Bláznivá, Hlúpa Láska (dokončené)

《Všetko zlé je na niečo dobré》

*Ellie*

Tanec sa skončil, ľudia sa rozprchli a ostali sme tam stáť už len ja, Alex a niekoľko ľudí.
Čakal na odpoveď a ja som to vedela... mohla som sa snáď rozhodnúť tak narýchlo?
Otvorila som ústa, no nič mi z nich nevyšlo. Rozhliadla som sa okolo a hľadala niekoho... Beatrice alebo Mikea. Nikto tu však už neostal, pozerala som mu priamo do očí.
,,Ja nemôžem. Nezvládam, aby to bolo vždy takéto. Ty chceš od vzťahu niečo iné ako ja, nejde to" dostala som zo seba.
Srdce mi divoko bilo, krv v žilách vrela... čo iné snáď môžem urobiť? Ubližuje mi aký je ku mne. On nechce vzťah, chce len šukačku a ja taká nie som, nezniesla by som ak by som sa s ním vyspala chvíľku by to šťastue trvalo a potom by som ho odrazu prestala baviť a on by preskočil k nejakej inej.
,,Čo to kurva hovoríš?" povedal podráždene.
,,Vidíš?! O tomto presne hovorím! Z ničoho nič na mňa vrieskaš, nadávaš mi a potom odrazu urobíš niečo ako toto?" rozhodila som rukami, myslela som ten tanec, ,,nedám to, už viac to nedám. Máš hrozné nálady, meníš názory z minúty na minútu! Vieš ako sa cítim?!"
,,Dopekla, keby si nebola taká posadnutá tým zkurveným slovom vzťah mohlo by to byť inak!" zakričal.
Nechcela som na nás upútať pozornosť, preto som sa len otočila, chytro si utrela slzy a šla medzi ľudí.
,,Počuješ?!"
Stiahol ma za lakeť k sebe.
,,Počujem až veľmi dobre, Bohužiaľ! Nechaj ma na pokoji!" trhla som sebou.
,,Spravaš sa ako šialená!" povedal pomedzi zuby.
,,Vypadni! Nenechám sa tebou uražať!"
Je zázrak, že tento chlapec o mňa vôbec javil záujem. Znelo to až príliš absurdne, je čas, aby som spadla naspät do reality. Niekto ako ja nikdy neskončí s niekym ako je on. Vôbec nie som pekná, spoločenská, neviem sa zabaviť tak ako dievčata v jeho spoločnosti.
Minulý rok robil kamarát Jon opekačku. Boli tam ľudia z mojej bývalej triedy a jedna kamoška Heiley. Taktiež aj jeden Jonov kamarát Marco, no nebol v našej "školskej" partii tak ako ani Heiley nie. Všetko šlo super, bavila som sa, kým Marco nezačal prejavovať záujem o Heiley. Mne sa celkom páčil, ale vedela som, že naňho nemám. Tenkrát ju hodil do bazénu celú oblečenú. Nezdalo sa mi, že jej to nejako prekáža, práve naopak stala sa stredobodom pozornosti. Možno to vyznie divne, ale nepáčilo sa mi, že všetci sa krútili len okolo nej, zrazu sa s každým dávala do reči, mala blízko k ďalšiemu spolužiakovi. Prosto dalo by sa povedat, že začala s mojou bývalou triedou vychádzať lepšie ako ja sama. Je to žiarlivosť ak mi to prekážalo? K tomu ešte aj Marco... objal ju zozadu okolo pásu a ona mu sadla na kolená. Vedela som, kde to speje a bolo mi z toho na vracanie. Veď jasné kto iný ak nie ja vždy ostane na ocot? Bolo to tak vždy, a aj to tak vždy bude. Musím sa s tým zmieriť. Presne som vedela čo sa bude ďalej diať, mala som to rovno pred očami... namotá ju, resp. Ona sa namotá, pretože je ten typ dievčaťa, ktorý nechce nič iba sex, no hneď po týždni LEN písania s chlapcom sa naňho naviaže. A potom ja s Jonom ju dávame do kopy. Aby toho celého nebolo málo moja ďalšia kamoška zo školy ju s nami pozvala na festival. Chcela som mať nezabudnuteľné leto a hneď jeden večer mi to začal celé kaziť. Neviem prečo, ale dostala som taký odstup od Heiley, ako keby sa mi zhnusila, ešte sa aj vyzliekla do spodného pradla pred všetkými čo tam boli a väčsinou to boli chlapci... na ďalší deň po opekačke sme mali všetci spolu ísť k jazeru. Bolo jasné ako by to dopadlo Heiley by flirtovala s Marcom, mne by bolo do plaču a potom by sa tí dvaja ešte niekde vytratili. Nešla som tam a radšej sa zahrabala v posteli a pozerala seriály.
