Bláznivá, Hlúpa Láska (dokončené)

☆Spomienky☆

*Ellie*

,,O čom asi? Len mi nehovor, že si v poriadku a nič sa nedeje, pretože vidím, že sa niečo udialo a ja neviem čo..."
Je to od neho milé, že sa zaujíma a všíma si to, no bojím sa, že ak sa mu budem zverovať s tým čo ma trápi stratím aj jeho.
,,Ja... ehm..."
,,Ellie, no tak... Čo mi nedôveruješ?"
Jeho oči sa zapichli do mijích, cítila som jeho dominanciu.
,,Nemôžem. Prosím pochop, že ak ti to poviem po čase ťa omrzím ako všetkých."
,,Čože? O čom to hovoríš?" pokrútil hlavou.
,,Mike v minulosti som prišľa o troch ľudí, ktorí sa nazývali mojimi priateľmi a to len preto, že som im vešala na nos moje problémy. Nečudujem sa im, všetci máme svoje veci kvôli ktorým v noci nespíme, no ja som to zrejme prehnala, alebo ani neviem, neviem kto bol na vine viem len, že som ich stratila, opustili ma a ja som bola najzraniteľnejšia. Nechcem opakovať túto chybu znova, nechcem prísť ani o teba, ani o Miu"
,,To nemyslíš vážne. Priatelia sú tu od toho, aby ťa vždy vypočuli a nie ťa opustili"
,,Ja viem, ale nepoznáš ma. Som človek, ktorý sa trápi nad každou maličkosťou, nad všetkým aj nad tým nad čím by obyčajní ľudia len pokrútili hlavou a šli ďalej. Je to so mnou ťažke a ja si to uvedomujem" vzdychla som si na pokraji sĺz. Už len tým, že mu toto hovorím som porušila svoj sľub. Musím si dávať pozor na to čo hovorím.
,,Ellie, pokoj som síce aký som, nikto nie je bez chýb, no ak ťa bude niečk trápiť som tu vždy a prisahám, že ťa neopustím"
Len som nemo pokrútila hlavou. Nie, nemôžem to urobiť. Sľúbila som si to. Môj život sa mal začať odznova a ja nechcem ostať sama, iba kvôli mojej hlúposti. Viem, že skôr či neskôr vybuchnem, lebo sa neudržím, no zatiaľ nemôžem inak.
,,Ellie, prosím ťa. Chcem ti pomôcť" povedal a ja som otvorila ústa.
Porušujem to, čo som si sľúbila. Nie je to o tom, že by som mu neverila, no mám strach, veľký.
,,Prisahám, že minulosť sa nebude opakovať" chytil ma za ruku a ja som sa zhlboka nadýchla.
Ako bude vôbec reagovať, že vec, ktorá ma trápi je jeho najlepší kamarát?
,,Ja neviem Mike je to... zložité"
,,Tak mi to vysvetli. Máme toľko času, koľko budeš chcieť"
Neviem prečo ale fakt, že tu sedím v aute a jazdíme ani neviem kadiaľ ma upokojoval.
,,Alex... stále to chceš počuť?" vzdychla som si.
,,No... tým to začína byť zaujímavejšie"
,,Ja som hlupaňa Mike, vedela som, že on nemáva normálne vzťahy... Neviem na čo moje srdce myslelo, keď začalo tĺcť len pre neho. Dúfala som, že keď sa ku mne začal správať tak pozorne, bozkávať ma... že to niečo znamená..."
,,Ale neznamenalo..." stisol pevne volant.
,,Zrejme nie. Po tom ako ma nechal zaspať v jeho náručí šiel ošukať nejakú štetku...a znova sa začal správať ako egocentrický maniak"
,,Len sa s tebou hral, to on robí. Nič nemyslí vážne, teda necháp ma zle nie som práve ukážkový príklad, no mal vedieť kde sú medze a vyberať si dievčatá, ktoré sa mu hádžu pod nohy na jednu noc. Vieš na ženách je vidno ako veľmi povoľné sú a ty nie si jedna z tých, ktoré by sa hádzali mužom pod nohy. Máš dôstojnosť a nechceš len sex. Prosto si mal vyberať sebe rovné. Nemysli na to, čo prišlo to aj odíde, musíš len zameriať svoju pozornosť na niečo iné, niečo čo ťa robí šťastnou"
,, No páni nevedela som, že sa to v tebe skrýva" usmiala som sa a bola mu vďačná, že ma chápe.
,,Možno mi nebudeš veriť, ale Alex je tu pre mňa vždy. Vždy ma vypočuje, keď to potrebujem a rieši za mňa moje sračky..."
,,Prepáč, ale nechcem o ňom hovoriť, potrebujen ho dostať z hlavy a to čo najskôr"
Sama som vedela, že to nebude možné, no on sa nikdy nezmení a ja už mám dosť toho ústavičného trápenia sa pre niečo. Pripadám si, že sa ústavične len sťažujem a to by som mala zmeniť.
Myslela som, že byť na vysokej ďaleko od domova mi pomôže sa zbavi mojej minulosti, nie žeby bola hrozná, to nie ale chápete začať odznova. Chcela som len nový začiatok, bez problémov a ja krava sa hneď zaľúbim do najväčšieho kurevníka aký na tejto škole existuje. Mohla som snáď očakávať iný výsledok? Ja hlúpa.
,,Vratime sa naspäť?" spýtal sa po chvíli ticha.
,,Ešte nie, prosím" vzdychla som si.
,,Mám ísť niekam konkrétne?"
,,Nie, len prosím nezastavuj"
Tá cesta ma upokojovala.
Stále mi v hlave vrtal ten malý útek. Pokiaľ sa nemýlim na budúci týždeň bude predĺžený víkend kvôli nejakému miestnemu sviatku o dva dni. Mám možnosť vypadnúť.
,,Nad čím premýšľaš?"
,,Hm?" spýtala som sa zasnene.
,,Tváriš sa ako keby ti niekto dal milión" zasmial sa.
