Bláznivá, Hlúpa Láska (dokončené)

《Cherie》

*Ellie*

,,Tak už mi povieš kam ideme?" zašepkala som Alexovi.
,,Ja neviem, budeš sa musieť spýtať jeho" uškeril sa a ukázal hlavou na jeho strýka.
,,Prosím volaj ma James"
Zaznelo mi v hlave.
Prečo by som ho mala oslovovať vlastným menom? Po pravde sa cítim hrozne nesvoja kvôli tomu, že ideme niekam s týmto chlapíkom. Predsa to bol práve on čo Alexa naučil všetky tie maniere... zlé maniere... Absolútne sa mi tento človek nepozdáva a k tomu som z neho až priveľmi nervózna...
,,Povedal som si, že treba využiť tento čas s rodinou sú predsa Vianoce" usmial sa.
Len som nervózne prikývla.
,,Tipujem to na bláznivé Monte Carlo?" ozval sa Alex.
,,Nie, nemám predsa dvadsaťjedna" pokrútil hlavou.
,,No páni žeby nám Jamesa niekto napravil?" zasmial sa Alex.
,,Mám priateľa v Neapole a už dlho sme sa nenavštívili" povedal s kľudom angličana.
,,Kde presne v Neapole?" opýtala som sa nervózne.
,,V hlavnom meste" zapichol do mňa svoje mrazivé oči.
Neviem čím to je, no mal v nich vášeň bažiacu za niečim divokým a slobodným, no zároveň zmiešané s bolesťou. Niečo v mojom vnútri ho chcelo chytiť do náručia a nechať ho, aby sa vyplakal. Predstava Jamesa ako plače bola... nie nedalo sa to predstaviť.
Pokrútila som hlavou nad mojími myšlienkami a radšej sa šla prejsť k mini baru. Konečne moja výška bola na niečo dobrá, nemusela som skláňať hlavu ani sa krčiť...
Vzala som si minerálku a na chvíľu si sadla, potrebujem byť čo najďalej od Jamesovích pichľavých očí.
,,Takže Ellie povedz mi o sebe niečo" zapriadol mi hneď pri uchu. Trhlo mnou a nebola som schopná sa ani otočiť, avšak ani som nemusela sadol si vedľa mňa.
,,Čo by ste chceli vedieť?" povedala som nervózne.
,,Znervózňujem ťa?" uškeril sa.
,,Nie" nadvyhla som bojovne bradu, no zradila ma farba pleti, musela som byť červená ako paradajka...
,,Mne sa zdá, že áno" priblížil sa a ja som sa odsunula.
Čo to na mňa skúša? Dopekla!
,,Počkaj lezie ti tam pavúk" povedal zachmúrene.
Nemohla som si pomôcť začala som pištať a oháňať sa.
,,Daj to dole, daj to dole!!" kričala som dokým zo mňa nedal toho pavúčila dole. Fajn je iba jediná vec z ktorej mám fóbiu a to sú pravúky. Nemám ich rada ani pri najmenšom.
,,Vďaka" konečne som sa upokojila.
,,Nie je za čo" opäť si sadol.
,,Viete... ja len ... vy ste..." zmlkla som. Čo sa mu chystám povedať? Že ma znervózňuje jeho pohľad a fakt, že vyzerá ako samotný Lucifer? Mam z neho strach a nepomáha tomu ani fakt, že Alexa naučil všetkému zlému.
,,Je ako môj syn," začal, ,,mám ho radšej ako svoj vlastný život. Naučil som ho všetkému čo som sa naučil ja za svojích tridsaťpäť rokov. Priznávam nie všetko z toho bolo dobré, no žil som úplne iný život aký žijem teraz. Prehýrený život, no povinnosti človeka zmenia. Neviem prečo ale mám potrebu sa ti ospravedlniť za niektoré jeho činy, je to moja robota a ja za to preberám plnú zodpovednosť, mal som učiť ako milovať, no ja som ho radšej naučil ako šukať. Táto alternatíva totiž vôbec nebolí zatiaľ čo láska ti vyrve srdce z hrudníka," vyzeral byť zamyslený ako keby rozprával z vlastnej skúsenosti, ,,nikdy som nechcel mať deti, no človek sa učí za pochodu, ani neviem či som mu bol dobrým otcom, keby som mohol zmenil by som minulosť, pretože on si ju takúto nezaslúžil"
Ostala som stáť s otvorenými ústami. Vôbec som nevedela ako na to reagovať.
,,Ja... ja neviem čo ste mi tým chceli povedať"
,,Iba ťa prosím, aby si mu nezlomila srdce, pretože to je tá najhoršia bolesť aká v živote existuje a tento mladý lev bude zabíjať ak mu bude ublížené"
Neviem kto komu skôr zlomí srdce...
,,Je rovnako vášnivý aký som bol ja v jeho veku. Preto viem, že keď sa raz zamiluje urobí pre ňu všetko na svete je to buť ona alebo nikto a on si vybral teba" zaprel sa na stoličke dozadu.
,,Ja úprimne neviem prečo si vybral mňa, veď sa na mňa pozrite," zasmiala som sa so slzami na krajíčku, ,,no jedno vám povedať viem, ja nebudem tá čo mu zlomí srdce ľúbim ho a nič na svete tento pocit nezmení" mykla som plecom.
