Bláznivá, Hlúpa Láska (dokončené)

《Rachot》

*Alex*

To kurva nemyslí vážne! S tým idiotom?! Nejako rýchlo si za mňa našla náhradu! Veď je to jasné, nič nie je tak ako sa zdá! Tá malá mrcha pokúša moju trpezlivisť!
Odstrčil som od seba Beatrice a rázne udrel do stola. Ten skurvysyn si koleduje!
,,Alex, upokoj sa!" pozrel na mňa Mike.
,,Zdá sa ti, že sa budem vedieť upokojiť pri tomto?!" ironicky som sa zasmial a ukázal smerom k Ellie.
Eric ju objímal zozadu a ona sa usmievala. Usmievala sa! Robí ju šťastnou?! Ako si s ním mohla niečo začať! Tak rýchlo! Toto nie je Ellie akú poznám...
,,Alex prestaň" povedal ktosi, no ja som už viac nepočúval, keď jej vtisol bozk na líce prudko som sa postavil od stola a rozbehol sa k nim.
V poslednej chvíli ma zadržal Mike a ešte niekto, kto kračal okolo.
,,Dopekla Alex prestaň!"
Mykal som sa, chcel som ho zmlátiť do bezvedomia, chcel som, aby sa jej už nikdy nemohol dotknúť, aby nikdy nemohol pobozkať tie pery, krásne, mäkké pery, ktoré ma držali pri živote, vdychovali do mňa vánok žitia. Chcel som, aby už nikdy nevidel jej úsmev, ten bezchybný úsmev, ktorým rozžiarovala svet vôkol seba, ktorým prenikla za múry môjho vnútra.
V tom som sa zháčil a prestal bojovať. Je to koniec? Prestala ma ľúbiť? Ľúbila ma vôbec? Ľúbim ju ja? Čo to vlastne znamená ľúbiť?
,,Daj si pohov Alex" uškeril sa na mňa Eric.
Ten jeho priblblý úsmev... stačil by jeden pravý hák.
,,My si to vyriešime v klietke" ťukol som mu prstom do hrude.
,,Budem ťa tam čakať spolu s Ellie"
Zastavil som v chôdzi a pomaly sa otočil späť.
,,Čo si to povedal" vyfukol som.
Adrenalín mi prúdil v žilách, skoro som sa neudržal na uzde.
,,Alex, prestaň, chceš, aby nás z tade vyhodili?" ťahal ma preč Mike.

