Bláznivá, Hlúpa Láska (dokončené)

《Bolesť》

*Ellie*

Mohli prejsť možno tri hodiny, keď som sa znovu prebudila.
Alex bol preč a ja som sa odrazu cítila osamelo. Z vonku nebolo počuť ani ceknutie, teda z diaľky sa ozývali nejaké rozhovory, tentorát to bolo oveľa tichšie ako v noci.
Postavila som sa a vyšla von.
Slnko už svietilo, vatra už dohorela a polovica stanov bola preč. Zrejme museli odísť kým som spala.
Miu som nevidela nikde, ani Carlosa a ani Alexa.
Snáď ma tu nenechali samú! Nervózne som sa obhliadla.
,,Tak tu je Šípkova Ruženka" počula som Miin hlas odniekiaľ z diaľky.
,,Ahoj" zaškúlila som na ňu oproti slnku.
,,Počuj, ja už musím ísť. Moje auto som musela dať Mikeovi. Pôjdem s Carlosom a teba vezme Alex"
Nemôžem poprieť, že ma to potešilo, no neviem či je to najlepší nápad.
,,Nemôžem ísť radšej s vami?" zaúpela som.
,,Jedine ak by si mi chcela sadnúť na kolená. Má len dvojmiestne auto, ale ak nechceš ísť s Alexom spýtam sa niekoho iného" už sa aj rozbehla preč.
,,Mia! Nie ďakujem to je v poriadku" usmiala som sa.
,,Naozaj?"
,,Naozaj"
,,Cítim sa previnilo, že ťa tu takto nechám"
,,To nevadí" usmiala som sa.
,,Naozaj?" V očiach jej zaiskrilo.
,,Naozaj" zasmiala som sa.
,,Ďakujem" objala ma a už aj utekala niekam preč.
Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa zakryť priblblý úsmev, ktorý sa mi usadil na perách.
Nemôžem si od toho nič sľubovať, lebo budem sklamaná. Vždy to tak je. Vlastne ja ani neviem čo chcem na jednej strane by som s ním aj niečo chcela mať, na druhej strane sa bojím. Ach Bože, prečo je život taký komplikovaný?
Chcela som uniknúť problémom a vytváram si ďalšie.
Potrebujem si urobiť rande sama so sebou.
Pred tým, keď som potrebovala vypnúť a vyvetrať si hlavu od všetkého šla som sama na plaváreň, na kávu a naspäť domov. Len tak sama so sebou. Na plaváreň preto, lebo cez lebo som robila plavčíka na kúpalisku. Otec mal konexie tak ma tam dosadil. Keď som tam šla prvykrát bála som sa. Bolo to niečo neznáme a nové. Nakoniec to bolo najlepšie leto môjho života.
,,Kde dopekla si?! Nemám na teba celý deň!" povedal Alex arogantne.
,,Prosím?!"
,,Treba ti to zopakovať?! Ne-mám na te-ba ce-lý deň!"
Myslela som, že sa mi to snáď len sníva!
Nervózne som mu pozrela priamo do očí.
Po tom všetkom je znova ten namyslený idiot! Myslela som, že snáď... snáď sa medzi nami niečo zmenilo. Jasné mohlo mi to byť jasné hneď na začiatku. Chlapec ako on sa nikdy nebude zahadzovať s niekym ako som ja.
Sama som sa trápila so skladaním stanu až sa mi to nakoniec podarilo. Vôbec som nemala chuť k nemu sadnúť do auta a ak áno nech čaká poriadnu hádku. Ja zo sebou nenecham len tak zametať, teraz už nie boli časy kedy som sa bála ozvať, no teraz som už iná.
,,Ukáž pomôžem ti" ozval sa Mike a pomohol mi strčiť stan do obalu.
,,Ďakujem" snažila som sa, aby to neznelo nahnevane, pretože on za nič nemôže.
,,Deje sa niečo Ellie?"
,,Nie, nie, všetko je v poriadku" nervózne som sa usmiala a hodila si batoh na chrbát.
,,Mike? Kde dopekla toľko trčíš?!" Začula som Bretrice kričať na plné hrdlo.
,,Pane Bože urobím všetko len ma jej zbav!" Zaúpel Mike a šiel za ňou.
Bojovne som sa rozhliadka po teréne a hľadala čo i len známky, kde by sa Alex mohol ukrývať.
No jasné!
Môj pohľad sa upriamil na jeho vyšportovanú postavu vychádzajúcu z lesa a za ním cupitalo nejaké dievča s rozcuchanými vlasmi.
Slzy sa mi vtlačili do očí a mala som chuť ho udrieť priamo medzi nohy!
Jediné čo chlapi vedia robiť je namotať si nás a keď si už začíname myslieť, že z toho môže niečo byť začnú sa správať ako nepríčetní a odpálkuju nás jednym šupom.
Prečo? Preboha prečo to robil? Prečo mi dovolil precitnúť a potom ma takto zničil?
Nevládala som sa na to pozerať, radšej budem v jednom aute s Beatrice a pozerať sa ako sa cucmá s Mikeom ako ísť s tým egocentrickým skurvysynom.
,,Hej! Čakaj" zvolal mi spoza chrbta.
Nie! Mám nejakú hrdosť nech nečaká, že po tom ako pretiahol tú štetku budem čo i len zvažovať, že pôjdem s ním. Myslela som na jeho ruky, tie ruky ktoré ma v noci objímali a teraz boli Boh vie v akej časti tela tej ženy.
Šla som rovno na parkovisko bez jediného otočenia, alebo slova.
Mike akurát sadal za volant.
,,Mike" povedala som roztraseným hlasom klopkajúc mu na okno.
,,Stalo sa niečo?"
,,Zvezieš ma prosím" zaúpela som.
