*Ellie*Ráno som sa zobudila na vyzváňanie telefónu. So zavretými očami som ho nahmatala na nočnom stolíku. Bola to Mia. Doriti! Ihneď ma to prebralo natoľko, že som vyskočila z postele.
,,Áno?" zdvihla som.
,,Prepáč, ale tú hlasovú správu mi nechcelo načítať, skúšala som všetko možné a potom som ju nechtiac vymazala... Taaakže o čo sa jedná?" spýtala sa natešene.
Nemôžem jej to urobiť, je šťastná. Nemôžem ju zahrnúť mojími problémami. Možno to bolo znamenie, keď tu správu nepočula... zrejme to tak malo byť a ja budem pokúšať osud ak teraz spustím všetko čo sa stalo.
,,Nič ja len ako sa máš"
,,Úžasne, vieš ako je tu krásne"
Aj keď som ju nevidela, vedela som, že sa usmieva. Bola som šťastná s ňou, zaslúži si usmievať sa každý deň.
,,Tak to som rada"
,,Ako je na tom Mike? Cítim sa trochu zle, že som ho v tom nechala samého..."
,,Je... v pohode"
Snažila som sa, aby to znelo čo najviac presvedčivo.
,,Ak by sa niečo udialo zavolaj mi"
,,Jasné" zamrmlala som.
,,Dobre, tak ahoj"
,,Ahoj"
Zložila som telefón a vošla do kúpeľne.
Cítim sa zle. Musím jej klamať...
Umyla som si zuby a trochu sa dala do kopy.
Alex ešte spal tak som si priľahla k nemu.
Dnes si musím kúpiť šaty na zajtrajšok. Mama vravela, že tu bude veľa dôležitých ľudí, tak hádam, že budem musieť mať oblečené nejaké šaty. Neznášam šaty!
Myslím, že toto bude ešte zaujímavé, už teraz som s nervami v koncoch.
Pozrela som na Alexa a prešla mu končekami prstov po líci. Je taký nádherný! Viem, že ma zlomí, som o tom doslova presvedčená. Nemôžem sa však po každej jednej hádke strachovať či je koniec, musím to brať tak ako to je. Nechcem byť ja tá čo stále pobeží a ospravedlní sa, nie je to správne. Už som niečo podobné zažila s kamarátmi a viac mi to ubližovalo ako prinášalo radosť.
Viem do čoho idem, viem aký je, viem čo mi skôr či neskôr urobí. Musím sa len sústrediť na to, aké to je teraz a nie na to aké to bude o niekoľko týždňov...
,,Ty ma pozoruješ pri spaní?" zamrmlal Alex.
,,Nie" zasmiala som sa.
,,Nie?" povedal a začal ma štekliť.
,,Alex nieee!" pišťala som a hádzala sebou, no mal nadomnou väčšiu moc, keďže si na mňa sadol obkročmo a tým ma priklincoval k posteli.
Odrazu prestal a ľahol si na mňa. Jeho silné ruky zvierali môj pás a jeho krásna tvár ležala na mojom bruchu.
,,Alex?"
,,Uhm?" zamrmlal.
,,Nechcem, aby sme sa preto pohádali, hovorím ti to práve preto, aby k tomu nedošlo... Bojím sa, že sa to pokazí..." vzdychla som si.
,,Aj ja sa bojím, ale skôr toho, že to skazím ja, viem, že presne na to si narážala"
,,Prepáč, ja len... ach... bojím sa a preto chcem, aby si mi to rovno povedal ak sa ti niečo nebude páčiť alebo to budeš chcieť ukončiť povedz mi to hneď ako to začneš pociťovať, nechcem, aby to vedeli všetci poza môj chrbát iba ja nie"
,,Prečo ťa napadlo, že by som ti o tom nepovedal?" zdvihol hlavu a pozrel mi do tváre.
