Bláznivá, Hlúpa Láska (dokončené)

《Italian》

*Ellie*

,,To nieeee!" Smiala som sa na plné hrdlo.
,,Ale áno... šli sme rovno za naším farárom, aby mu urobil pohreb" zasmial sa.
Bolo naozaj vtipné počúvať čo všetko vyviedol, keď bol opitý.
,,Tak to som zvedavá čo povedal na to, že chceš urobiť psovi pohreb..."
,,No keďže bolo asi tri hodín ráno najprv na nás s Alexom pozeral ako na zjavenia a keď nakoniec odmietol zvolával som naňho hnev Boží..."
,,Ach jaj"
,,Mama nás potom donútila tomu kňazovi miništrovať celý mesiac! Vieš čo to bolo pre pätnásť ročného týnedžera?"
,,Tak to si neviem predstaviť" uškerila som sa.
,,Bolo to zlé... zbohom všetky párty, alkohol a všetky potešenia, ktoré ponúka život"
,,No dobre a ďalšia historka?"
Odpila som si poriadny dúšok kávy.
,,Tak fajn, zobudiť sa po prehúrenej noci u kamoša v kúpeľni zakrytý s uterákom to je fajn, ale ja som sa takto prebudil v Paríži v jednom z najdrahších hotelov" zasmial sa.
,,Pane Bože! To nieee!"
,,Ale áno... " prikývol na súhlas.
,,Čo si potom urobil?"
,,Tentokrát robil v maminej firme upratovačku kým som nezarobil na vyplatenie toho hotelu"
Bolo mi s ním naozaj dobre a popri tom som zabudla na všetko. Pred nami bola ešte hodina cesty a ja som si ju užívala naplno. Spoznala som ho a zistila, že pod tým drsným vzhľadom sa skrýva naozaj milý a obetavý človek. Páčilo sa mi ako pekne sa vyjadroval o svojej mame, musí ju mať naozaj veľmi rád.
,,A čo Mia? Tá nikdy nič nevyviedla?" Zasmiala som sa.
,,Ani nie, bola celkom poslušné decko" mykol plecom.
Úsmev mi neopúšťal pery a ja som znova upriamila pozornosť na cestu.
,,Toto by som mohla robiť naveky" vzdychla som si.
,,Čo? Počuvať moje opilecké historky?" Zasmial sa.
,,Nie... teda aj to ale myslím cestovanie. Milujem to, ani si nevieš predstaviť ako lepšie sa cítim"
,,Fajn, to som rád" usmial sa.
Odrazu ma zaplavil pocit úzkosti. Smejem sa, je mi dobre a to znamená len jedinú vec... niečo sa pokazí.
Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla, bude to dobré, nič sa nemôže pokaziť. Však?
Keď sme prekonali zápchu v meste konečne sme dorazili do bytu o ktorom Mike hovoril.
Bol prekrásny, vkusne no minimalisticky zariadený. Mal iba jednu spálňu, obývačku a malú kuchyňu.
Nemala som nič na seba a po pravde som bola unavená z cesty, no to mi nezabránilo prechádzke po meste.
Už sa stmievalo a svetlá sa začali rozsviecovať. Bolo to čarovné, kráčali sme uličkami, nevedno kam. Teda aspoň ja som to nevedela, dufam, že Mike vie kam ideme.
Keď som uvidela dominantu tohto mesta bola som ako v tranze. Milujem históriu a toto čo mám pred sebou je úžasné. Brunelleschi's Dome. Cosimo de Medici bol touto staubou posadnutý a nakoniec sa mu podarilo ju dokončiť. Rodina Medici tu "vládla" dlhé roky, vravelo sa, že boli bohatší ako samotný pápež...
Zízala som pred seba ako omámená, vyzeralo to veľkolepo.
,,Čo keby sme sa šli niekde najesť? Umieram hladom" posťažoval si Mike.
,,Jasné, ale najprv mi urob fotku" zasmiala som sa a strčila mi telefón do ruky.
