Bláznivá, Hlúpa Láska (dokončené)

☆Bozk☆

*Ellie*

,,Páči sa ti tu?" spýtal sa.
Musela som sa pousmiať, sedel vedľa mňa tak blízko... celé moje telo naňho reagovalo až príliš. Nemôžem, nemôžem takto zmýšľať.
,,Je to tu naozaj pekné"
Sedeli sme na kmeni stromu a naše kolená sa dotýkali. Cítila som teplo jeho tela a to mi spôsobovalo triašku po celom tele.
,,Je ti chladno?" spýtal sa a už aj hneď vyzliekal sivú mikinu.
No dobre... povedzte mi kto z vás by odmietol obrovskú, teplú mikinu voňajúcu ako Alex? Ja určite nie.
,,Ďakujem, je to od teba milé" usmiala som sa a obliekla ju na seba.
Bola mi naozaj, naozaj veľká. Siahala mi skoro po kolená.
,,No páni vyzeráš ako medveď" zasmial sa na mne.
,,Ale no taaak" udrela som doňho lakťom.
,,Povedz mi niečo o sebe, mám pocit, že ťa poznám a pritom o tebe skoro nič neviem"
,,A čo by si chcel vedieť? Pýtaj sa" mykla som plecom.
Bolo mi divne ako sa ku mne správa. Toto nie je Alex, ten Alex čo na mňa zjapal pri každom rozhovore. Nechápem čo sa to s ním porobilo. Mätie ma to. Veľmi...
,,Možno na začiatok niečo o tvojej rodine?"
,,Tak kde je tá vychýrená párty?!"
Zvolal neznámi hlas.
Alex sa ihneď postavil a zaťal päste.
Keď som sa postavila a uvidela, že je to presne ten istý chlapec s ktorým sa pobil na diskotéke vedela som, že to nie je dobré.
Očami som behala od Alexa k chlapcovi asi desať metrov od nás.
Odrazu sa urobilo akési ticho. Ostatní sa buď niekam zašili, alebo sa postavili trochu ďalej. Zvláštne ešte pred chvíľkou tu všetci popíjali, obchytkávali sa a viedli sa rozhovory v plnom prúde. A teraz? Stačilo iba jedna jediná veta on neznámeho. Teda... aspoň mne neznámeho.
,,Choď do pekla Eric! Aj tak nie si pozvaný" uškeril sa Mike.
Mia ma nenápadne ťahala do zadu, ale ja som sa nechcela ani pohnúť.
Situácia sa zdala byť naozaj vážna.
,,Myslel som, že sú pozvaní všetci" povedal Eric podrývačne.
,,To áno, všetci okrem teba" ozval sa Carlos, ktorý akurát dorazil.
,,Ale no tak Alex, bude to ako za starých čias" znova sa ozval Eric a to zrejme robiť nemal, pretože sa Alex rozbehol proti nemu a spustila sa bitka.
Nastal chaos, ľudia okolo len vytiahli telefóny a kamerovali situáciu. Ucítila som znova Miine ruky, ktoré ma tahali preč, no ja som sa vytrhla a vbehla rovno do stredu bitky.
,,Alex?" zakričala som a hľadala ho pohľadom.
Našla som ho znova v tej istej póze ako minule, no teraz bol Eric pri vedomí.
,,Alex!" kričala som, no on nie a nie sa zastaviť. Bili sa ako psy, Alex dostal tiež pár pekných rán a začal krvácať.
Neviem, naozaj neviem ako som sa odvážila pristúpiť až k nemu.
,,Alex! Hej! Dosť! Už dosť" snažila som sa naňho hovoriť, no on ma nevnímal.
,,Alex" stiahla som mu ruku na bok, no pohľad ktorým na mňa pozrel... nikdy naň nezabudnem. Jeho oči, boli také chladné a zároveň v ních horel oheň, ktorý nikto nevedel uhasiť. Ani on sám. Vedela som, že som to robiť nemala, no strach vo mne, že ho zabije bol neprekonateľný. Možno sa teraz na mňa vykričí, možno udrie aj mňa, nech aj! Svedkom vraždy v priamom prenose byť určite nechcem.
Ruku som mu stále držala, no on sa vytrhol a rozbehol do lesa.
Zostala som tam stáť trochu zmätene, nevediac čo ďalej robiť. Videla som na ňom, že mi chcel niečo povedať, určite niečo sprosté, no zdržal sa toho a odišiel. Ani som si neuvedomila, že zadržiavam dych. Konečne som sa zhlboka nadýchla.
,,Odkáž tomu hajzlovi, že si to doriešime v ringu" ozval sa Eric.
V ringu? Akom ringu? Alex zápasí?
Divadlo okolo sa trochu upokojilo a mne to nedalo, musela som ísť za ním do toho prekiateho lesa. Nepoznám to tu, môžem kľudne zablúdiť...