,,Pretože vidím, že máš problém rozorávať o sebe"
,,Ako to myslíš"
,,Viem, že je to bolestivá téma a naozaj mi to nevadí, ale ak sa pýtam na niečo z tvojej minulosti nechceš o tom hovoriť čo samozrejme rešpektujem"
,,Aha, fajn tak sa pýtaj" opäť položil hlavu kde bola.
,,Čože?" spýtala som sa zarazene.
,,No ak chceš niečo vedieť pýtaj sa"
Už som otvárala ústa, keď niekto zaklopal na dvere. Inokedy by som tomu nevenovala pozornosť, no hneď na to sa ozval mamin hlas.
,,Alex!" Šepla som a vyskočila z postele.
,,Čo?"
,,Musíš sa schovať"
,,Prečo? Hanbíš sa za mňa?" povedal celkom vážne.
,,Zošalel si? Samozrejme, že nie, ale si polonahý a za dverami sú moji rodičia!"
,,Doriti!"
,,Choď do kúpeľne, alebo... alebo pod postel?"
Chodila som hore dole po miestnosti.
,,Balkon!" zašepkal a vyšiel von.
,,Ellie? Si tam?" ozvalo sa spoza dverí.
,,Áno, prezliekam sa" zaklamala som.
Keď som upravila závesy tak, aby Alexa nebolo vidno otvorila som dvere.
,,No konečne, čo si tak dlho robila?" zasmiala sa mama a objala ma.
,,Nič" povedala som nevinne.
,,Nevedela som sa ťa dočkať, musíme si toho toľko povedať"*Alex*
Dopekla! Vonku bolo chladno a ja som tam stál ako somár len v trenírkach.
,,Dopekla Alex čo tam robíš?" začal sa rehotať Mike z vedľajšieho balkónu.
,,Pššt!"
Musel som začať preskakovať z nohy na nohu, lebo bola neskutočná kosa.
,,Čo tam robíš?" zopakoval tichšie.
,,Hoď mi sem nejaké oblečenie"
,,A čo tak čarovné slovíčko?" uškeril sa.
,,Zabijem ťa ti idiot! Ihneď mi sem niečo hoď!" povedal som nahnevane.
,,Fajn, len sa neposer"
,,Áno, áno poďme sa dole najesť" začul som hovoriť Ellie a hneď na to zabuchnutie dverí.
Neváhal som ani sekundu, ihneď som vošiel do izby.
Doriti, skoro mi odmrzol rozkrok!
Vrátil som sa opäť do svojej izby.
,,Volala mi Ellie, máme prísť dole na raňajky" povedal Mike zatiaľ čo som sa ja som sa obliekal.
,,Mám povolenie ťa oficialne predstaviť ako môjho priateľa?"
Došla mi msmka.
,,Ak si na to pripravená ty tak ja tiež"
Odpísal som v rýchlosti.
Dopekla, nechcem to skafrať. Má oprávnenie sa báť, pretože ja sám sa bojím kedy to všetko zničím. Prvykrát v mojom živote chcem, aby niečo fungovalo, aby fungoval môj vzťah s Ellie. Ak nie on tak nikto.
,,Neviem, ešte nikdy som to nerobila"
Dvakrát doriti! Som prvý koho predstaví svojim rodičom. Budú očakávať nejakého šprta a objavím sa tam ja...
,,Čo si taky nervózny?" spýtal sa ma Mike.
,,Hm... Ellie ma chce predstaviť rodičom ako... ako... no veď vieš dopekla!"
,,Tak sme na tom rovnako, tiež som nič podobné ešte nezažil. Bude to premiéra pre nás oboch, ale zvládneme to"
,,Fú há, tak to je vážna vec, nevedel som, že ste sa dostali až sem" uškeril sa Mike.
Zrejme si vzal moje rady/vyhrážky k srdcu...
,,Potrebujem zapôsobiť... v dobrom, žiadne trapasy"
,,Naozaj ti na tom záleží" povedal pokojne.
,,Záleží mi na Ellie a jej na tom záleží takže aj mne"
,,Fajn" mykol plecom a podal mi jeho okuliare.
