď sa ma dotkol som zistila akú chybu robím.
Bol to meč z pekelného ohňa..... Nemusela som hneď dnes prezradiť, že ho mám.
Timoti Belu teleportoval preč a všetci prestali bojovať.
Boli totiž zameraný na mňa a muža nado mnou.
Prekvapenie mal v očiach len chvíľu. Potom meč začal tlačiť a mňa to donútilo kľaknúť si.
,,Kto si a ako to, že si ešte nezomrela!?"
Zazneli slová, na ktoré v tom momente chceli asi odpoveď všetci.
Jeho oheň vyvolal ten môj, to sa ešte nikdy nestalo...
Môj oheň začal doslova pohlcovať ten jeho.
Cítila som, že sa mi zmenili oči na ohnivé, takže som mu pozrela do očí a povedala slová, ktoré patrili len a len jemu.
,,Som tvoja nočná mora."
Využila som to, že sa zľakol a zmenila som všetok ten oheň na dýku, ktorú som mu bodla do srdca.

Keď jeho telo predo mnou zmizlo, cítila som sa slabá. Vedela som, že za pár rokov budem mať skúšku ohňom, buď ho ovládnem, alebo ovládne on mňa, do vtedy ma bude unavovať.
Padla som na zem.
Moc som nevnímala, pozerala som do zeme.
Vedela som, že mi ešte horia oči, potrebovala som ten oheň ukľudniť, potrebovala som ho dať preč.
Ale bez pomoci iných živlov.
Začala som dýchať veľmi pomaly, začala som sa sústrediť na všetko na okolo.
Stálo okolo mňa celkom dosť ľudí.
Znova som sa nadýchla a oheň konečne zmizol, ale s ním aj moja energia.
Padla som na zem a moje oči sa zavreli.

..........

Zobudila som sa na to, že som cítila chlad, veľmi nepríjemný chlad.
Nechcela som ešte otvoriť oči, ale donútila som sa.
V miestnosti som nebola sama.
,,Ahoj, ja som Hope a toto je môj manžel Dave."
Usmiala som sa a podala som im ruku.
,, Ďakujem, že si mi zachránila sestru."
Len som prikývla.
Povedali, že počkáme kým príde Bela a Timoti.
Takže mi povedali, nech si ešte pospím, že ma zobudia, tak som to aj spravila.

,, Zobuď sa."
Zazneli slová a ja som v momente bola hore.
,,Dobre, takže ja som Timoti a toto je moja žena Bela."
Začala som sa sa skoro dusiť, on si ju zobral?
,,A ty si?"
Usmiala som sa.
,, Grace."
,, Teší nás Grace."
Povedala Hope, s tým najviac úprimným úsmevom na svete.
,,Teraz by sme boli radi, keby nám povieš, čo si tu robila."
Prikývla som.
,,V mojom starom meste o tomto mieste často hovorili, takže som sa rozhodla sem prísť a naučiť sa viac, a keď som započula boj, tak som vedela, že musím pomôcť."
Uverili mi, niekedy som vedela byť dosť presvedčivá.
Prikývli a zaviedli ma do nejakej izby.
Bolo to zvláštne, nepýtali sa ma na ten oheň, otázky asi prídu až neskôr.
,,Toto bude tvoja izba, býva tu ešte jedno dievča, dúfam, že si padnete."
Prikyvla som a oni odišli.