Pokrútila som hlavou a utrela si slzu pri pocite, ktorý vo mne vyvolala táto spomienka.
Som veľmi divná povaha a ja to viem, nemôžem uveriť, že má o mňa niekto záujem. Sama sebe sa nepáčim, aleže vôbec.
Bude mi lepšie samej, žiadni priatelia len ja. Nikto ma nesklame, nikto ma nebude trápiť a ja sa budem aspoň viac sústrediť na školu.
Už som bola pred izbou, keď ma znova dobehol Alex.
,,Je to tvoje posledné slovo?!" zrúkol.
S uslzenými očami som naňho pozrela a len ťažko prikývla.
Nechcem to takto, moje srdce sa štiepi na milion kúskov, keď pomyslím, že budem bez neho, no takto to bude lepšie.
,,Fajn, skončila si! Postarám sa, aby o teba už nikto nezakopol! Ostaneš sama, bez jediného priateľa!" Vrieskal.
Jeho slová ma ranili, ako nič na svete, cítila som sa oveľa horšie ak sa to vôbec ešte dalo.
,,Choď do p*če, ty kurva jedna!" zvrieskol a otočil sa na odchod.
Nevládala som dýchať, zahýkavala som sa od plaču. Bol to môj koniec a ja som to veľmi dobre vedela. Zničilo ma to a ja už ďalej takto nevládzem.
,Fajn, skončila si! Postarám sa, aby o teba už nikto nezakopol! Ostaneš sama, bez jediného priateľa!"
,Fajn, skončila si! Postarám sa, aby o teba už nikto nezakopol! Ostaneš sama, bez jediného priateľa!"
,Fajn, skončila si! Postarám sa, aby o teba už nikto nezakopol! Ostaneš sama, bez jediného priateľa!"
Opakovalo sa mi v hlave dookola a dookola, stale ako pokazená platňa.
Zviezla som sa dole na zem a plakala. Toto som nikdy v živote nezažila. Nedá sa ani slovami opísať ako ma bolelo srdce. Nechcelo sa mi ani žiť, no niečo tak hlúpe ako samovraždu by som nevykonala nikdy, ani keby som bola na horšom pokraji ako som teraz, ak sa to vôbec ešte dá, pretože teraz som zlomená ako som nebola nikdy v mojom živote. Oči ma začali štípať od líčidiel a spomienky sa znova začali vynárať.
,,Hej Mike! Už máš dosť?" odrazu sa za mnou ozval ďalší posmešný hlas.
Tak na toto nemám žalúdok. Mia sa mala vrátiť za chvíľu, CHVÍĽU nie dvadsať minút, ktoré už práve prešli a jej stále nikde.
Ani som sa neodvážila otočiť, kto tam je. Chcela som sa len prepadnúť pod zem, alebo zmenšiť na takú malú veľkosť, aby som odtiaľ mohla nenápadne utiecť.
,,Choď do riti Alex" ukázal prstom na osobu niekde za mnou.
Nenápadne som začala cúvať, aby som odtiaľ mohla čo najskôr zdrhnúť.
Nemala som to robiť. Tak ako vždy, sa stalo to, čo som chcela zo všetkého najmenej. Vrazila som chrbtom do neznámeho.