*Ellie*

Konečne mi doniesli hranolky a ja som zaplatila. Bola to snáď celá večnosť...
Teraz sa to tu všetko sklaňalo k bitke. Prečo by sa Alex kvôli takej nicke ako som ja chcel biť? Možno to ani nie je kvôli mne ale kvôli jeho egu.
,,Alex vravím ti poďme preč" Mike ho ťahal od Erica, no nedarilo sa mu to. Tí dvaja stáli oproti sebe pripravení sa do seba pustiť.
Žalúdok sa mi obrátil hore nohami. Toto nedám...
,,Toto už viac nedám" pokrútila som hlavou, odstrčila ich od seba preč a vyšla von. Potrebovala som vzduch, čerstvý vzduch prúdiaci mojimi pľúcami.
Napínalo ma na vracanie, preto som sa ponáhľala k prvým kríkom, ktoré som našla.
Prehla som sa v páse a vypustila zo seba minerálku, jedinú vec, ktorú som do seba dnes dostala...
Ucítila som silné paže ako ma držia, aby som nespadla.
Citila som jeho dotyk všade, vybroval mi pokožkou po celom tele. Prečo to robí? Prečo ma nemôže nechať ísť? Potrebujem, aby ma nechal, pretože inak stratím kontrolu a aj odhodlanie.
Utrela som si ústa a narovnala sa. Alex odo mňa odstúpil ďalej a ja som sa začala celá triasť.
,,Prečo si to urobila?" zašepkal.
,,Ja? Nehovorím, že je to všetko len tvoja vina, no máš na tom podiel tak isto ty ako aj ja, takže sa ma prestaň pýtať prečo som to urobila. Neurobila by som to, ak by som k tomu nemala dvôvod, ktorý si mi tak ochotne ponúkol" povedala som a otočila sa na odchod.
Znova sa všetko spustilo odznova, hlavou sa mi preháňalo snáď tisíc myšlienok s cieľom mučiť ma.
Vietor mi fúkal do tváre, no mne to bolo jedno, vlasy som mala všade... Pustila som sa ulicami späť na internát.
Vošla som do mojej izby a zamkla sa. Kľúč som nechala vo dverách... Prečo by som mala byť vždy ja tá čo bude spať mimo?
Len čo som sa uložila do postele ozvalo sa klopanie na dvere. Ignorovala som to, nech je to ktokoľvek je mi to jedno.
Potom mi začal pípať telefón.
Otvor mi dvere, to som ja Eric
Pregúlila som očami a šla mi otvoriť.
,,Čo chceš?"
,,Predsa podporiť myšlienku nášho "vzťahu"" uškeril sa a podal mi balíček s hranolkami.
,,Pustím ťa iba kvôli tým hranolkám" pregúlila som očami a vzala od neho moju objednávku.
,,Lepšie ako keby som mal stáť na dverách" mykol plecom a vošiel dnu. Samozrejme ako všetci chlapi na svete aj on si zrejme myslí, že môže všetko. Rozvalil sa na moju posteľ...
,,Pustila som ťa dnu, no nepadlo ani jedno slovo o tom, že môžeš byť na mojej posteli, takže sa z nej postav"
,,A čo čarovné slovíčko?" vyškieral sa.
Mne bolo do plaču, bola som totálne zlomená a on sa tu vyškiera.
Nech som sa snažila akokoľvek už som nedokázala zadržať slzy.
Otočila som sa mu chrbtom a necbala ich ticho stekať dole lícami.
,,Dobre, dobre už idem" postavil sa a v tej chvíli uvidel moju uplakanú tvár.
,,To som ťa až tak rozhodil tým, že som si ľahol na tvoju posteľ?" zaklipkal na mňa očami celkom vážne.
,,Nie" vydýchla som.
,,Tak čo potom?"
,,Nič" pokrútila som hlavou.
,,No jasné klasická ženská..."
,,Nemám vôbec nálady sa o tom baviť"
,,A ja zas ani len netuším čo robiť keď žena plače" zasmial sa.
,,Tak za prvé prestaň sa smiať a za druhé nič, nemusíš robiť nič"
,,Nie som si istý ale takto to vo vzťahu nefunguje drahá, teraz si moja akože priateľkaa ja nechcem prežiť akože hádku lebo som neurobil nič"
Musela som sa zasmiať. Ten idiot mi trocha zdvihol náladu, ale len trocha.
,,Dobre tak sa poďme dohodnúť čo vlastne odo mňa očakávaš, akú budem mať rolu v tomto celom" rozhodila som rukami.
,,Len sa správaj ako keby sme spolu chodili..."
,,A čo hranice?"
,,Aké hranice?"
,,Nebudem sa s tebou bozkávať, nevyspím sa s tebou a ani nič podobné" myslela som to celkom vážne. Jediné čo ešte tak znesiem je pusa na líce.
,,To nemyslíš vážne, nikto nám to neuverí ak sa nebudeme bozkávať. Toto nie je môj štýl a ostatní na to ľahko prídu"
,,Nie, pusa na líce to je maximum"
,,Bože ty si ale suchár" pregúlil očami a ľahol si na Beatricinu posteľ.
,,Ber alebo nechaj tak" mykla som plecom a ľahla si tiež.
,,Ako by som mohol prepásť takú ponuku?" zasmial sa ironicky.
,,Zhasni svetlo chcem spať"
,,Si so mnou v izbe a ty ides spať?" znova to jeho podripovanie.
,,Ešte jedno slovo a vyhodím ťa von" zamrmlala som.
,,Fajn"
,,Svetlo"
Počula som ako sa postavil zhasol svetlo a potom si znova ľahol.
Vedela som, že nezaspím, no pre Erica to nebol žiaden problém, dokonca chrápal. Iritovalo ma to a preto som ho po asi troch hodinách mučenia zobudila.
,,Čo je? Horí snáď alebo čo?" povedal rozospato.
,,Hej horí! Nemôžem spať kvôli tvojnu chrápaniu, takže musíš odísť"
,,Ja nechrápem"
,,Chrápeš a mne to vadí, takže vstávaj"
,,Bože s tebou je kríž, nechápem ako si sa mohla stať mojou frajerkou" uškeril sa.
,,Hovorím si to isté"
Otvorila som mu dvere.
,,Posnaž sa zaspať zlato" pristúpil ku mne a snažil sa priblížiť k mojím perám, no ja som sa uhla.
,,Posnažím" usmiala som sa a zabuchla za ním dvere.
Opäť som si ľahla na vyhriate miestečko, keď sa znovu ozval buchot.
,,Fuck!" zavrčala som od zlosti.
Ani ma nenapadne sa postaviť, jediné čo chcem je spánok.
Prevalila som sa na druhý bok a snažila sa nevšímať si ten otravný zvuk.
Po asi pol hodine sa ozval akýsi rachot a to ma predsalen donútilo otvoriť dvere...