Bláznivá, Hlúpa Láska (dokončené)

《Hromy, blesky》

*Ellie*

Dopekla! Pomaly som zavrela oči a zhlboka sa nadýchla.
,,Počuješ? Hovor so mnou!" ozýval sa akýsi hlas. Pomaly som otvorila viečka a zistila, že sa na mňa pozerá celkom milá tvár.
,,Som v pohode, len si ma hrozne vyľakal" vzdychla som si.
Len sa usmial a zdvihol mi telefón.
,,Žije"
,,Ďakujem" povedala som a skontrolovala to. Za ten telefón som utratila obe moje výplaty.
,,Nejaký problém?" odrazu sa z tmy vynoril Alex a svietil na nás.
,,Prepáč, nevedel som, že vy dvaja..." ukázal na nás.
,,To nie... vôbec nie" pokrútila som hlavou. Nad tým akú tu má povesť by ma ihneď rozniesli po škole a to nechcem.
,,Aha" povedal Harvey, ,,tak ja pôjdem a prepáč" prehrabol si vlasy a už ho nebolo.
,,Čo to malo byť?" spýtal sa Alex nepríjemným tónom.
,,Nič, len ma vystrašil. Volala som na teba dvakrát" zachmúrila som sa.
,,No a? Nebudem skákať ako ty pískaš" odvrkol.
,,Fajn tak ma aspoň odveď ku vchodu, nevyznám sa tu a chcem ísť preč" povedala som rovnako drzo.
,,Ak si náhodou zabudla vonku je hotové peklo. Nikde nejdeš"
,,Čo prosím? Chcem odtiaľto odísť." Povedala som nahnevane a už aj sa pustila naprieč chodbou kade sme prišli.
,,Kurva Ellie, neser ma"
Zastala som.
,,Ty kurva neser mňa! Správaš sa ku mne ako keby som ti niečo urobila! Ako ku psovi! Spamätaj sa! Si ten posledný čo by mi mal hovoriť čo mám robiť! Pretože ak ťa budem poslúchať zhorím v rovnakom pekle ako ty!"
S tými slovali som sa pustila dole schodmi.

*Alex*

Neviem čo to do mňa vošlo, strašne ma najebala. Tá malá štetka ma serie. Ani neviem prečo som za ňou šiel, mal som to nechať tak!
Myslela si, že by som ju pretiahol? JU? Nikdy v živote by som sa jej nedotkol!
Nič o mne nevie a predsa súdi!
Tresol som nahnevane do dverí a potom ich otvoril.
,,Ty kurva neser mňa! Správaš sa ku mne ako keby som ti niečo urobila! Ako ku psovi! Spamätaj sa! Si ten posledný čo by mi mal hovoriť čo mám robiť! Pretože ak ťa budem poslúchať zhorím v rovnakom pekle ako ty!" Opakovalo sa mi v hlave znova a znova.
,,Ty kurva neser mňa! Správaš sa ku mne ako keby som ti niečo urobila! Ako ku psovi! Spamätaj sa! Si ten posledný čo by mi mal hovoriť čo mám robiť! Pretože ak ťa budem poslúchať zhorím v rovnakom pekle ako ty!" Dookola to isté.
Šlo ma roztrhnúť.
,,Zhorím v rovnakom pekle ako ty!"
Hlava mi išla prasknúť.
Hodil som sa na posteľ, zatvoril oči a zhlboka dýchal.
Má pravdu. Musím si od nej držať odstup. Je pre mňa až príliš bojovná, tvedohlavá a neskúsená... Ja hľadám len ženy s ktorými zabudnem, žiadne záväzky žiadne poondené kvety, romantické gestá. To je len v knihách, realita je iná, oveľa tvrdšia.
Ak by nebolo vonku tak pršalo ihneď by som šiel do telocvične vybiť zo seba všetký tú zlosť.
Ani neviem či došla na izbu, alebo nie. Prečo ma to vôbec zaujíma?! Dopekla aj s ňou!
Prečo sa mi musí pchať do života?
Pozrel som na telefón.
Tri zmeškané hovory. Od stryka Malcolma.
Po tom čo sa stalo mame a otcovi bol moja jediná rodina, v podstate ma vychoval, no teraz som nemal ani najmenšiu chuť sa s niekym baviť.
Pretočil som sa na druhú stranu a snažil sa ako tak zaspať.