,,Na čo mi budú?" nechápavo som naňho pozrel.
,,Budeš vyzerať inteligentnejšie" zasmial sa.
Vražedne som naňho pozrel, no na druhej strane sa chopil prílezitosti, ktorá by mi pomohla zapáčiť sa jej rodičom.
Keď sme zišli dole schodami nevedeli sme kam ďalej ísť a zablúdili...
,,Dopekla Mike to je tvoja vina! Vravel som, aby sme šli druhou stranou!" rozhadzoval som rukami.
,,Prečo moja?!"
,,Tak tu ste, všade sme vás hľadali"
Ozvala sa nižšia pani pred nami. Mala kratšie hnedé vlasy a milý úsmev na tvári. Žeby to bola mama Ellie.
,,Prepáčte ale trochu sme zablúdili" povedal Mike.
,,To nevadí, nechajtr ma hádať... ty si Mike a ty Alex" ukázala na nás.
,,Áno pani Woodsonová" odpovedal som nervózne.
,,Takže ty si priateľ mojej dcéry?" ozval sa hrubý, mužský hlas.
Pochytila ma panika. Postaviť sa súperovi v ringu to zmáknem ľavou zadnou, ale toto je pre mňa niečo nové.
,,Ehm.. ehm" nevedel som zo seba dostať ani slovo.
,,Oci?" ozvala sa Ellie, ktorá práve prišla aj s Beatrice za zadkom.
,,Ellie vezmi týchto mládencov sa naraňajkovať, nebudeme vám tu zavadzať, aj tak musime toho ešte toľko vybaviť však Herry?" pozrela prísne na svojho manžela.
,,Samozrejme Katarína"
,,Rada som ťa spoznala Alex" usmiala sa na mňa pri odchode.
,,Aj ja vás pani Woodsonová, pán Woodson" natiahol som ruku, aby som si ju s ním podal.
Herry na mňa nepekne zazrel, no pod vplyvom svojej ženy sme si rukami potriasli.
,,Vieš... pod posteľkou mám Colt 45, len aby bolo jasné" povedal a pritom mi pozeral rovno do očí.
,,Otec!" rozhodila rukami Ellie a postavila sa medzi nás.
,,Prepáč" povedala, keď sme ostali sami.
,,Nemá ma rád" povedal som vystrašene, celý červený.
,,Ale no tak... som jeho jediná dcéra, nebude mať rád nikoho s kým budem chodiť" zasmiala sa Ellie.
,,Ale aj tak..."
,,S tým Coltom to nemyslel vážne..." znova sa začala rehotať.
,,Pre mňa to je dôležitá vec Ellie"
,,Fú há, nejako si sa chopil role frajera" vysmievala sa mi, ona sa mi normálne vysmievala.
,,Komu sa tu takto smeješ?"
Pritisol som ju k stene.
,,To ja neviem, vy mi povedzte pán Serrano" uškerila sa.
,,Myslím, že ťa budem musieť nejako potrestať"*Ellie*
,,Hm, tak potrestať?" potmehúcky som sa naňho usmiala a pobozkala ho.
,,Toto nie je dobrý nápad" zašepkal.
,,A to už prečo?"
Potiahla som honza vrchnú peru.
,,Kristepane, nevieš čo to so mnou robí?" zastonal a prisal svoje hebké pery na môj krk.
,,Ale nehovor"
,,Hovorím, kurva Ellie ak neprestaneš nebudem sa už viac ovládať"
,,Tak fajn, Bože môj aká si padavka" zasmiala som sa a ustúpila od neho.
VOUS LISEZ
Bláznivá, Hlúpa Láska (dokončené)
FanfictionMali ste niekedy neprekonateľnú chuť niekam utiecť? Niekam kde vás nikto nepozná, začať odznova s čistým štítom? Pre mladučkú Ellie je vysoká škola jediná možnosť ako utiecť od každodennej rutiny. Jej divoké srdce bije pre dobrodružstvo a nespútanos...