Lost Soul

Kapitola 25 - Lilith

Táto kapitola bude trošku iná,bude tu veľa časového preskakovania, dúfam, že sa vám bude páčiť.

Pred veľmi veľa rokmi.
Pohľad Liliany (sestra Lucifera):

,,Oci, oci, keď budem veľká tak budem vládnuť ja, že?"
Otec sa usmial a prikývol.
,, Všetko čo je moje a tvojej mami bude tvoje, veď predsa si moje jediné dieťa."
Bola som šťastné dieťa, mala som mať všetko, všetko malo byť len moje, ale moji blbý rodičia sa museli rozhodnúť mať ďalšie dieťa.
,, Ako chceš aby sa tvoj budúci brat volal?"
Chcem aby zomrel! Berie mi to čo má byť moje.... Nie, o čom to hovorím, som staršia, ja budem tá čo bude silnejšia.

Roky prešli a my sme rástli, začalo mi dochádzať, že otec už neplánuje dať pekelné kráľovstvo mne, ale jemu.
,, PREČO PRÁVE ON JA SOM LEPŠIA!!"
Otec sa zamračil, ale potom s kľudom vysvetľoval.
,,Je silnejší, peklo potrebuje silného vládcu, teba obmedzujú presne tieto emócie."
Žijem už dostatočne dlho, ale takto som sa ešte v živote nahnevala.
Nič som nehovorila proste som odišla na chvíľu na zem.

Všade kde som pozrela všetci sa snažili prežiť, všetci sa snažili iba o prežitie, zbytočné boje medzi sebou. Ako môžu byť takýto hlúpi?
Keď som sa ukľudnila som sa vrátila späť.
,,Spravil som ti niečo?"
Spýtal sa ma Lucifer s tým jeho znudeným pohľadom.
Zobral si mi všetko!
,,Nie, prečo?"
Zamyslel sa a prehovoril.
,,Mala by si sa prestať správať ako detsko, si staršia ako ja, ale toto ťa bude brzdiť."
Zamračila som ešte viac ako predtým, čo si o sebe myslí?
Zaútočila som na neho, ale nejakým spôsobom vyhral.
,,Som silnejší, neskúšaj niečo takéto znova."

Roky tu plynú nesmierne pomaly a to, že každý deň vidím ako sa Lucifer stáva silnejším a silnejším je vec, ktorú neviem zniesť.
Ja na druhej strane som sa rozhodla, že by som chcela žiť normálny život, taký ako majú ľudia.
Každý deň som ich začala sledovať a sem tam aj chodím von na prechádzky, niekdy si užijem aj trochu viac.
A všetko čo robím vonku v normálnom svete, to čo sa naučím, robím potom tu, učím sa veľa nových vecí.
Ale moje šťastie nemôže dlho trvať vždy ho musí niečo pokaziť.

,,Lily, toto už nemôžeš robiť všetky tie hlúposti, ktoré si ťaháš zo sveta tých úbohých ľudí vyrušujú všetkých okolo teba, ako tvoja matka ti zakazuje aby si tam ďalej chodila!"
Huh?
,,Takže teraz po toľkých rokoch nevšímania si ma si sa rozhodla, že chceš byť mojou matkou..........Tak ja ti niečo poviem Mami."
Zlomyselne som sa na ňu usmiala, zatiaľ čo som si vytvorila dýku.
,,Už mi nerozkazuje nikto."
Bodka som ju rovno do srdca a začala som sa smiať.
Dýku som nechala vypariť spolu s dôkazmi, že by som s týmto mohla mať niečo spoločné a pokračovala som ďalej vo svojom dni.

,,Bola si to ty, však!"
Zakričal na mňa otec po pár mesiacoch.
,,Neviem o čom hovoríš."
,, Odíď."
Čo?
,, Čo si povedal?"
Prišiel ku mne bližšie.
,, Odíď a už sa nikdy nevracaj."
Zmätene som sa zasmiala.
,,Som tvoja dcéra a toto je môj domov, nemôžeš ma len tak vyhnať."
Nič nehovoril.
,,Toto nemyslíš vážne! Aj ty si zabil svojich rodičov, aby si sa stal kráľom!"
,, Môj otec zabil moju matku, preto som ho zabil. Nie preto, že som sa rozhodol v priebehu sekúnd kvôli hnevu ako malé decko, dospej už! Žiješ už niekoľko stoviek rokov, čakal som, že máš nejaký rozum!"
Otočila som sa a začala som kráčať preč.
,, Ešte jedna vec, skôr ako začneš žiť s tými ľuďmi, ktorých tak veľmi miluješ. Vieš čo je trest za zabitie niekoho kto je vyššie postavený ako ty?"
Skôr ako som odpovedala som zacítila ostrú bolesť v oblasti mojich krídiel.
Začala som kričať keď som prišla na to čo robí.
,, Zbláznil si sa?!!?"
Moje krídla odrezal a podpálil.
,, Pravidlá platia na všetkých, teraz môžeš odísť."
So slzami v očiach a krvou všade na chrbte som začala kráčať preč, na miesto ktoré spája zem a peklo.
,,Hej, kam ide.......si v pohode?"
Opýtal sa ma Lucifer, ktorý asi išiel za otcom, neodpovedala som, išla som ďalej.
,, To ťa nemusí zaujímať Luci, tvoja sestra chcela normálny život, tak sa rozhodla odísť na zem."
Počula som ako otec hovoril v pozadí.