Bláznivá, Hlúpa Láska (dokončené)

*Otázky*

*Ellie*

Keď som došla k stanu Mike už tvrdo spal. Zdalo sa mi to trochu divné si k nemu ľahnúť, no bolo tam dosť miesta a ak poukladám nedzi nás vankúše možno to nebude až také nepríjemné, alebo skôr trápne? Ach, ani sama neviem.
Pomaly som si ľahla a zavrela oči. Neviem ako je to možné, no hneď som sa vnorila do ríše snov.
Stáli sme oproti sebe, vpíjali sa pohľadom jeden do druhého. Skoro som omdlievala z jeho uhrančivých očí.
,,Nemala si to robiť!" znova na mňa skríkol.
,,Môžem si robiť čo chcem a s kým chcem!"
,,Dopekla ale nie s ním Ellie" vzdychol si.
Cítim k nemu niečo. Niečo silnejšie ako náklonnosť alebo iba obyčajný chtíč.
,,Prečo? Povedz mi Alex jeden dôvod prečo nie?"
,,Pretože to nechcem. Nemôžem sa na to pozerať... ako ťa bozkáva a premýšľať, že ste si to už rozdali!" kričal.
V mojom vnútri som mala zmätok. Bude on niekedy cítiť to čo ja k nemu? Aspoň polovicu z toho?
,,Som unavená. Ja už nevládzem. Dal si mi jasne na javo, že so mnou nič nechceš mať a brániš mi, aby som sa stretávala s niekym iným? Meníš nálady z minúty na minútu! Ako môžem vedieť s ktorou časťou teba sa teraz rozprávam? Tou úžasnou, ktorá ma bozkávala ako nikto iný, dala mi pocítiť to čo mi nedal nikto iný alebo tou ktorou sa presadzuješ na verejnosti?"
Bola som už na pokraji síl, cítila som ako mi začali tiecť slzy a ja som s tým nemohla nič robiť.
Ako sa vôbec opovažuje!
,,Ellie," vzdychol si a pristúpil bližšie, ,,zabíjal by som, keď vás dvoch vidím spolu. Mám chuť ho roztrhnúť. Nemôžem ti zaručiť, že ti neublížim, no žiadam ťa, aby si to so mnou skúsila. Skús to so mnou dopekla. Zažiť všetky tie sračky, aké nachádzaš v knihách, všetky tie bláznivé veci, ktoré ponúka život. Zaži ich so mnou, prosím"
,,Ja neviem Alex bojím sa. Bojím sa, že vyjdem z týchto dverí a ty budeš znova ako pred tým"
,,Nebudem, alebo sa aspoň pokúsim nebyť" sklonil sa ku mne a šepkal.
,,Ja takto ďalej nemôžem" vzlykala som.
,,Hej zlato, neplač. Prosím nie kvôli mne" chytil ma za líce a palcom utrel slzy, ktoré mi pomaličky stekali.
,,Alex, bojím sa. Všetko to zašlo priďaleko a ja neviem ako odkráčať so vstýčenou hlavou, pretože som zlomená. Zlomená na dva kusy"
,,Nie Ellie, si najsilnejšia žena akú poznám. Prosím nevzdávaj sa. Viem, že aj ty ku mne niečo cítiš..."
Zdalo sa ako keby ho to naozaj trápilo, vyzeral uťahane, pod očami vrásky a kruhy od nespavosti.
,,Ty to nechápeš však?" odstúpila som od neho, ,,tu nejde o to čo k tebe cítim neviem či ti môžem veriť. Mám strach, že ak sa tomu oddám budem trpieť"
,,Ellie nebudeš, prisahám, že nebudeš daj mi šancu" prosil.
Po toľkých hádkach mu mám dať šancu? Vedela som, že to medzi nami nie je len kamarátstvo, no on verejme presadzoval iné a teraz odrazu zmenil názor? Keď o mňa prejavil záujem niekto iný? Hral sa so mnou ako s bábikou. Zaľúbila som sa doňho a to až priveľmi, všetky tie bozky, dotyky... Aj napriek tomu som mu to všetko dovolila aj keď sme spolu oficiálne nechodili. Na verejnosti sa spraval chladne, ako keby to bol niekto iný... Bolí to veľmi, všetky spomienky. Všetky bozky, ktoré si odomňa ukradol.
,,Nie, prepáč nedokážem to"
,,Nie Ellie nie, prosím" naliehal.
Oba som sa otočila a plačúc odišla preč.
Prázdnota opäť zaplnila moje srdce.
Len som kráčala ďalej a odrazu sa všetko vôkol mňa rozplynulo a ja som sa ocitla na pláži.
