Lost Soul

Kapitola 13 - Vrah

Dni sa trochu znormalizovali, škola cez deň nuda, potom sranda s kamošmi a takto dokola.
Chvíľu som sa rozprávala aj s tým duchom, ktorý ma stále prosí o to aby som nešla do neba s cieľom zabiť. Ale ja proste musím aj keď vážne nechcem....

,,Nad čím rozmýšlaš?"
,,Ani neviem, práve som zabudla."
Povedala som so smiechom.
,,Deti, nerozprávajte sa a vnímajte hodinu."
Zasmiala som sa a Tessa tiež.
Uvidela som za oknom Simona.
,,Uhm, pán profesor, prepáč Stan, môžem ísť prosím na záchod?"
Prikývol a ja som vyšla z triedy.... Stále si neviem zvyknúť na to, že im mám tykať.
Vybehla som za budovu a sadla som si na zem, aj tak o chvíľu zvoní a bude prestávka.
,,Simon? Kde si?"
Počula som smiech za mnou.
,,Stalo sa niečo?"
Opýtala som sa vážne no on sa len zasmial.
,,No hovor, chcem vedieť dôvod prečo som práve vyšla z triedy len tak..."
Objal ma a povedal:
,,Už sme sa dlho nerozprávali a chýba mi toooooo."
Pretočila som oči.
,,Naozaj, pre toto som tu?"
On sa len zasmial.
,,Na to, že si mŕtvy si dobre otravný."
Zatváril sa urazene, ale potom zvážnel.
,,Niekto ide. "
,,Čo?"
Skôr ako odpovedal sa tam objavil môj brat.
,,Prečo nie si v triede?"
Čo mu mám odpovedať!?
,,Nehovor mi, že patríš medzi tie deti čo chodia za školu fajčiť."
Zasmial sa a ja tiež.
,,Nie, ja.... Prišlo mi blbo a potrebovala som ísť na vzduch."
Usmiala som sa a Derek si sadol vedľa mňa.
,,Nemyslím, že sme sa reálne zoznámili, aj keď si tu už pól roka."
Zasmiala som sa.
,, Som Grace, ty si?"
Podal mi ruku.
,,Derek."
Usmial sa a hneď som videla tú podobu s mamou.
Pozrela som mu do očí a videla Victora.
Čo som nečakala bolo, že on vytiahne cigarety a zapáli si.
,,Neboli ti pred chvíľou deti ako ty na smiech? "
Zasmial sa.
,,Hej, ale pomáha to s nervami."
Jednu mi začal podávať.
,,Chceš?"
Usmiala som sa.
,,Nie dík, možno inokedy."
Zasmial sa a dal ju naspäť do balíka.
,,Tvoja škoda."
Pozrela som mu do oči znova, videla som bolesť, únavu a strach....
,,Si v poriadku? Chceš sa vyrozprávať? Možem byť tvoja kamarátka vŕba."
Pri poslednej vete som ho kamarátsky udrela do ramena, zasmial sa.
,,Ja neviem, nechcem ti dávať do hlavy moje problémy..."
Usmiala som sa.
,,Neboj, ja ťa rada vypočujem, vyzeráš byť fajn chalan a ak mi aj niečo povieš tak to bude tajomstvo medzi nami, prisahám."
Vystrčila som malíček.
Prijal ho a povedal.
,,Fajn, takže ak to porušíš ti môžem odrezať malíček?"
Zasmiala som sa spolu s ním a prikývla.
,,Asi bude fajn keď mi na to dáš tvoj neutrálny názor."
Prikývla som a čakala kým začne.
,,Ja.. Uhm.... Začalo to pred pár mesiacmi, tesne pred tým ako si prišla, chodili sem rôzni ľudia hovorili rôzne šialené veci, proroctá a tak."
Pozrel na mňa, na môj výraz, ale ten sa nemenil, počúvala som ho.
,,Raz prišiel muž v dlhom čiernom kabáte a hovoril o mojej sestre, povedal, že žije a že vie kde je, ale neveril som, čo bolo správne, ukázalo sa, že netuší kde je, chcel by som ho k nej zaviedol, ale ja ani neviem či ona žije..... Možno je niekde ďaleko s mamou, možno to aj ona prežila..... Neviem.... To je jedno odbočil som od témy."
Smutne sa usmial a ja tiež.... Možno by som mu to mala povedať.....
,,Po tom mužovi sem chodilo stále viac a viac ľudí, ktorý ju hľadali. Nepoznám moju sestru, myslím, že o nás ani nevie, ale dala nás do nebezpečenstva, nebyť nejakej baby v knižnici moja sesternica by už bola mŕtva.... Ja, nechcem aby niekto z mojej rodiny zomrel. Mama a otec sú asi už mŕtvy.... Ale...."
Nedorozprával, zlomil sa mu hlas a videla som mu slzy na kraji.
Neváhala som a objala som ho.
,,To je mi naozaj ľúto...."
Nevedela som čo viac povedať.
,,Derek ja...."
,,Tu si! Kámo hľadali... Oh, hej sa som Eric, toto je Linda, Leo a Tina."
Usmiala som sa a podala všetkým ruku.
,,Som Grace. "
Derek na mňa pozrel.
,,Chcela si niečo povedať."
Pozrela som do zeme a povedala:
,,Poviem ti to... Ehm.. Inokedy, Rada som vás všetkých spoznala."