Lost Soul

Kapitola 20 - Čo sa deje?

Celú noc som premýšľala nad tým čo poviem Tylerovi.... Potrebujem radu.
Napísala som okolo tretej rana Detskou.
"Hej, si hore?"
Toto je hlúposť.... Aj tak podľa mňa spí.... Chcela som položiť mobil na stôl, ale odpísal mi.
"Už hej :) stalo sa niečo?"
Nechcela som ho zobudiť.
"Prepáč, že som ťa zobudila :) choď ďalej spať nie je to až také dôležité."
Odpovedal mi hneď.
"Ak by to nebolo dôležité nepísala by si mi o tretej ráno xD takže teraz sa pekne obleč a stretneme sa vonku v tej záhrade, jasné?"
Usmiala som sa, brata ako je on si vážne nezaslúžim, kiež by som im mohla nechať spomienky na mňa.
Vtedy mi to doplo. Nie je nebezpečné aj toto? Mala by som sa s ním prestať stretávať?
Čo keď je teraz znova v nebezpečenstve kvôli mne?
Začala som jemne panikáriť, ale pípla mi ďalšia správa.
"Už som tu pohni :)"
Dobre, strachovať sa budem iný deň.
Rýchlo som si niečo obliekla, skontrolovala som či baby spia a vybehla som von.

,, Ďakujem, že si prišiel."
Ďakujem za všetko, ale mal ma zrušiť, mali by sme sa prestať stretávať, či? Ja už neviem.
,,V pohode."
Zívol.
,,Nie ja ehm mal si ďalej spať mal si ma zrušiť."
Čo bolo nečakane bolo, že ma objal.
,,Pozri niečo sa deje a ja chcem aby to bolo v poriadku, chcem ti pomôcť, takže čo sa deje Grace?"
Usmiala som sa, vážne dúfam, že toto nie je chyba.
Prešli sme na lavičku, ale on chytil za ruku a stiahol na zem.
,, Ľahni si, pozri aké sú tie hviezdy nádherné."
Urobila som ako povedal a usmiala som sa.
,,Wow, tie hviezdy sú vážne prekrásne."
Usmial sa aj on.
,,Tak, čo ťa trápi."
Zasmiala som sa.
,,Je toho toľko, že už ani neviem kde začať."
Nemôžem mu povedať všetko, inak by ma znenávidel.
,, Máme časť do 8:15 potom musím ísť za Belou."
Ja mu ale zoberiem všetok spánok.
Ale je tu pre mňa, musím to trochu využiť.
,,Fajn takže, kde začnem, hmm."
Zamyslela som sa, reálne, kde by som sa mala začať.
Nič nehovoril, čakal kým prehovorím.
,, Takže, bola tu určitá dohoda, ktorá sa týkala dvoch osôb, ani jedena z tých do toho nemohola nič povedať, rozhodli o tom rodičia, mal to byť ich osud."
Pozerala som sa naňho, chcela som vedieť ako sa tvári, bol zaujatý a neprerúšal, tak som pokračovala.
,, Dalo sa to zrušiť, inou dohodou, ale nie, ehm milou dohodou. Takže jedna z tých osôb sa rozhodla, že podstúpi toto riziko, lebo chcela aby tá druhá osoba bola voľná, aby mala vlastný život a nemusela si tú prvú osobu zobrať."
Chcela som pokračovať, ale prerušil ma.
,,S kým bola uzavretá tá dohoda a čo tá prvá osoba musela urobiť aby to zrušila?"
Teraz alebo nikdy.
,, Dohody obidve boli s Luciferom."
Pozerala som sa ako sa zatváril, zatiaľ to nebolo až také zlé.
,, Veľa ľudí s ním uzatvára dohody, takže je to celkom pochopiteľné."
Prikývla som.
,,A na zrušenie so..... musela jedna z tých osôb niekoho zabiť, niekoho dôležitého....."
Vyzeral prekvapene.
,,Urobila to tá osoba?"
Neisto som prikývla.
,,A ako sa cíti tá osoba ohľadom toho?"
Vedela som, že toto nie je dobrý nápad.
,,Nie najlepšie, nešlo to podľa jej plánov."
Teraz vyzeral trochu nahnevane.
,,Zomrelo viacej ako chcela, zostalo ja jej rukách viac krvi ako malo."
Objal ma, prečo ma objal?
,, Tú druhú osobu musíš mať vážne rada Grace, nerobila si to pre seba, to je hlavné, nehovorím, že to čo si spravila je dobré, ale chápem tvoje rozhodnutie."
Zamračila som sa no potom som sa zasmiala.
,,Nepovedala som že hovorím o mne...."
Usmial sa a znova ma objal.
,,Ja viem, ale došlo mi to."
Zasmiali sme sa teraz obaja.
,, Takže kto je tá druhá osôbka, je to niekto kto sa ti páči však?"
....,.............
,, Takže mám pravdu! Poď kto! Hovor! Chcem počuť všetko!"
Zasmiala som sa.
,,Nejak si sa rozbehol."
Znova sme si ľahli na trávu.
,,Ehm on je ehm, poznáme sa už dlho, a ja najskôr som myslela, že ho mám rada len kvôli tej dohode, ale po čase som prišla na to, že to nie je len tou dohodou, že to má do seba niečo viac, ale čo ja viem, ledva viem čo to je láska, čo to sú pocity..... Ako byť človek..."
Usmial sa.
,, Vieš ako majú vlci, svoje spriaznené duše?"
Prikývla som.
,, Možno to je niečo také."
Usmiala som sa a on sa zamyslel.
,,Nie si ty alebo on vlk?!"
Dosť ma zaskočil, takže som neodpovedala.
Naklonil sa bližšie a pričuchol si ku mne.
,, Necítim z teba vlka, ale zároveň ho cítim, huh? To je divné."
Jemne som začala panikáriť.
,,Ja ehm v rodine som mala vlkov možno tam niečo je asi huh!? Neviem možno!?"
Zasmial sa.
,,Oukej, nepanikár, bola to len otázka."
Nervózne som sa zasmiala.
,, Možno to je dôvod prečo sa k sebe tak priťahujete, skús zistiť či je on vlk, alebo skús či zacítiš jeho vôňu."
Povedal s úsmevom.
,,Ty už máš takú osobu?"
Opýtala som sa po chvíľke ticha.
,, Ešte nie, necítim nič také zatiaľ, ešte som nenašiel tú správnu osobu."
Usmial sa a zadíval sa pred seba.
,,Nechcem niekoho zamotať do môjho života, neprináša nič pekné."
Prikývla som.
,,Tak potom sme dvaja."
Sedeli sme vonku ešte dlho, až som zaspala.