,,Tak tu si" odrazu ma niekto obchytil zo zadu a pobozkal.
Tie pery by som spoznala kdekoľvek.
Alex.
Jeho silné ruky ma pevne držali. Chystal sa ma znova pobozkať, no v tom som precitla.
,,Ellie si v pohode?" spýtal sa ma Mike.
,,Čože?" nechápala som, no potom som si uvedomila, že oči mám opuchnuté od plaču a tvár celú mokrú od sĺz.
,,Si robíš srandu však? Plačeš tu už päť minút a ja som ťa nemohol zobudiť"
,,Ach prepáč, bol to len ...." zamyslela som sa, čo to vlastne bolo? Niekto tam hore si zo mňa strieľa, ,,len zlý sen, nič viac"
Vôbec nechápem tomu, čo sa mi snívalo. Potrebujem to dostať z hlavy, potrebujem dostať z hlavy jeho. Čo najrýchlejšie.
,,Fajn" mykol plecom.
,,Asi sa pôjdem prejsť" vzdychla som si, ,,koľko je hodín?"
,,Myslím, že niečo pred piatou"
,,Fajn"
Obula som sa a vyšla von na čerstvý vzduch.
Vatra už dohorievala, sem tam bolo vidno páriky ako sa muchlujú a mne odrazu ľúto. Pocit, ktorý som cítila počas toho sna ma akosi napĺňal a teraz bol preč.
Ako som šľa pozerajúc do zeme som do niekoho vrazila.
,,To do mňa musíš tále vrážať?" zasmial sa Alex.
,,Prepáč"
Bola som pri ňom nesvoja, ruky sa mi triasli a opúšťalo ma racionálne myslenie.
,,Kam ideš? Ako to, že nespíš?" prísne na mňa pozrel.
,,Buď rád, že nespí. Preplakala polku noci. Nebolo najlepšie to počúvať" ozval sa Mike.
,,Čo si?" zavŕtal sa do mňa pohľadom.
,,Nič, bol to len sen preboha" povedala som nervózne.
,,Len sen, len sen... kvôli tomu snu som nemohol kľudne spať" uškeril sa Mike.
,,Čo si?" zopakoval Alex, no teraz svoj mrazivý kukuč zapichol na Mikea.
Sú síce priatelia, no zdalo sa mi ako keby sa tu schyľovalo k ďalšej bitke.
,,Hej upokoj sa dobre? To ja som tu bol okradnutý o spánok"
,,Kurva Mike neser ma!" zvrieskol.
,,Alex?" ozvala som sa zmätene.
Čo to robí?
,,Dopekla čo to s tebou je Alex!" zkríkol Mike a odišiel.
,,Čo robil v tvojom stane?!"
Vrieskal po mne ako zmyslov zbavený. Čo to s ním dopekla je?
,,Zošalel si?! Tebe to môže byť akurát tak jedno!"
Bola som zmätená, zo všetkého. Čo to tu predvádza za scénu?
,,Šukali ste?!"
Pri tom slove so mnou myklo.
,,Ako sa opovažuješ!"
Bola som nahnevaná, taká nahnevaná! Vrazila som doňho päsťou.
,,Ellie prestaň" povedal.
Zhlboka som sa nadýchla a odpochodovala k lesu.
Potrebujem si prečistiť hlavu od všetkého a hlavne od toho čo Alex stvára.
Prešla som poriadny kus cesty, no ten idiot šiel za mnou napriek mojim výhradám a občasným úderom do hrude.
Prudko som sa k nemu otočila.
,,Daj mi už konečne pokoj"
,,Nedám, snáď si nemyslíš, že ťa nechám ísť samú po tme"
,,Ty nie si normálny!"
,,A to už prečo?" uškeril sa a podišiel ku mne bližšie.
,,Pretože..." je to tu. Strácam slová, hlas mi vypovedá službu...
Neznášam to, neznášam!
,,Áno?"
Sklonil sa bližšie a mnou prešla triaška.
,,Prestaň" šepla som bezmocne.
,,A s čím?" usmial sa a približil až k mojim perám.
,,Nie!" povedala som a odstúpila.
Neviem kde sa vo mne nabrala toľká odvaha no začala som utekať späť k ostatným.
Až príliš sa bojím na to, aby som sa do toho vnorila. Nesmiem to urobiť, pretože budem zlomená a sklamaná. Neverím v lásku, alebo skôr sa jej bojím veriť. Zdá sa mi to ako niečo absurdné, že o mňa má záujem nejaký chlapec. Nie som pekná, vôbec. Všetko na mne je zlé. Viem. Mám hrozné "sebavedomie", no nemôžem si pomôcť. Najprv so sebou musim byť spokojná ja a tak to dovolím niekomu inému. Vzťahu sa bojím na toľko, že som od neho utiekla. Tak ako aj od toho pred ním. Nemôžem si pomôcť strach je väčším pánom ako ja.
