Lost Soul

Kapitola 3 - Hra

,, Jessica, zobuď sa."
Zavrtela som sa.
,,Ešte 5 minút."
Otočila som sa na druhú stranu.
,,Teraz!"
Zakričal mne nie moc známi, hneď som si na všetko spomenula.
Rýchlo som otvorila oči.
,, ....Sebastian...!"
Vykríkla som viac prekvapene, ako nahvenane, keď som pozrela na osobu.

,,Teraz si v pekle. "
Povedal a cúvol odo mňa.
Začala som sa vrtieť ešte viac, ale bolo to zbytočné, pripútali ma.
Stál predo mnou môj biologicky otec, ale mne z neho bolo len zle, viem čo spravil mame a aj to čo spravil Jenesie, svojej vlastnej sestre.
Chcela som použiť moju moc, ale ani to nešlo, cítila som ju, no veľmi slabo.
,,Dopujú ťa celé dni niečím, čo ti zastaví schopnosti. Aby si neušla."
Zatvárila som sa nahnevane.
Možno vedia o mojej sile.
,, Prečo som tu?"
Sebastian sa začal prechádzať po izbe.
,,Patríš Luciferovi."
Pretočila som oči.
,, Tú stupidnú dohodu si vyhod z hlavy, nikto ma nevlastný. To som dala najavo už aj Luciferovi!"
Vedel, že o tom viem.

Usmial sa.
,, Pôjdeš do sveta ľudí."
Prechádzal sa a rozprával ďalej.
Bola to moja šanca rozmýšľať ako utečiem.
,,Potom do sveta čarodejov a premenených, spečatíš osud a budeš vládca pekla, po boku Tylera."
Kto je Tyler? To je teraz jedno...
O čom nevedel, bolo, že som stále silnejšia a silnejšia, nie len schopnostami, viem si zobrať aj vlastnosti môjho vlka.
Vytrhla som sa zo zajatia.

Vyčarovala si dýku nádeje a temnoty.
Zatlieskal mi a začal sa smiať.
,,Vieš vôbec, na čo slúžia?"
Prikývla som, aj keď som poriadne nevedela.
Vedela som len útržky ohľadom toho, vďaka maminej pamäti. Ale vedela som iné veci.
Usmiala som sa.
,,A ty vieš, čo vznikne, keď sa spoja?"
Nečakala som na odpoveď, spojila som ich dokopy a vznikol mi meč zatratenia, hocikoho prebodne, poreže, hocijako ublíži, tak tých duša už nebude, žiaden posmrtný život, nič.
Budú vymazaný a to navždy.
Mňa nemôže zraniť, lebo som majiteľ.
To som zistila, keď som sa snažila zistiť, na čo slúži.

Bastian začal cúvať.
,,Toto je zato, že si mi zabil matku."
Bodla som ho do srdca.
Pomaly som to vytahovala a hovorila:
,,A toto za to, že si zapredal moju dušu."
,,Ty..... si..... ju..... zabila...."
Pozerala som naňho, ako sa mení na prach a ako jeho prach sadá na zem.
Tešilo ma to, ale jeho slová som mala v hlave.
Je to pravda, že som ju zabila...

,, Čas utiecť."
Nemohla som sa teleportovať,ani som nechcela, do kým nebudem pri Scars, a aj tak som nato bola moc slabá, veď ledva som stála.
Neviem aké svinstvo mi dávali.

Zmenila som moju podobu, ako to robím vždy medzi novými ľuďmi.
A začala som sa prechádzať a hľadať Scars.
Nikde nebola, vedela som, že ju určite zajali.
Ale kde tu majú väzenie?
"Scars, počuješ ma?"
.....
"Scars?"
"Jess? Kde si, ublížili ti, si v poriadku?"
"Ja som v poriadku, kde si ty?"
"V pekle na temnejšej strane, mám trest."
"Idem po teba."
"Nie! Uteč...."
Doslova som vypla náš rozhovor, idem z pekla s ňou alebo nejdem vôbec.
Nechcem ju tu nechávať, viem aký bude jej trest...

Prehľadávala som celé peklo, ale nevedela som ju nájsť.
Moje sily, už boli skoro v normále, tešila som sa.
Začala som utekať, ale narazila som do pekelného anjela.
Nič som nepovedala, bolo to len dieťa, možno 5 rokov staršie ako ja, kto vie?
,, Keď máš krídla ty?"
Opýtal sa ma.
,,Tu."
Povedala som a ukázala mu moje temné krídla.
,,Sú trochu....malé....?"
Usmiala som sa.
,,Som tu krátko, ešte len rastú."
Prikývol a ja som sa začala ponáhľať, aby sa ma viac nepýtal.
No dobehol ma a išiel so mnou.
,, Prečo sa ti neviem dostať do hlavy?"
Mám tam blok.
Scars som nevedela spraviť blok, ale mne to ide, ide o to, že sa mi do hlavy nedostane ani tá najtemnejšia kreatúra, a ak hej, tak to moje myšlienky a spomienky pred nimi, aj predo mnou na určitú dobu ukryje.
Je to skvelé.
Usmiala som sa.
,,Neviem, a není moc milé, snažiť sa niekomu dostať do hlavy..."
Zamyslel sa a začal sa ma pýtať veľa otázok.
,,Dobre, počuj."
Stopla som ho.
,, Niečo ti poviem, okej?"
Prikývol.
,,Potrebujem, niekoho nájsť, nemám čas sa s tebou vykecávať, jasné?"
Usmial sa a obišiel si ma z druhej strany.