Lost Soul

Kapitola 22 - Sťahovanie

Musela som vymyslieť plán ako ich dostať z hry, aspoň niektorých. Musím využiť element prekvapenia. A musím to urobiť sama, nemôžem ich požiadať o pomoc.
Ale čo spraviť, nemôžem sa teleporovať to by si všimli. Kto vie čoho všetkého je ona schopná.
Keď sa nad tým zamyslím neviem ani čoho sú jej ľudia schopní...
Potrebujem si to veľmi dobre premyslieť inak to nedopadne dobre.
,,Nad čím rozmýšľaš?"
Pozrela som na Tessu.
,, Čo!? Uhm nad ničím prečo?"
Scars sa zasmiala.
,,Lebo sa ťa už dlho niečo pýtam a ty ma ignoruješ."
,, Čo si hovorila?"
Usmiala sa a zopakovala otázku.
,,Chcela som vedieť ako vysvetlíme Becce mňa, doteraz aj keď sme boli u vás som nebola pre ňu viditeľná, ale teraz keď budeme všetky bývať spolu jej budeš musieť vysvetliť, že existujem."
To mi ani nenapadlo.
,, Večer sa sťahujeme síce len o kúsok, ale aj tak."
Prikývla som a išla som hľadať Beccu, verím, že je s Derekom.

Zaklopala som na Derekove dvere.
,, Ďalej!"
Pomaly som ich otvorila, kto vie čo robili. Zasmiala som sa.
,,Ahojte."
Povedala som keď som vošla dnu.
Myslela som, že tam budú iba oni dvaja, ale boli tam aj ďalší chalani. Spoznala som ich boli s Derekom v lese vtedy keď ma našli.
,,Ahoj."
Povedali Derek a Becca naraz.
Po zoznámení sa som si spomenula prečo som vlastne tam.
,, Môžeme sa porozprávať Becca?"
Prikývla a tesne pred východom sa zastavila.
,, Skôr ako odídeme, mali sme s Derekom šialený nápad, ktorého dúfam, ze sa zúčastníš."
Zmätene som na ňu pozrela.
,,Chceme založiť vlastnú svorku a chceme ťa tam, keďže si vlk!"
Jemne kričala, bolo počuť to aká je nadšená.
Keď sa pozriem na našu školu, nie je tu veľa svoriek väčšinou to čo som si myslela, že sú, boli len skupiny kamarátov. Ale boli tu také menšie. Ale aj tak.
,,Ste si istí? Toto je celkom obrovský krok."
Derek prikývol, bolo mi jasné, že on a Becca by boli vodcami.
Nevadilo by mi to, ale aj tak do teraz som tajila, že som vlk. Prečo ma vôbec chcú do ich skupiny.
,, Prečo ja?"
Opýtala som sa potichu.
,, Vážne Grace? Si silná a skvelá kamarátka! Bez teba by sme neboli kompletný."
Musím sa ale pridať až po mojej pomste inak by vedeli zistiť kde som.
,, Dobre pridám sa, ale dajte mi tak týždeň."
Prikývli a Becca ma od radosti objala.
Potom sme konečne odišli.

,,Hej sme tu!"
Kričala som pri tom ako som otvorila dvere do mojej a Tessinej izby.
Čas na vysvetľovanie.
,, Sľub mi, že zostaneš kľudná ak sa stane hocičo."
Becca na nás zmätene pozrela a prikývla.
,,Dobre, Scars ukáž sa."
Scars sa dala do podoby, ktorú vidia aj ľudia.
,,Woah!"
Skríkla Becca a schovala sa za mňa.
,,Ahoj, som trojka, ale volaj ma Scars."
Scars sa usmiala a podala jej ruku.
,,Som Becca."
Povedala potichu a podala jej ruku.
,, Si mŕtva?"
Opýtala sa po chvíľke Becca.
,,Nie, čo si nikto nevidí mŕtvych, okrem anjelov a démonov čo idú pre ich duše."
Všetci sa zasmiala aj ja, ale viac nervózne.
,,Som démon. Dá sa povedať, že som mŕtva, ale teraz ak by som zomrela, tak už je to úplne reálne."
Prikývla.
,,V tvojom živote pred tým si sa volala Scars?"
Zasmiali sme sa ja a Scars.
,,Nie z toho si nič nepamätám. Toto meno vymyslela Grace lebo sa jej nepáčilo, že sa volám trojka."
Ja som sa len usmiala pri spomienke na ten deň.
,, Prečo práve tak?"
Teraz smerovala otázku na mňa.
,,On, to bolo kvôli všetkým tým jazvám, ktoré má."
Prikývla.
,,A prečo je s vami v izbe?"
Rozpovedala sme jej všetko čo sa stalo, niekedy aj detaily.
,,Aha, prepáč, nevedela som, že ti zomrel niekto tak dôležitý."
Čo nikto nečakal, bolo to, že ju Becca objala.
,, V pohode vážne, ja som len rada, že mi baby dovolili zostať, takže sa chcem opýtať aj teba, či by som mohla naďalej žiť s vami."
Prikývla a usmiala sa.
,,Mohla by si ju prosím nespomínať nikomu, iba naša malá skupinka vie, že tu žije nikto iný."
Povedala som s troškou strachu.
,,Neboj."