*Alex*

,,Kurva!" zaklial som.
Čo to tá malá štetka urobila?! Nemal som ju sem vôbec brať. Myslí si, že stačí len jedno jej slovo a tým spasí svet. Och! Doriti! Ako savôbec opovažuje?!
Trmácal som sa pomedzi stromy, sem tam do nejakého aj narazil a to ma nahnevalo ešte viac. Neznášam, naozaj zo všetkého najviac neznášam, keď ma niekto zadrží v bitke. Ona to urobila už dvakrát, dvakrát! Erica som mal doraziť už pred tým, teraz by takto nevyskakoval. Stavím sa, že bude chcieť znova chcieť odvetu, no v ringu. Srať naňho aj tak ho položím!
,,Alex!" Jej hlas mi znel v ušiach ako nejaká chytľavá melódia. Ako keby sa mi zarezala do kože a nechcela ma pustiť. Cítil som sa ako vi väzení.
Ako ma dopekla mohla nájsť?! To snáď nemôžem byť ani chvíľu sám?!
,,Čo je!" zrúkol som až s ňou podskočilo.
,,S-si v poriadku?" spýtala sa opatrne.
,,Dopekla Ellie daj mi pokoj!"
,,Len som chcela vedieť či žiješ!" zvýšila hlas.
No pozrimeže ona si bude vyskakovať?
,,Vidíš, že žijem takže teraz vypadni!" kričal som.
,,No jasné, už sme znova tam kde aj pred tým!"
,,Kurva, prestaň s tými prednáškami!" rozhodil som rukami.
,,Neprestanem! A vieš prečo?"
,,Neviem, pouč ma prosím" povedal som drzo.
,,Lebo ťa to serie! Preto s tým neprestanem! Aspoň nie dokým sa nespamätáš!"
Pristúpila bližšie a udrela do mňa.
,,Povedal som ti, aby si vypadla!"
Vlna adrenalínu z bitky zo mňa už vyprchala, no naplnilo ma niečo iné.
,,Nie! Ty choď dopekla! Správaš sa ako idiot!"
Už som sa neovládal. Schytil som ju za zadok, nadvihol a oprel o strom. Jej jemné dlane som ucítil na mojom chrbte. Dych sa jej zasekol v hrdle a ja som si to sakra užíval. Oči mala plné očakávania a ... možno aj ... strachu? Prečo sa dopekla bojí?
,,Presne tam mam namierené, ale beriem ťa so sebou" šepol som a vzal do úst jej ušný lalôček.

*Ellie*

Dobre tak toto som nečakala. Nedokázala som sa poriadne nadýchnuť, ani sa to nedalo, pretože jeho pery vnikli do mijich. Bez pozvania, bez varovania, proste sa to stalo. Prešla mnou triašla, nevedela som čo robiť. Nikdy ma nikto takto nebozkával. Po pravde sa čudujem, že som neutiekla ako minule. Tentokrát by som zrejme ani nemohla, mal ma vo svojej moci. Jeho ruky pevne zvierajúce môj zadok, magický jazyk pohrávajúci sa s tým mojim vo mne vyvolával šteklenie na tom najcitlivejšom mieste. Bolo to ako bláznovstvo, šialenstvo a bol to len bozk. Ruky som mu vnorila do strapatých vlasov a pritisla sa telom bližšie k nemu. Neviem, naozaj neviem ako som to dokázala prežiť. Ja, presné tá, ktorá sa bojí vzťahov...
Nikdy som sa s nikým nebozkávala, nikdy ma nikto nedržal za zadok ako on...
Zastonala som, keď sa perami zosunul na kľučnu kosť a potom znova hore ku krku. Nútil ma chcieť viac, no ja som to nemohla urobiť.
Opäť sa mi votrel do úst a bozk prehĺbil. Lapala som po dychu, nevedela som sa spamätať čo to so mnou robí.
Keď svoje pery konečne odlepil od mojich obaja sme dýchali ako keby sme ubehli maratón.
Ak by som bola vedela, že je to takéto možno by som od bozkávania neutiekla.
Oprel si čelo o moje a chvíľu ma takto nehybne držal v zajatí.
Ak by ma hneď pustil nebola by som schopná urobiť ani jeden krok. Tak veľmi ma to celé rozhodilo. Prečo to vlastne urobil? On nemôže mať normálny vzťah, ja sa ho zas obávam. Tieto dve skutočnosti k sebe nejdu vôbec, teraz sa len budem trápiť pre to čo so mnou urobil a že to znova nikdy neucítim. Nikdy, pretože on taký je. Dokáže len spôsobiť zmätok a potom zbabelo ujde. Divím sa, že tu so mnou ešte je. Bude to bolieť a veľmi. Vidím to.
Pomaly ma pustil na zem a prehrabol si vlasy. Vnimala som ho celého. Jeho žiarivé oči, strapaté vlasy, rozbité hánky rúk. Bol taký krásny, no v mojom živote predstavoval veľké, červené X. Ak si s ním začnem zničí ma. Viem to. Ja som až príliš citlivá, aby som prežila kúsok šťastia a potom bola odkopnutá.
Pokúsila som sa urobiť krok a nejakým zázrakom som to zvládla. Potom ešte jeden a ešte jeden.
Niečo ma k nemu ťahalo tak veľmi až to spôsobovalo bolesť.
,,Tak tu ste vy dvaja! Alex Mike je na tom zle" počula som z diaľky kričať Miu.
,,Idem tam" povedal Alex a pustil sa naprieč lesom.
,,Si v pohode?" spýtala sa Mia zmätene.
,,A-Ano"
,,Ellie, že ..."
,,Mia prosím! Nechcem to počuť" vzdychla som si.
Cítila som, ako sa mi slzy tlačia do očí. Presne tak to bude. Ja budem plakať a on utekať.
,,Poď vrátime sa"
Vzala ma za ruku a ťahala naspäť.
Najlepšie je čím skôr si uvedomiť, že to takto nepôjde a nesmie sa to opakovať. No... poznáte ten pocit, keď je niečo take úžastné, že ste preto ochotný urobiť čokoľvek? Presne to sa mi teraz udialo.