Lost Soul

Kapitola 14 - Realita?

,,Takže, hmm ako to povedať, neviem čo sa ti snívalo, ale skoro si zničila všetko okolo seba."
Nechápavo som na ňu pozerala.
,,Obidve sme spali, zobudila som sa na to, že necítim posteľ. Ehm....otvorila som oči a ty si ležala na zemi..... A ja som bola vo vzduchu, na chvíľu to prestalo a ja som padla na zem, ale keď som sa ťa snažila zobudiť si ma popálila."
Zdvihla ruku a ukázala mi popáleninu.
,,Prepáč...."
Nič nehovorila, len prikývla a pokračovala.
,,Kedže to nefungovalo, tak som chcela zavolať chalanov, lenže tento raz si bola vo vzduchu ty. Stále som netušila čo sa deje, ale zrazu som sa znášala aj ja, aj všetko okolo, v hlave som si hovorila, že to je ako búrka a vtedy vonku začala búrka! Ale nie obyčajná, robila si ju ty! Neviem ako, ale hej."
Na chvíľu si dala pauzu.
,,Ako to myslíš, že to nebola obyčajná búrka."
Pozrela do zeme a odostrela záclonu....
.....
,,To som urobila ja?"
Všade boli kusky všetkého, veľa stromov pozhadzovaných, videla som dokonca aj mŕtve zvieratá. Ešteže nie ľudí....
Obloha bola jasná, akoby sa pred chvíľou nič nestalo.
,,Pri tom ako všetko v izbe doslova lietalo, som sa rozhodla zadívať sa na tú búrku. Ako som už hovorila, nebola obyčajná. Do tej búrky boli dané živly, bol do nej daný kúsok teba. Áno, zhodila si stromy, ale narástli, potom zhoreli, boli zhodené a stále dokola. Fúkal taký silný vietor, že sa divím, že škola ešte stojí. Po chvíli začali rastliny rásť okolo školy, ale kedže si to spôsobovala ty, zaútočili hlavne na naše okno na mňa, začala som na teba kričať, ale nepočula si ma, rastliny ma začali škrtiť, prosila som a prosila, ale ty si spala...... Keby sa zobudíš neskôr, myslím, že som mŕtva..."
Nevedela som čo povedať, ale musela som to napraviť.