,,Ellie, kde si bola?" spýtala sa ma Mia.
,,Hm?"
Nevládala som ani dýchať, bolo mi zle, sotva som stála na nohách.
,,Si v poriadku? Vyzeráš nejako bledo"
Ihneď ma chytila, pretože sa mi nohy začali podlamovať.
,,Čo je s ňou?" začula som Alexov hlas, no nevidela som ho, pretože sa mi zahmlievalo pred očami.
,,Ellie!" kričala Mia.
Nohy mi odrazu vyseli vo vzduchu a svalnaté ruky držali v náručí.
Zavrela som oči a zhlboka dýchala. Počula som akýsi vzdialený rozhovor, no bolo to ako keby sa to ozývalo v nejakej jaskyni.
,,Pozor!" vrieskal Alex a niekde ma niesol.
Odvážila som sa pomaličky otvoriť viečka. Dýchanie a tlkot srdca sa mi trochu upokojili, no hlava sa mi ešte stále točila.
,,Je hore!" povedal niekto.
Alex ma stále držal a to mi nerobilo dobre. Teda nechápte ma zle bol to úžasný pocit, no panika a strach vo mne prevládali.
,,Ellie, si v poriadku?" v hlave mi zvučal jeho hlas.
Poriadne som zaostrila na jeho tvár a odpovedala, že áno.
,,Treba ju odviezť do nemocnice" povedala Mia ustráchane.
,,Nie, žiadna nemocnica" zamračila som sa, ,,potrebujem si len na chvíľu pospať"
Uvedomila som si totiž, že sme v našom stane.
,,Dobre tak ťa necháme" povedal Alex a aj sa chcel postaviť, no ja som ho zastavila. Dotyk jeho rúk na mojích vlasoch, keď ich hladil ma uspával.
,,Alex?" Vtrhla dnu iba hlavou Mia.
,,Ostanem ešte chvíľu pri nej. Pre istotu"
,,Dobre ak by sa niečo udialo zavolaj mi ihneď" povedala a nechala nás samích.
,,Bolo to kvôli mne však?" spýtal sa a neprestával ma hladiť.
Trochu som sa nadvihla a ľahla na jeho stehno.
,,Ehm, vieš neurobila si najlepšie..." povedal rozpačito.
,,Máš smolu, budeš trpieť" vzdychla som si a zavrela oči.
,,To už robím niekoľko posledných rokov"
Musela som znova otvoriť oči.
,,Prečo?"
,,Depresie, osamelosť, alkohol... treba menovať všetko?"
,,Zabudol si dodať ľahké ženské"
,,No páni" zasmial sa.
,,Čo?"
,,Ľahké ženské... kto už dnes používa takýto výraz?"
,,Napríklad ja..." vzdychla som si.
,,Si zvláštna"
,,Ani nevieš ako"
Mohla by som donekonečna menovať veci čo mi na mne vadia.
,,Nie, myslím to tak, že s tebou môžem otvorene hovoriť"
,,A s ostatnými nie?" Čudovala som sa, že on niečo také povedal.
,,Je to iné. Nerád o týchto veciach s niekym hovorím a potom si tu napochoduješ ty s tvojou tendenciou všetkých napraviť a priviesť svet k dobrému ... je to zvláštny pocit"
Nechápala som o čom točí, no mohlo to byť tým, že som bola hore len napoly.
,,Pomáhať ľuďom sa neoplatí, podrazia ti kolená pri prvej príležitosti" zašepkala som.
,,Prečo si to myslíš?"
,,Nemyslím si to, viem to."
,,Musí za tým byť nejaký príbeh. Tak von s tým"
To ma opäť prebralo k životu.
,,Je to dlhý príbeh. V skratke nemala som šťastie na ľudí, ktorých som nazývala svojími priateľmi." dostala som zo seba.
,,A čo frajer?"
Tep sa mi znova zrýchlil.
,,S nikým som ešte nič nemala"
Zavládlo ticho a na mojej tvári sa usadila červeň.
,,Prečo nie?" spýtal sa napokon.
,,Je to komplikované"
,,Tak mi to vysvetli"
,,Nechcem o tom hovoriť"
,,Prečo?"
,,Alex prestaň sa ma na to vypytovať" povedala som a znova sa oddala spánku.