,,Rozmýšľam... budúci týždeň máme voľno však?"
,,Pokiaľ viem tak áno..."
,,Chcem odtiaľ na chvíĺu odísť"
,,A kam?" znova sa na mňa uškeril.
,,Rím? Možno... alebo Miláno" mykla som plecom.
,,Fajn tak poďme. Hneď"
Povedal to ako keby to nič neznamenalo, ako keby to nebolo desať hodín autom.
,,Nie veď predsa v pondelok máme školu" povedala som prestrašene. Nechcem totiž, aby ma vyhodili zo školy, ktorú som si vysnívala.
,,O jakej začínaš?"
,,Mám dve prednášky od tretej"
Nie, prosto to nejde nechcem vynechať ani jednu.
No keď na mňa hodil ten darebácky kukuč mohla som odolať víkendu v Taliansku?
,,Dovtedy budeme naspäť, sľubujem" zasmial sa.
,,Dobre, idem pozrieť nejaký hotel"
,,To netreba otec má vo Florencii malý byt, môžeme prespať tam"
Odrazu som si to uvedomila. Idem s Mikeom do Talianska... sama. Ak to bude nejaký jeho pokus o niečo... ten chlapec už nikdy nikoho nefikne. Prisahám.
,,Prečo tam máte byt?" spýtala som sa jednak aby reč nestála a jednak ma to zaujímalo.
,,Mama je pôvodom Talianka. S otcom sa spoznali v Prahe a potom za ňou cestoval do Sieny. Mama mala horkú krv tak si vieš predstavit, že mu nepodľahla hneď, chcelo to čas a ak si otec niečo zaumienil dosiahol to. Postupom času ho prestalo baviť bývanie v hoteli tak si kúpil byt..."
,,Znie to ako romantický príbeh" zasmiala som sa.
,,To aj bol" uškeril sa.
Len som sa usmiala a moje myšlienky sa rozbehli naspäť do minulosti.
,,No jasné" zasmiala som sa so slzami v očiach.
Na displeji môjho telefónu to bolo napísané jasne:
Moji traja BFF....
Je samozrejme, že moje meno tam nebolo napísané, veď ako by mohlo. Celá táto šaráda je určená na to, aby ma to potrápilo. Pritom také veci riešia iba deti v škôlke. On veľmi dobre vie aká som a že takéto veci prežívam, preto cítim neskutočný hnev a smútok zároveň. Jedna vec ma však drží pri zemi a to fakt, že on je ten posledný, čo by sa mal právo hnevať. Nechápte ma zle ale práve on bol posledný človek, ktorému som bezhranične verila a teraz... pomaly zisťujem, že polovica z toho čo vypustil z úst boli klamstvá...
Len tak o desiatej večer napísať správu: skončil som s tebou, na budúce keď budeš niečo potrebovať mňa nevolaj!
Viete si predstaviť moju reakciu? So slzami rozmýšľam čo take zlé som mohla urobiť... Neurobila som nič, vôbec nič tak v čom je problém?
Horúčkovito odpisujem, že čo sa stalo, pretože ja nie som v obraze.
Odozva príde hneď: veď ty vieš, nerob sa...poslal som ti predsa video a ty nič, žiadna reakcia, potom správu, znova si neodpísala. Píšeš len keď niečo potrebuješ!
V rýchlosti som prešla do aplikácie messenger a tam to bolo čierne na bielom. Na všetky správy som mu poctivo odpísala.
Rozplakalo ma to ešte viac. Čo sa to deje? Prečo to robí?
Ihneď som mu odoslala screan obrazovky a aj on mne.
Na jeho screane boli iba jeho správy, moje nie.
Ako je to možné? Veď som mu predsa odpísala... ako to, že on tie správy nedostal?
V tom mi to došlo...
No jasné... bolo mi divné, že ikonka slúžiaca na volanie niekam zmyzla a neukazovalo mi ho online.
Dal si ignorovať moje správy, narokom! Nebolo by to prvýkrát, keď niečo také urobil, tak preco nie aj teraz...
Od bolesti som prešla iba k čistému hnevu.
On si myslí, že som úplná hlupaňa? Viem, že to urobil narokom, lebo on taký je a teraz čaká, že sa mu budem pchať do zadku a ospravedlňovať sa za niečo čo som neurobila.... nie... už to viac nezvládam. Vždy som to ja čo sa ospravedlní, aj keď nič neurobím...
Čím viac som nad všetkým rozmýšľala tým som mala čistejšiu a otvorenejšiu myseľ. Áno pomohol mi keď som to potrebovala nepopieram, no koľko krát ma urazil a manupoloval mnou? Neviem to ani spočítať. Áno sranda je sranda, no niekedy to presahovalo hranice a najmä keď si privlastnil moju prácu. K tomu sa ma snažil presvedčiť, že to vypracoval on sám aj keď som mu ukázala správu, kde som mu to odoslala, bolo to presne to isté od slova do slova, no on sa hádal, že je to jeho robota...
V mysli sa mi vynárali ďalšie a ďalšie veci...bolo ich nespočetne veľa a odrazu sa z priateľa stáva nepriateľ...
Ja som mu verila a on ma pritom bez toho aby som si to uvedomovala štval proti kamarátkam, manipuloval mnou a ja som o tom ani nevedela a čo horšie nechala som ho... Klamal mi, že ma stále ohovárajú a ja hlúpa som mu to verila. Bože ja som taká hlúpa...
Možno sa pri tom niekto len pousmeje a ide ďalej, no ja nie. Úprimne obdivujem takých ľudí a chcela by som mať tú schopnosť aj ja, všetko by bolo jednoduchšie.