,,Ale ja viem prečo si vybral teba," usmial sa, ,,si presne taká aká bola jeho mama. Múdra, odvážna a nádherná"
,,Ja si to o sebe nemyslím" pokrútila som bezradne hlavou. Ja a odvážna? Kdeže! Zdupkám už pri prvých náznakoch problému.
,,Videla v ľuďoch len to najlepšie a snažila sa vždy pomáhať. Nie si ako ostatné ženy, ktoré sa boja ušpiniť si ruky. Si milujúca, odvážna a máš v sebe niečo čo ľudí núti stať sa lepšími"
,,Ja neviem" obchytila som si trup rukami a cítila ako ma chytá úzkosť.
,,Bude to s ním ťažké, ale ty to vydržíš vidím v tebe potencial napraviť škody, ktoré som urobil" usmial sa a pomalým, ležérnym krokom odpochodoval späť do pohodlia jeho kresla.
Môže mi niekto vysvetliť čo to malo znamenať? Už tak sa citovo rútim a ešte toto?
,,Babe? Čo sa stalo?" Alex ma pobozkal na čelo a pritiahol k sebe.
Nebola som schopná slova tak som sa len usmiala.
Čo také hrozné sa mu muselo stať? Niekto mu musel veľmi ublížiť, keď zišiel zo správnych chodníčkov. Žeby nesťastná láska?
,,Prečo sa tvoj strýko nikdy neoženil?"
,,Videla si aký som bol ja v prvý deň nášho stretnutia?"
,,Áno prečo?"
,,Po smrti rodičov ma vychovával on, takže som sa stal jeho odrazom. Viem, že robil čo mohol, aby mi ich vynahradil aj ako ho mrzí, že sa mu to nepodarilo... noo povedzme, že o chlapov akým som bol ja v nedávnej minulosti ženy, ktoré nie su len štetky a zlatokopky veľmi nestoja. Po pravde si ho neviem predstaviť ostať len s jednou ženou" zasmial sa.
,,A seba?" zaúpela som.
,,Vieš doteraz nechápem ako si to so mnou vydržala" uchechtol sa.
,,Nešlo to ľahko" mykla som plecom.
,,Nemysli na hlúposti. Som len tvoj prisahám ti to" usmial sa.
Milovala som, keď som sa k nemu pritúpila a on ma obchytil, cítila som sa ako ešte nikdy, milovala som takto zaspávať.
Lietadlo pristálo a vonku ma ihneď ovalil teplý vzduch.
Vzdychla som si... veď... nemám tu žiadne oblečenie...
Hneď vonku nás čakalo čierne SUV.
James si sadol dopredu a ja s Alexom dozadu.
,,Poznáš toho pána, ktorého ideme navštíviť?" zašepkala som Alexovi do ucha.
,,Len trochu, stretli sme sa len dvakrát, ale to som bol ešte malý"
Opäť ma zachvátila nervozita...
O niekoľko minút sme dorazili k nádhernej vile. Bol to obrovský dom s dvomi bazénmi a obriou záhradou. Snažila som sa tváriť, že ma nejako moc neuchvátil nech nie som sa hlupaňu, no opak bol pravdou. V hale bola krásna mramorová podlala a tipujem, že je v celom doma. Prosto nevedela som sa vynadívať...
,,James" zatiahol pán oblečený len v župane, obvešaný zlatými retiaskami. Roztiahol ruky a spoločne s Jamesom sa objali.
Ten pán vyzeral, že ma veľmi dobrú náladu. Bol celkom nízky, myslím, že trochu starší ako Alexov strýko...
,,André" ozval sa James.
,,A ty" ukázal s prehnanou radosťou, ,,teda vy" zasmial sa, ,,musíte byť Alex a Ellie" vzal nás oboch do náručia a objal.
Myslím, že asi na niečom fičí...
Musela som sa zasmiať jeho až príliš priateľskému správaniu.
,,Teba som naposledy videl keď si bol taaaaky maličký" názorne nám ukázal výšku.
,,A tuto lady tvojho srdca" galantne sa uklonil a pobozkal mi ruku, ,,je mi cťou vás spoznať krásna panna" v tom sa zarazil a zasmial, ,,hn teda to necháme na inokedy" machol rukou vo vzduchu, ,,tak poďte, poďte" kýval na nás, aby sme šli za ním.
Prikryla som si dlaňou ústa a pridusene sa rehotala.
,,Taaak fajn Miguel buď taký láskavý a priprav naším hosťom izbu" tľapkal rukami do rytmu.
,,Si señor" odpovedal obrovský černoch s milým výzorom. Zdvorilo som sa naňho usmiala.
,,Čo to malo znamenať?" ihneď zareagoval Alex.
,,Neviem o čom hovoríš zlato" uškerila som sa a nenápadne mu tľapla po zadku. Páčilo sa mi flirtovanie s ním.
,,Ak neprestaneš stiahnem ťa niekam do kúta" zašepkal mi do ucha.
,,Hmm" blažene som sa usmiala, ,,prečo nie?" nadvyhla som provokačne obočie.
,,Uuh, to mi robíš naschvál" zatváril sa zdrvene.
,,Kdeže, ani by ma to nenapadlo"
,,Cherie počkaj si na večer, vtedy budem mať v rukách silu ja" zasmial sa a pevným stiskom mi stisol zadok.
,,Cherie hmm" zasmiala som sa.