Lost Soul

Kapitola 21 - Osud alebo Náhoda

,, Takže vy ste tí dvaja ktorých vidím sem tam z okna, viete, že nemáte byť vonku tak neskoro."
Prikývli sme.
,, Prepáč."
Zasmiala sa.
,,V pohode, len skúste byť nenápadnejší, dobre?"
Zasmiala sa a odišli aj ona aj Tyler na chvíľu von, asi sa chceli porozprávať.
,,Hej Grace si v pohode?!"
Vtrhli dnu moji kamaráti.
,,Nekričte ešte spí nechajte ju spať."
Prikývli a stíchli.
,, Čo si vlastne spravila?"
Rozpovedala som im čo sa presne stalo.
,, Chudá dievča, musela si toho veľa prežiť."
Prikývla som.
,,Mali by sme ísť, nechám tú Bele list."
Všetci vyšli von ja som zatiaľ našla papier a pero a len veľmi rýchlo napísala:
,, Keď sa zobudí tak mi zavolajte, číslo máte.
-Grace."
Potom sme sa vrátili do našej izby.

Skoro som zabudla!
,, Poď."
Povedala som bez ďalšieho čakania a chytila som Tylera za ruku.
,,Huh?"
Zmätene na mňa pozrel.
,,Veď som ti hovorila, že ti musím niečo povedať, poďme na strechu školy, tam nás nikto nepreruší ani neprekvapí."
Zasmiala som sa a vyšli sme na strechu.
,, Takže?"
Môj úsmev zmizol.
,,Chcem ti povedať niečo veľmi dôležité."
Nadýchla som sa a začala som.
,,Ide o dohodu s tvojim otcom, pamätáš si ju?"
Prikývol.
,,Chcel aby si pre neho zabila anjela."
Tentokrát som prikývla ja.
,,........spravilasomto."
Povedala som rýchlo.
,, Prečo?"
Tváril sa sklamane.
,,Ja..ehm, chcela som ti dať normálny život, nech si mnou nemusíš byť len kvôli dohode, nech máš možnosti..."
Zamračil sa.
,, Vážne!? Ja mám mať možnosti, nerobila si to len kvôli sebe!? Mala si sa ma opýtať, mala si to nechať na mne, mala si ja neviem?!"
......
,,Presne pre toto som ti to nechcela povedať."
Zamračil sa ešte viac ak to išlo.
,,Čo presne sa tam stalo?"
Opýtal sa po chvíľke, keď si všimol, že som smutná.
,, Nešlo to podľa plánu, mala som zabiť Michaela, ale išlo to iným smerom."
Pozrel na mňa a na chvíľu vyzeral smutne.
,, Prečo mi to hovoríš?"
Usmiala som sa.
,,Ako som to už hovorila, chcela som ti dať späť voľnosť, už nemusíš skončiť so mnou, môžeš si nájsť niekoho koho máš naozaj rád, nemusíš nič predstierať."
Smutne som sa usmiala, on vyzerá, že niečo chce povedať, ale zastavil sa.
Potom znova začal.
,, Takže čo sa stalo ten deň."
Zamyslela som sa či to hovoriť celé alebo skrátiť.
Skrátim to.
,, Okej, vieš, že som išla teda do neba, niekedy tam chodím ukľudniť sa, je tam nuda, ale je tam kľud a s pár ľuďmi sa tam dobre rozpráva. Ale keď som sa už chcela prichystať na ten čin, tak ma prekvapil, povedal, že niekoho našli a priviezli ich za mnou."
Zmätene na mňa pozeral.
,,Našiel Victora a Serenu."
,,Derekom otec a vaša sestra?"
Prikývla som.
,,Nevedela som najskôr ako reagovať, ale potom som sa s nimi porozprávala. Moja odvaha spraviť to odišla, už som nemala odvahu na to aby som ho zabila, ale mala som cieľ, ktorý ma držal, takže som na chvíľu pustila do kontroly moju temnú stranu."
Zapozeral sa dopredu, vedel si predstaviť čo sa stalo, ale ja som aj tak pokračovala.
,,Spravila som to hneď po tom čo naši odišli, pustila som ju do kontroly, ale vnímala som čo sa deje, moja temnota chcela aby som vedela čo sa deje.... Vytiahla som nôž a potichu som spravila to čo som mala spraviť, lenže vtedy do miestnosti vošli ďalší anjeli a.... A.,.... tá temnota sa nedala zastaviť....proste ona.... Vedela som, že to bol zlý nápad pustiť ju do kontroly, ešte raz to spravím a temnota má pohltí, nebude cesty späť..."
Čo som nečakala bolo to, že ma objíme.
,, Koľkým anjelom si zobrala život?"
Nadýchla som sa a potichu povedala.
,, Dvanásť...."
Už sme tam iba sedeli a pozerali na oblohu, viac nechcel vedieť.