Lost Soul

Kapitola 6 - Chaos

Pohľad Jess:
Vládli vo mne len zlé pocity.
Neviem, v momente, keď sa ma Temnota dotkla, spomenula som si na všetko.
A keď sa ma dotkla druhýkrát zistila som všetko o jej živote.
Viem o nej úplne VŠETKO.
Tak isto o Nádeji, v ich vnútri som videla, že sa chcú prehodiť, vedela som aj to, že sú nejak zvláštne prepojené.
Viem, vyvolá to chaos, ale bolo mi to jedno, ja to zneužijem v môj prospech.
Dám im tím lekciu a zoberie to pozornosť odo mňa.

Roky ubiehali a chaos vládol svetu.
Ja mám dnes 7, takže vyzerám na 14.
Som schovaná od sveta, tak mi to vyhovuje.
Tu ma nehľadajú ani ľudia, ani duchovia, som totiž v medzi svete.
Žije sa tu celkom pekne.
Bol to pekný útek, ale aj tak mi tu niečo chýbalo.
Jenesie aj Scars SA so mnou snažili rozprávať cez mysle, ale dovolila som im to len párkrát.
Nechcela som riskovať to, že má niekto nájde skôr ako sa pozornosť upriami len na svet.
Ale už sa musím vrátiť do reality... Napraviť rôzne veci.

Otvorila som oči a ocitla sa v mojej izbe.
Išla som ju pozrieť a potom do sveta.
Temnota ma stále ovládala, nie osoba, ale tie pocity.
Bolo to skvelé, nič som necítila, cítila som sa nezranitelná....
Vedela som, že som sa na nej stala závislá.
Potrebovala som jej stále viac a viac.

Pred rokmi, keď som dokončila všetky rituály, stalo sa to čo som očakávala.
Začali vojny.
Ktoré stále pokračujú.
Súperia o blbosti, ale nevadí im to.
Ale myslím, že je načase zbaviť sa temnoty....
Musím sa jej zbaviť, nerada si to priznávam, ale ničí ma....
Aj keď... Ona je taká dobrá.....
Nadýchla som sa, ešte chvíľu by som...nie!
Nadýchla som sa ešte raz.
Začala som sa jej zbavovať.

Teraz, keď som sa zbavila temnoty cítila som sa sama.....
Použila som zaklínadlo a zbavila sa mojich pocitov, úplne.
Necítila som už vôbec nič.
Nemohli mi brániť, cítila som sa stratene, keď som ich mala....

Čas vyhľadať Noce a Diu.
Zavrtela som oči a v rýchlosti, akoby preletela náš svet.
Tu neboli, tak idem do Pekla.
Tam trávila Noce veľmi veľa času.

Teleportovala som sa pred bránu a bez pozvánky vošla dnu.
,, Haló? Noce? Si tu?"
Kráčala som a rozkrikovala sa naokolo.
Cúvala som dozadu a kričala ďalej, do kým som nespadla.
,,Sorry."
Povedala som a pokračovala ďalej.
Nemala som čas vykecávať.
,, Nepoznáme sa odniekiaľ?"
Opýtal sa mužský hlas.
Pozrela som mu do očí. Boli mi nesmierne povedomé.
Aj ten hlas znel povedomo.
,, Možno."
Povedala som a išla ďalej.
,,Si tu nová?"
Pokývala som hlavou.
Keď ma dobehol.
,,Len na návšteve, hľadám známu."
Zasmial sa.
,, Môžem ti pomôcť."
Po týchto slovách som si spomenula, že už sme sa raz naozaj videli.
Ako menší, dúfam, že to nevytiahne...
,,Ale nemám nijaké jej vec."
Povedala som, po tých slovách sa zasmial a vyzeral, že si tiež spomenul.
Čo ma potešilo?
,,Si Jessica, však?"
Prikývla som.
,,A ty Tyler."
Začali sme sa smiať.
Počkať....! Tyler.....? Ten Tyler....? Nie...!
,,M...m...musím ísť!"
Zakoktala som sa a utiekla.

To nemôže byť pravda.
On je Luciferov syn!
Muž, ktorého chcú aby som si zobrala!

Utiekla som tak rýchlo, že ma nestihol chytiť.
Ale zas som do niekoho nabúrala.
Pretočila som oči.
Prečo som taká šikovná?
,,S...Dia?"
Išla som sa ospravedlniť, ale, keď som zistila kto to je.
Zasmiala sa, ale potom mi priložila nôž ku krku.
Prehnaná reakcia, pretočila som oči.
,,Ako to, že vieš moje meno?!"
Nôž sa zmenil na prach.
,,Som Jessica... Kde máš sestru?"
Začala cúvať.
,,Neviem! Odíď! Mne sa to takto páči!"
Vedela som, že sa jej to zapáči...
Zamračila som sa a vzduchom som ju pritiahla ku mne.
Stačil dotyk a už som vedela, kde je.