Lost Soul

Kapitola 7 - Identita

Všetci sa na mňa zapozerali.
,, Prečo sa schovávaš v tele môjho žiaka."
Usmiala som sa.
Vedela som, že temnota zas vyhrala, nemala som šancu, dokým som tu.
,,Lebo si sa chcel rozprávať, nie?"
Vybehla Bela a zadívala sa na mňa.
,, Môžeme ísť dnu?"
Opýtala sa.
Ja som sa len zasmiala.
,,Môžete, aj ja by som rád išiel."
Bolo lepšie, keď si mysleli, že som chalan.
Keby priznám, že som dievča možno im dopne kto som.
Otočila som sa, že odchádzam.
,, Počkaj!"
Zakričal Timoti a poslal skoro všetkých preč.
Ostali tam len Bela, Dave, Hope a dobehol k nim ešte 15 ročný chalan..... Môj brat.
Vyzeral presne tak, ako som si ho predstavovala.
Usmiala som sa.
Boli tu, skoro celá stará partia.

,, Prečo si nám pomohol?"
Usmiala som sa.
,,Vyzerali ste tak, že by sa vám zišla pomoc."
Bela vytiahla nôž a dala mi ho ku krku.
,,Hej, kľud."
Povedala som kľudne.
,,Ak zabiješ toto telo on zomrie, ale ja sa môžem stále vrátiť do môjho."
Zamračila sa.
,,Potom nájdem to tvoje a zabijem teba!"
Povedala a skoro ma podrezala.
Zabila by žiaka a z toho by mala veľmi, veľmi zle.....
Čo sa jej stalo, toto nie je ona.
Všetci ju odo mňa trhali ďalej.
,,Hej! Nerob, to je tvoj žiak!"
Zakričal Dave.
Ona len kopla do kameňa na zemi a ďalej nás už len počúvala. Vyzerala nahnevane ale smutne zároveň.
Derek- môj brat vybehol ku mne.
,,Kto si?"
Opýtal sa zvedavo.
Usmiala som sa.
A pošepkala.
,, Zistíš skôr, či neskôr."
Zasmial sa a cúvol odo mňa.
Bola by som rada, keby sa s nimi normálne porozprávam, ale je to moc nebezpečné...
Lepšie je keď sú v tom, ze aj ja, aj Raven sme mŕtve...

,,Pomohol som preto, že som niekomu niečo sľúbil."
Prehovorila som po dlhej pauze.
Nechápavo na mňa pozerali.
Musela som si niečo predsa vymyslieť.
Ale cítila som sa už veľmi slabá, už som bola dlho mimo tela.
Ak sa čoskoro nevrátim, moje telo spôsobí veľa škody.
,, Už by som mala ísť."
......
Do riti! Asi som práve prezradila, že som žena.
,,Mala?"
Všetci sa začudovali, ale už som neodpovedala, len som sa vrátila do môjho tela.
Bolo to zle! Prezradila som sa!

Z hlbokým nádychom som otvorila oči.
Pozrela som na nich, ako sa obzerajú a teleportovala sa späť ku mne domov.

,,Čo tu robíš?"
Opýtala som sa ducha, ktorý sa potuloval blízko môjho domu.
,,Hľadám ťa Jessica."
V rukách sa mi objavili dýky zo živlov.
Chcela som, aby odišiel, nemala som náladu.
,, Prečo?"
Usmial sa.
,,Lucifer sa chce s tebou porozprávať."
Usmiala som sa.
,, Odkáž mu, nech sa dá vypchať."
Duša sa usmiala najviac ako sa len dalo.
Rada som hrala toto divadlo.
,, Očakával, že povieš niečo podobné, tak navrhol, aby som ti pripomenul, že vlastný tvoju dušu."
Môj úsmev zmizol, vystriedala ho zlosť.
,,Dobre.... Pôjdem s tebou."
Odfrkla som nahnevane.

Duša ma chytila a teleportovala rovno k nemu do do nejakej izby.
,,Ahoj Jess. Už si tu dlho nebola."
Povedal s úsmevom.
,,Stále sa to tu nezmenilo, škaredé a protivné, počkať to si len ty."
Zamračil sa.
Ale potom sa zasmial.
,,Chcem ťa s niekým zoznámiť."
,,Ale ja nechcem."
Nepotrebujem nikoho, chcem späť Scars!
Do miestnosti vstúpila žena.

,,Toto je desinka."
Baba sa usmiala a rukou prešla Luciferovi po hrudi.
Nechutné!
,,Chcem si s tebou vyjasniť pár vecí."
Povedal úplne vážne.
Bolo to zvláštne, vidieť ho takéhoto.
,, Počúvam, keď už som tu."
Usmial sa a ukázal mi miesto, kam som si mala sadnúť.
Usmiala som sa a povedala:
,, Nie, ďakujem, radšej postojím."
Zamračil sa, ale nič nepovedal.
Žena za ním sa mračila ešte viac.