*Ellie*

,,Preboha, to ako vyzeráš" vyhrkla na mňa zhrozene Beatrice, keď mi otvorila dvere.
Ešteže bolo vonku stále teplo inak by som sa mohla rovno baliť do nemocnice.
,,Potrebujem si dať sprchu" potiahla som s nosom a slzami na krajíčku.
,,Stalo sa niečo?"
Je toto naozaj Beatrice? Ta protivná Beatrice? Vypleštila som na ňu oči a vošla dnu celá zmočená.
,,Som v pohode, mám však jednu otázku"
Vytiahla som zo skrine čisté oblečenie a osušku.
,,Počúvam" pohodlne sa uložila na posteľ a obzrela si manikúru.
,,Je Alex taký hnusný na každého alebo len na mňa?"
Ostala na mňa pozerať s otvorenými ústami. Po pravde už toho mám dosť nemám ho vôbec rada, robí akoby som bola len nejaký odpadkový kôš do ktorého môže stále nakladať. Zakaždým na mňa musí vrieskať, alebo povedať niečo hrubé.
,,Prečo sa pýtaš"
Uvedomila som si, že som ho orvykrát uvidela práve v chúlostivej situácii s Beatrice. Mohla by to chápať nejak zle a to nemám za potreby, hlavne keď sa teraz ku mne správa normálne. Možno majú kamarátstvo s vyhodami, kto vie... zisťovať sa mi to však nechcelo. Už tak toho na mňa bolo dosť.
,,Zakaždým na mňa niečo zvrieskne, alebo povie nejakú nadávku. Nie žeby som ho stretávala často, no aj to stačí na to, aby ma vytočil do nepríčetnosti!  Neznášam ho!" rozkríkla som sa.
,,Hej, hej... najprv sa upokoj" ukázala na mňa prstom, ,,tak za prvé ... vyzeráš smiešne" začala sa zo mňa smiať.
Vedela som si to presne predstaviť. Zmoknutá kôpka nešťastia stojaca v strede našej izby. Nečudujem sa jej, že jej zo mňa prišlo smiešno.
,,Iba spolu spíme, nič viac. Nezaujíma ma jeho srdcervúci príbeh ani podobné sračky. Pokiaľ ide o jeho správanie podľa mňa je to sexi. On už raz taký je, nič ho nezmení a po pravde mne je to aj jedno" mykla plecom a schmatla telefón zo stolíka. Opäť to bola tá protivná Beatrice.
Chcelo sa mi plakať ešte viac. Len som sa otočila a šla ku sprchám v na konci chodby.
V hlave mi prúdilo milión myšlienok, ktoré ma pomaly, no isto mučili. Nechcela som, aby to takto bolo. Vysoká mala byť úžasná a nie toto.
Prázdna chodba ma desila viac ako to počasie vonku.
S trasúcou rukou som otvorila dvere do kúpeľne. Bola tam tma a ja som sa neodvážila ísť ďalej.
Rozbehla som sa naspäť k našej izbe. Možno vyzniem ako decko, no naozaj mám obrovský strach z búrok...
,,Čo je zas?" pregúlila na mňa očami.
,,Môžem ťa o niečo požiadať?"
,,Počúvam"
,,Predvčerom som počula ako si vravela, že ti nejde matika. Môžem ťa to doučiť" navrhla som.
,,Čo za to?" nadvyhla obočie.
,,Pôjdeš k sprchám a postrážiš mi dvere, aby mi tam nikto nevošiel"
A aby som sa od strachu nezbláznila.
,,To myslíš vážne?" neveriacky na mňa pozrela.
,,Hej, nie je tam kľúč"
,,Priznaj to"
,,Čo?"
,,Priznaj, že sa tam bojíš ísť" uchechtla sa.
,,Vieš čo? Netreba" zvrtla som sa späť na chodbu.
Lepšiu spolubyvajúcu som si želať nemohla.
,,Veď počkaj" počula som ju zakričať.
Zastavila som, ale neotáčala som sa.
,,Potom chcem počuť vysvetlenie" povedala a predbehla ma.
,,Aké vysvetlenie?"
,,Veď ty vieš... a toho prečo sa bojíš búrky ako desať ročné decko"
Otvorila dvere a zapalila svetlo.
,,Dobre" vzdychla som si a vošla dnu.
Beatrice zasvietila svetlo aj v miestnosti, kde boli sprchy a odišla na chodbu.
Len pokoj! Rýchlo dnu a ešte rýchlejšie von.
Chytro som sa zobliekla a pustila vodu.
Milovala som sprchu zo všetkého najviac.
Kvapôčky vody mi bičovali tvár a ja som na chvíľu prestala rozmýľať nad všetkým.
Netrvalo ani desať minút a už som vyšla von.
,,Takže počuvam..." ozvala sa Beatrice, keď sme vošli opäť do izby.
Čo jej mám povedať? Môžem jej vôbec veriť popri tom všetkom?
,,Neviem prečo sa tak bojím búrok. Proste to tak mám už od malička, možno je to smiešne, no necítim sa bezpečne a som nervózna. Búrka je nepredvídateľná a ja mám rada veci pod kontrolou"
Ľahla som si a prikryla sa až po uši.
,,Fajn a teraz to druhé"
,,Dobrú noc" povedal som a otočila sa na druhú stranu.
Neverím jej až natoľko, aby som jej povedala niečo také, to určite nie.
,,Ellie! Sľúbila si to"
,,Nie nesľúbila, prosto len rešpektuj, že sa o tom nechcem baviť"
,,Nie si dúfam... lesba..?"
Cítila som zhrozenie v jej hlase. Pritom pri nej by ma neprekvapilo, keby sa vyspala aj s dievčaťom.
,,Nie, nie som nešalej prosim ťa. Toto ti môžem potvrdiť na milión percent" pregúlila som očami.
,,No dobre, ale aj tak to s teba dostanem"
Hm, no jasné ale to len v prípade, keď si zaslúžiš moju dôveru.
Pomaly som zavrela oči a ani neviem ako popri tých bleskoch a hronoch som zaspala.