Zapózovala som s úsmevon na perách a Mike bol nútený mi urobiť pri najmenšom dvadsať fotiek. Sem-tam sfotil seba ako je v koncoch s mojou nespokojnosťou s fotkou ktorú práve urobil. Nakoniec sme sa sfotili spolu a konečne sa šli najesť.
Jeho ruka bola na mojom páse a pomaly mi otvoril dvere reštaurácie.
Hrala tam príjemná hudba a atmosféra bola uvoľnená. Nebola to nejaká prehnane prepychová reštaurácia, skôr niečo čo by som prirovnala k pubu.
,,Bongiorno" usmiala sa na nás čiernovlasá čašníčka.
Zasmiala som sa a pozrela na Mikea.
,,Bongiorno" odvetil jej Mike.
Obom nám podala jedálne lístky a potom odišla.
Chvalabohu lístok bol v Taliančine a Angličtine, takže som si z neho mohla vybrať jedlo bez strachu, čo mi donesú.
Som predsa v Taliansku, takže som si objednala Pizzu a Mike nejaké cestoviny.
,,Tak čo páči sa ti tu?"
,,Robíš si srandu však? Je to úžasne"
Zakusla som si do pery.
,,Je to moje útočisko" mykol plecom.
Prezerala som si všetky fotky, ktoré mi urobil a vybrala nejaké a hodila ich na instagram. Potom som narazila na našu spoločnú a rozhodla sa ju dať tiež a aj jeho ako so mnou stráca nervy, pri fotení. Musela som sa zasmiať vyzeral úžasne.
,,Pre oživenie môjho sociálneho života" ukázala som na telefón.
,, Dala si tam aj mňa?" Zasmial sa.
,,Ani som sa nespýtala, prepáč"
,,Nemusíš sa pýtať" mykol plecom.
Všímala som si ľudí okolo. Bola tu naozaj čarovná atmosféra, vonku sa už zotmelo úplne, no to mestu neubralo na kráse. Za oknami sa myhali postavy ľudí, zrejme šli domov z práce, alebo len tak sa prejsť uličkami mesta.
Priznám sa, že dnes som na Alexa myslela len minimálne. A po pravde som za to rada, prave toto boo jeden z dôvodov prečo som súhlasila s týmto výletom.
Celkom som sa zahĺbila do myšlienok a ani si nevšimla, že v rohu na malom pódiu sa objavila kapela. Speváčka povedala niečo v taliančine a potom sa rozozvučili prvé tóny skladby.
Po malej chvíli sa niektorí ľudia zdvihli a začali tancovať.
Musela som to zachytiť na fotke. Chcem si tieto chvíle pamätať aj keď budem stará.
Keď sa skladba skončila začali hrať ďalšiu, no túto som veľmi dobre poznala.
,,Mi son alzato
O bella ciao, bella ciao, bella ciao, ciao, ciao
Una mattina mi son alzato
E ho trovato l'invasor

O partigiano, portami via
O bella ciao, bella ciao, bella ciao, ciao, ciao
O partigiano, portami via
Ché mi sento di morir"
Skoro všetci ľudia už začali tancovať, zrejme to bol nejaký národný tanec, lebo tancovali rovnako. Zrazu k nám prišla postaršia pani a s úsmevon nás oboch stiahla na parket.
Pozrela som na Mikea, predsa neviem ako sa to tancuje. Len sa usmial, chytil ma za pás a viedol on. Bola to zábava, ten tanec pozostával prevažne zo skákania zo strany na stranu a po niekoľkých opakovaniach som sa dostala do rytmu.
,,Je to zábava" zasmiala som sa.
,,Taliani sú šialení" žmurkol na mňa a urobili sme otočku.
Všetci ľudia sa skopili do dvoch kruhov, aj mňa a Mikea vtiahli do jedného. Tentokrat sme zakopávali a predkopávali nohy, bola to naozaj sranda, toľko sme sa osmiali... Myslím, že som sa do tejto krajiny zamilovala.
Odniakliaľ sa vzali blesky fotoaparátu, tak som sa chytro usmiala.