,,Mám na sedadlách nejaké veci, ale počkaj preložím ich"
Pozerala som ako prehadzoval krabice na druhú stranu a vytvoril mi aké, také miesto na sedenie.
,,Ellie!" Zakričal Alex, no to som už pribuchla dvere a auto vyštartovalo.
,,Nemala si ísť náhodou s naším playboyom?" Ozvala sa Beatrice podryvačným tónom. Ihneď som ju prepichla pohľadom a všimla si, že Mike ma pozoruje v zrkadle. Urcite sa bude potom pýtať čo sa stalo, zrejme to nechce rozoberať pred Beatrice a ja som mu za to vďačná.
,,Proste nakoniec som si to rozmyslela" predstierala som úsmev.
Srdce mi bilo ako o závod a žalúdok sa prevrácal hore nohami.
Prečo som len taká hlúpa? Nechať sa takto nachytať? Opantať?
Dalo sa snáď inak? Jeho slová, pery... boli... čarovné! Dám za to ruku do ohňa, že mu neodolal nikto. Obral ma o rozum, doslova ma opantal. Citím sa znova ako chytená v klietke, v klietke z ktorej potrebujem utiecť. Čo najrýchlejšie, niekam ďaleko. Aspoň dokým sa nezačne skúškové obdobie, pretože potom sa asi zbláznim.
Je to akoby som ešte len nastúpila a pritom prešiel už prvý mesiac. Pomaly je cítiť ako sa začína ochladzovať, alebo je to mojím ľadovým srdcom?
Stále, keď začínam byť šťastná sa udeje niečo čo zmietne ten jeden malinký kúsoček niekam do diaľky a ja som znova v tých istých sračkách v ktorých som bola predtým.
Cestou bolo ticho za čo som bola vďačná. Nemám náladu na nejaké reči a už vôbec nie o tom, čo mi je.
Viem, že to v sebe dusím, no radšej to ako keby som znova mala prísť o všetkých. Ešte na strednej som prišla o dve kamarátky, pretože som sa im zverovala s tým čo ma trápilo. Dostala som len vynadané, že ich tým zaťažujem. Viem, možno to neboli naozajstné priateľky, no a po pravde ja som človek ktorý to zo seba potrebuje dostať von. Jednoducho sa musím niekomu vyhovoriť. Tentokrát som si sľúbila, že moje záležitosti si budem nechávať pre seba. Vlastne sa im ani nečudujem, že na mňa boli nahnevané, boli to úplne sračky čo som riešila a možno som to nemala ťahať všade, len to nechať tak a neriešiť to, lenže ja neviem ako to urobiť. Neviem ako sa od všetkých ľudí a situácií čo mi ubližujú odosobniť.
(Ak máte nejakú radu budem veľmi rada ak sa s ňou podelíte😔😊)
Mám najväčšiu chuť utekať, odísť niekam aspoň na víkend preč.
Odomkla som telefón a začala hľadať nejaký last minute zájazd.
Rodičia sa ma vždy báli pušťať niekam preč do zahraničia, no toto leto sme s kamarátkou asi jedinou, ktorú som ešte neunudila mojími problémami, boli v Miláne. Bolo to naozaj úžasné, na chvíľu som prestala rozmýšľať nad zlými vecami a užívala si prítomný okamžik. Bola moja parťačka na párty aj na Oktagon MMA so mnou šla a na koniec aj do Milána. Boli to najúžasnejšie okamžiky v mojom živote do ktorých by som sa ihneď vrátila. Keby sa len tak dalo vrátiť v čase.
Našla som niekoľko zájazdov do Francúzska, Španielska, do Ríma a Benátok.
Najviac ma z toho upútal Rím. Neviem prečo ma fascinuje Taliansko.
Cena nebola zlá, mohla som si to dovoliť ešte z mojej letnej výplaty. Nie žeby mali moji rodičia problém mi to zaplatiť, no chcem to urobiť sama pre seba. Otec vlastní dve kaviarne a dve reštaurácie. Pamätám ako som mu sama pomáhala robiť návrh, práve retro štýl osemdesiatych rokov mu privolal veľa zákazníkov. Vravel, že to chce rozšíriť a práve pripravuje novú miestnosť v ďalšom meste, kde bude naša nová reštaurácia.
Takže to tentokrát bude Rím. Otázkou však ostáva či pôjdem sama.
Neviek prečo ma napadlo zavolať práve Beatrice a Mikea. Šla by som aj sama, no mama by ma asi prizabila, že som šla na vlastnú päsť do cudziny.
Možno by nebol až taký zlý nápad zavolať ich dvoch, no neviem či Mike bude chcieť byť dlhšie v spoločnosti Beatrice.
Mike zabočil na príjazdovú cestu nášho internátu. Obe aj ja aj Bea sme otvorili dvere auta a išli vystúpiť, no Mike ma zadržal.
,,S tebou chcem ešte hovoriť" povedal.
,,O čom?" spýtala sa Bea, no musím podotknúť, že to nebol jej zvyčajný, posmešný tón hlasu.
,,O ničom" odvrkol Mike a podržal mi dvere od miesta spolujazdca.
Pozrela som na Beatrice a prikývla.
,,Uvidíme sa potom" povedala a ja som mlčky nastúpila.
Zdala sa mi akási iná. Ako keby na chvíľu stratila všetky tie maniere, ktoré sa mi na nej nepáčili a bola normálna. Ak takou ostane aj naďalej myslím, že ju budem mať rada.
,,O čom so mnou chceš hovoriť?" spýtala som sa keď Mike naštartoval auto.