Celá som sčervenela a pomaly sa otočila.
Z výšky na mňa hľadel presne ten istý chlapec, ktorého som dnes stretla v mojej izbe.
Otvorila som ústa, že sa aspoň ospravedlním, ale nešlo to. Nedokázala som vysloviť ani hlásku. Srdce mi začalo byť ako na poplach a krv v žilách sa vzbúrila.
,,Ako vidím žiješ" odvrátil odomňa pohľad a zameral sa na kamaráta.
Podišiel k nemu bližšie, takže som si ho mohla obzrieť zozadu. Tentokrát mal len čierne tričko s krátkym rukávom, takže som si mohla pozorne prezrieť jeho tetovanie. Celú pravú ruku mal potetovanú. Čo na nej bolo sa ma nepýtajte, pretože v momentálnom stave ani neviem ako sa volám.
Bolelo to, tak veľmi...
Pozbierala som sa zo zeme a šla do izby.
V kúpeľmi som sa na seba pozrela.
Vlady vyťahané, oči podliate krvou, samozrejme kruhy pod očami nesmeli chýbať a taktiež ani očné tiene rozťahane snáď po celej tvári.
Opláchla dom sa vodou a snažila sa umyť.
Ruky sa mi triasli a fo očí znova udreli slzy.
,,Pardon." Vyhŕkla som a zavrela dvere.
Moja ,,spolubývajúca" tam mala mužskú návštevu. Nebolo to síce také hrozné, no nemám za potrebu pozerať sa ako na sebe ležia nalepení a bozkávajú sa. Hneď na to sa dvere roztvorili a z nich vyšiel vysoký hnedovlasý chlap v koženej bunde. Vyzeral nebezpečne, autoritatívne, no zároveň pekelne dobre. Vlasy mal pedantne vyčesané dohora, asi to bola jediná vec, ktorá na ňom vyzerala normálne. Jeho oči, pery, celá jeho tvár bola až nadprirodzene krásna. Hruď mu pokrývalo čierne tričko a bunda, no aj tak som si všimla tetovanie na prstoch. Ostala som bez dychu, srdce mi divo bilo do hrudného koša a moje nohy skoro vypovedali službu keby som nemusela cúvnuť, aby prešiel popri mne. Chvíľu na mňa nepriateľsky civel a potom odišiel, bez slova.
Možno nešlo len o Alexa, ale o celý môj život. Nejako to na mňa všetko doľahlo ako si to všetko sama komplikujem, no neviem ako to prestať robiť.
Premočila som celý vankúš, na ktorom som ležala, no mne to bolo jedno. Bola som v sračkách, takých sračkách, ktoré už nikdy nechcem zažiť.
,,Choď do p*če, ty kurva jedna!" zvrieskol a otočil sa na odchod.
Moja myseľ sa rozhodla ma zámerne trápiť. Dalo sa to ešte viac? Áno dalo! Každou jednou spomienkou, rozmýšľaním nad všetkými zlými rozhodnutiami čo som v živote učinila tým ma mučila najviac. Nevládzem už. Sila, ktorá vo mne bola už vyprchala.

Ahojte! 😊  Ospravedlňujem sa za dlhé čakanie 😔. Viete niektore pasáže z každej kapitoly sa zakladajú na skutočnosti, ktorá sa mi stala. Je to kúsok mňa čo do toho dávam, kúsok mojej bolesti, šťastia, radosti, nenávisti. Práve dnešný večer ma inšpiroval k dopísaniu už dhšie rospísanej časti. (Tak zrejme už viete o ktorú pasáž v tejto kapitole ide, ktorá je pravdivá). Niekedy to zlé čo sa mi stane, pocity bolesti, sklamania, nepáčenia sebe samej, podrážania vlastného sebavedomia ma dovedú práve k písaniu. Som pre to rada aj keď v danej chvíli to nie je najpríjemnejšie. Všetko zlé je na niečo dobré a verte mi v živote to tak väčšinou platí 😊😊.