Pesnička spomaľovala až sa nakoniec skončila, no hneď za ňou šla ďalšia. Mike si ma pritiahol k sebe a začali sme sa kolísať v rytme hudby. Bola to reskejšia pesnička ako na slaďák, no rozbíjať sa ako pred tým nedalo.
,,Myslím, že som sa do tejto krajiny zamilovala" zasmiala som sa.
,,Tak to ti verím" bliskol na mňa úsmevom a náhle ma zaklonil. Jeho dlaň držala moje stehno a ten dotyk vo mne vyvolával zimomriavky...
,,Felicità
è un bicchiere di vino con un panino
la felicità
è lasciarti un biglietto dentro al cassetto
la felicità
è cantare a due voci quanto mi piaci
la felicità, felicità
Senti nell'aria c'è già
la nostra canzone d'amore che va
come un pensiero che sa di felicità
Senti nell'aria c’è già
un raggio di sole più caldo che va
come un sorriso che sa di felicità"
Spieval Mike až priveľmi precítene.
Musela som sa zasmiať.
Myslím, že toto je jedná z chvíľ pre ktoré sa oplatí žiť a čakať na nich hoc aj do konca života. Nikdy som sa ešte takto necítila, bolo mi úžasne, srdce sa mi rozbúchalo ešte viac, keď ma Mike pritiahol bližšie k sebe, pretože začali hrať slaďák.
Neostávalo mi nič iné iba sa priblblo usmievať, pretože túto chvíľu si budem pamätať do konca života, keď mi k šťastiu nechýbalo nič... skoro nič. Keby tu tak bol so mnou Alex. Jeho si všal neviem predstaviť robiť takéto veci. Len tak si zatancovať, smiať sa... pri ňom sú to len hádky a bolesť.
Pokúsila som sa myšlienky na Alexa zahnať niekam do kúta a venovať sa prítomnému okamihu, užívať si ho naplno.
,,Náš tanec sa blíži ku koncu. Grazie bella" usmial sa a pobozkal mi hánok ruky.
,,Prego" usmiala som sa.
Museli sme skončiť, pretože nám už doniesli jedlo. Tá pizza vyzerala chutne, ihneď som sa do nej pustila. Avšak môj žalúdok bol stiahnutý a tak som do seba vopchala iba dva kúsky.
,,Ciao" ozval sa chlapík čo fotografoval a položil nám na stôr tri fotky.
Vzala som ich do rúk a prezerala.
,,Len za ním nezačni utekať, aby nás sfotil ešte raz" zasmial sa Mike s plnými ústami.
,,Ale no tak!" Uchechtla som sa.
Prvá fotka bola, keď sme boli v kruhu, pozerali sme na stranu a vo veľkom tancovali, ďalšia bola pri piesni Felicita, vystihol záber, keď ma Mike zaklonil a tretia bola, keď mi bozkával ruku. Nenútene som sa usmiala, vyzerali sme ako pár. Napadlo ma, či nemal Mike nejaké vedľajšie plány prečo ma tu bral... ak by sa to potvrdilo v živote by som už nechcela vidieť nijakého chlapa. Myslím si však, že by nevyužil situáciu v ktorej som bola. Verím mu. Tento jav sa u mňa nestáva často. Bojím sa niekomu dôverovať, no jemu verím.
Iba cinknutie môjho telefónu ma vrátilo opäť do reality.
Bola to Mia, odpovedala na moje story s Mikeom.
,,Zošalela si? Ty v Taliansku? A čo viac s mojím bratom?"
Vedela som si ju živo predstaviť ako musela reagovať, keď to uvidela.
,,Tak trochu áno" odpovedala som jej.
,,Ak ti ten kretén ublíži vlasnoručne ho zabijem! Môžeš mu to ukázať."
Zasmiala som sa a ukázala správu Mikeovi.
Ten len pregúlil očami a uškrnul sa.
,,Pošli mi tú fotku" povedal a ja som mu ju preposlala.
Tiež ju dal na story. Po pravde ma to rekvapilo.
,,Treba z času na čas nasrať nejakých ľudí" uškrnul sa.