Pamätám si to celkom presne, bol to tretí človek, ktorý odišel z môjho života. Stratila som ich všetkych troch, všetkých, ktorých som mala rada, dôverovala im, otvorila sa im a oni ma opustili, nechali samú, odkopli keď ma už viac nepotrebovali... dve kamarátky a jeden kamarát nadobro opustili môj život. Tentokrát to bolo oveľa ťažšie, pretože on bol posledný, asi so mnou nikto nedokáže vydržať...
Preto nedôverujem ľuďom, preto občas cítim úzkosť a plačem. Pretože sa bojím, bojím sa, že sa to stane znova a ja budem opäť prežívať tú istú bolesť. Tiež si naozaj musím premyslieť to moje sťažovanie... áno stalo sa to čo sa stalo, no je to minulost a ja ju nezmením, môžem sa len posunúť ďalej a o to sa budem aj naďalej pokúšať
,,Si v poriadku? Vyzeráš bledá?"
Ozval sa Mike a tým prerušil sled mojich myšlienok.
,, Áno som v pohode" pokúsila som sa usmiať a opäť som svoju pozornosť uprela na stromy mihajúce sa za oknami auta.

Hovorí sa, že tie najväčšie diela boli napísané v tej najväčšej bolesti ich autorov.... Dúfam, že sa vám časť páčila, možno niekomu prekáža tá melanchólia, no sú to veci, ktoré sa v živote reálne dejú a ja sľubujem, že tento príbeh nebude len o tomto v ďalších častiach bude viac pozitívnej energie, no teraz nemám silu písať inak ako takto 😊😊